Stavba pece v tvare rakety

Ak nemáte k dispozícii pec na vypaľovanie keramiky, sami si „raketu“ nezhotovíte. Jej výroba je však zaujímavá.

Dobré rady

V článku nepodávame presný návod, ako dielo urobiť, lebo by bol veľmi dlhý. Je to skôr reportáž ako vzniklo. Chceli sme ukázať, kam sa to dá dotiahnuť, keď si vec robíme sami. Nie je to z núdze. Sme takí bohatí, že si môžeme veci urobiť sami a lepšie.

Väčšina spotrebičov, či už postavených, alebo kúpených – tzv. hotových transportných –, sú ťažké masívne „skrine“. Využíva sa ich optická aj skutočná váha. Výtvarné aj konštrukčné detaily sú na nich obyčajne nepochopené a hrubé, ledabolo navrhnuté.

Veci, ktoré nás obklopujú, môžu mať istú dušu či ducha. Ak si ich urobíme sami, je tento duch najsilnejší. K veciam máme vzťah a časť svojho ja sme do predmetov odovzdali. Nemusia byť remeselne dokonalé, ale sú naše. Na rozdiel od kúpených výrobkov, ktoré sú síce dokonalé, no bez osobnostného ducha.

Štiavnická raketa

Urobil som ju sám po 40 rokoch praxe v oblasti navrhovania a stavania pecí i tepelných spotrebičov. Pec som posunul do pozície výtvarného diela v architektúre alebo sochy s vykurovacou funkciou. Nepredpokladám, že niekto použije tento návod, no možno sa chytí a začne uvažovať o vlastnej práci a neskôr tvorbe iným smerom.

Cieľom bolo dosiahnuť ľahkosť, zveličenie, ba až recesiu. Teleso pece stojí na nohách, pod ním je vzduch, teda „nič“. Štíhlosť a výška evokujú smer hore. Len a len vyštartovať – vyletieť. Trošku recesie – raketa štartuje a šľahá z nej plameň. Aj z pece šľahá plameň. Táto pec je akoby nepodarok nejakého majstra, ktorý videl na obrazovke raketu a povedal si, že niečo také zmajstruje z hliny. Je ponáškou a inšpiráciou, novým náhľadom. Ľahkosť – lesk keramiky spôsobuje mihanie svetelných odrazov a teleso sa vďaka očnému klamu akoby neustále „hýbe“ a mení. Nepôsobí masívne ako omietané pece.

Návrh ohniska

Základným a určujúcim prvkom pece je ohnisko. To naše si vyžaduje oblúkové sklo. Takéto sklo nemožno bežne vyrobiť, preto sme museli použiť to, ktoré bolo dostupné na trhu. Objednali sme 4 ks náhradných skiel asi za 880 €. Rozmery skla určili veľkosť ohniska a následne aj pece. Sklo (a pec) má priemer 60 cm, preto bolo potrebné zladiť proporcie.

Navrhnúť dobré ohnisko nie je jednoduché: sklá sa nemajú rýchlo zadymiť, zaniesť sadzami, má tu pekne horieť. Používame preto tzv. oplach skiel vzduchom. Vzduch na horenie sa privádza popri sklách zo všetkých strán vnútorného obvodu.

Oceľovými stĺpikmi v ohnisku tiež prúdi vzduch na oplach skla. Zároveň však prúdiaci vzduch stĺpik chladí, čím udržiava jeho pevnosť. Okrem toho je stĺpik chránený ešte ochranným štítom z plechu. Keby sme tieto zariadenia nemali, mohlo by dôjsť k poškodeniu stĺpika i pece pri prehriatí, lebo oceľ už pri 450 °C podstatne stráca pevnosť. Okrem toho privádzame aj vzduch aj cez rošt v strede ohniska. Stredový rošt poslúži len na rýchle rozhorenie. Nie všetky zakúpené vložky ho majú a niekedy bočný prívod vzduchu nestačí, a tak sa nemusí podariť oheň pekne rozložiť.

Pec a priestor

Adaptované podkrovie je v štýle „ľahké techno“ a „art déco“. Priestor je vysoký, štíhly, vzdušný ako gotický chrám či skôr chrám 19. storočia – továrenská hala. Nosná konštrukcia stropov je tu priznaná (teda viditeľná). Na postavenie piecky máme pomerne málo miesta v pôdoryse, ale veľa na výšku, až 4,5 m. Pec by preto mala byť štíhla a vysoká, strácať sa kdesi oblakoch. Do výšky letí raketa a máme ideu – nosnú myšlienku: štiavnická raketa. A keďže sme v Banskej Štiavnici, kde sa to len hemží technickými vynálezmi už od čias Márie Terézie, tak sa môžeme vnoriť aj do industriálneho štýlu minulosti.

Na začiatku sme pripravili grafický návrh. Neskôr malý model a aj tzv. kartón – návrh nakreslený na lepenku v mierke 1 : 1. Ten sme zavesili na stenu v miestach pece. Papier možno namieste pristrihnúť či dolepiť. Nepotrebujeme počítačovú animáciu. Tvoríme na mieste. Tvar pece je organický (teda vychádza z foriem, ktoré možno vidieť v prírode), a ak by sme robili animáciu, bol by potrebný drahý program alebo profesionál. Na druhej strane, nie každý vidí v namaľovanom papieri hotovú pec.

V dome je už plnoautomatické kúrenie na drevené pelety. Nie je preto nevyhnutné riešiť reálne fyzické výkony, účinnosti. Účinnosť alebo účinok má byť aj duchovný či výtvarný. Naším cieľom je priestor dohriať v sychravých jesenných dňoch a hlavne vytvoriť psychickú pohodu pri ohni. Keď sa v peci nebude kúriť, zapôsobí výtvarne, skrátka istým spôsobom bude hriať a v hornej časti aj svietiť. Naša pec nechce byť mohutná, aby neovládala miestnosť, ako sa to niekedy stane pri chalupovej peci. Ak je pec jediným zdrojom tepla, je to namieste, našu pec však nechceme zdôrazňovať, ale posúvame ju do inej polohy, do polohy sochy s vykurovacou funkciou. Menej znalých čitateľov upozorňujeme, toto nie je tzv. raketová pec. O tej sme už písali v minulosti.

Keramické dielce

Kachľové pece sa zhotovujú z menších kachlíc alebo z rozmernejších dielcov. Veľké dielce možno vyhotoviť aj polozabudnutou technológiou – nakladaním na vnútorné jadro, ako to vidno na fