Rekonštrukcia rodinného domu do A0: Od zateplenia obvodových stien až po vykurovanie

Architekt Martin Doršic odporúča v súčasnej energetickej situácii aj pri rekonštrukciách aplikovať energeticky úsporné opatrenia, ktoré sú však technicky a ekonomicky realizovateľné.

Galéria

Na otázky o rekonštrukcii rodinných domov do úrovne A0 odpovedá Arch. Martin Doršic, autorizovaný architekt SKA, DDak.

Slovenská legislatíva požaduje pri novostavbách energetickú triedu A0. Aké požiadavky kladie na rekonštrukcie rodinných domov?

Pri rekonštrukcii sa vo všeobecnosti kladú nižšie nároky na tepelnotechnické vlastnosti, a to pre menšiu mieru realizovateľnosti jednotlivých opatrení. Niekedy totiž z dôvodu pôvodnej substancie stavby – materiálov, z ktorých je postavená – nie je možné realizovať technické zlepšenia, alebo jednoducho potrebujete zachovať pôvodnú konštrukciu a nemôžete ju nahradiť inou, napr. pekný historický krov.

Pri novostavbách zákon vyžaduje striktne hodnoty primárnej energie na úrovni A0. Takisto sa hodnotí ročná potreba tepla budovy v kWh/(m² . rok). Podľa STN 73 0540-2 ide o tzv. energetické kritérium.

Pri rekonštrukciách nie sú stanovené minimálne požiadavky na primárnu energiu. V súčasnej energetickej situácii však odporúčam aj pri rekonštrukciách aplikovať energeticky úsporné opatrenia, ktoré sú však technicky a ekonomicky realizovateľné. Samozrejme, na to majú výrazný vplyv finančné možnosti investora. Mám však skúsenosti, že drvivá väčšina súkromných investorov sa nezľakne väčších investičných nákladov, pretože si uvedomujú nižšie prevádzkové náklady. Pri developerských projektoch to nemusí byť vždy pravda.

Ako možno túto požiadavku pri rekonštrukcii starého rodinného domu (povedzme z 50. až 60. rokov 20. storočia, príp. aj starších) splniť, ak sa pre ňu majitelia dobrovoľne rozhodnú?

V zásade ide o kompletnú rekonštrukciu pozostávajúcu z troch krokov. Prvý, veľmi jednoducho realizovateľný, zahŕňa všetky riešenia na zlepšenie tepelotechnických vlastností obálky rodinného domu, zníženie tepelných strát konštrukciami. Druhý predstavujú technológie, ktoré majú zefektívniť prevádzku kúrenia, vetrania a chladenia (kde sa mu treba vyhnúť). Tretí je využitie existujúceho objemu stavby, napr. zateplenie a zobytnenie podkrovia, keď sa zväčší obytná plocha pri zachovaní tepelnovýmenného obalu stavby.

Čo všetko je teda potrebné zrekonštruovať?

Pri stavebných konštrukciách, ako sú obvodové múry, strecha a podlahy, ide o zateplenie v maximálnej dostupnej miere, resp. také, aby sa súčiniteľ prechodu tepla pevne zabudovaných konštrukcií približoval alebo dosahoval hodnotu U_w = 0,10 W/(m² . K). Potrebná je aj výmena alebo repas všetkých okenných otvorov. Pri podlahách môže byť splnenie tohto kritéria najzložitejšie. Ak je to potrebné, treba tepelne odčleniť pivničné priestory vrátane vstupov. Stavebné konštrukcie by mali byť dôsledne riešené parotesne bez tepelných mostov a otvorených prestupov a takisto je potrebné predovšetkým pri starších rodinných domoch dôsledne dodržať priebeh kondenzácie vodnej pary v stavebnej konštrukcii a navrhovať ich ako difúzne otvorené.

Pokiaľ ide o technológie, je potrebné zvážiť výmenu zdroja tepla. Namiesto plynového kotla použiť napr. tepelné čerpadlo a určite uvažovať o rekuperácii – čím sa významne znížia tepelné straty z vetrania interiéru v zimnom a prechodnom období. Na prípravu teplej vody odporúčam použiť fotovoltické panely a smart bojlery. Dôležitú úlohu zohráva zapojenie pasívnych solárnych ziskov v chladnom období správnou orientáciou okien a zasklených plôch, poprípade prístavbou nevykurovanej zimnej záhrady.

Z hľadiska ochrany proti prehrievaniu v lete som zástancom riešení bez chladenia. Odporúčam skôr dôslednú ochranu zasklených plôch (okien) na všetkých svetových stranách vonkajšími prvkami, ako sú vonkajšie žalúzie, screeny možné aj s inteligentným ovládaním, predsadené konštrukcie či zeleň a v neposlednom rade zapojenie pôvodného masívneho muriva do tepelnej zotrvačnosti vnútorného prostredia, napr. dlažbou v podkroví alebo zaizolovaním betónovej základovej dosky.

Prečo by mali majitelia o takejto rekonštrukcii vôbec uvažovať? Aké sú hlavné benefity rodinného domu v energetickej triede A0?

Medzi hlavné benefity takéhoto riešenia patria optimalizované prevádzkové náklady a kvalitné obytné prostredie – teda dobre presvetlené, prevetrané a teplotne komfortne vyriešené priestory v rodinnom dome.

S akým rozpočtom je potrebné počítať a za aký čas sa táto investícia pri súčasných cenách stavebných materiálov a energií vráti?

Tu je potrebné uvažovať v možnostiach vlastnej peňaženky a jednoduchého zoznamu priorít. Najskôr je však potrebné zvážiť, či vôbec dom rekonštruovať. Či za to lokalita a hodnota pôvodnej stavby stoja. Stavebné zásahy nie je možné vymieňať ako koberec, niektoré technológie ako smart bojler, tepelné čerpadlo, fotovoltiku a zásobník teplej vody alebo lokálna rekuperácia však možno inštalovať pomerne jednoducho. V tomto prípade sa nedá hovoriť o návratnosti, skôr o čo najlepšom zmysluplnom využití vynaložených finančných prostriedkov.

Ak majú majitelia obmedzený rozpočet, možno takúto rekonštrukciu realizovať aj vo viacerých etapách, alebo to neodporúčate?

Rekonštrukciu vo viacerých etapách by som určite odporučil. Investícia do nehnuteľnosti je momentálne najbezpečnejšia a najlepšia, čiže ak postupne vkladáte svoje peniažky do domu, určite ho zhodnocujete a zároveň zlepšujete vlastné obytné prostredie. Prioritou tu určite je zvýšenie tepelnotechnických vlastností obálky domu, aby ste super technológiou nevykurovali namiesto interiéru záhradu.

Z hľadiska ochrany proti prehrievaniu v lete som zástancom riešení bez chladenia.

O akú náročnú rekonštrukciu ide z časového hľadiska?

Pred začiatkom rekonštrukcie je potrebné zvážiť mieru stavebného zásahu, ideálne na papieri, ktorý znesie všetko – teda pri spracovaní projektu. Na zásah do nosného systému alebo zväčšenie objemu rodinného domu je potrebné stavebné povolenie. Pri rekonštrukčných a udržiavacích prácach je povinné minimálne ohlásenie stavby. Na dĺžku realizácie takisto vplýva kapacita realizačnej firmy, veľkosť rodinného domu a niektoré mokré procesy a technológie. Treba si uvedomiť, že mnohé sa nedajú robiť celoročne. Bežnejšia obnova rodinného domu sa dá v zásade realizovať do 1 až 1,5 roka, ak nerátam čas potrebný na vybavenie stavebného povolenia.

Na ďalšej strane rozoberáme s odborníkmi zateplenie obvodových stien.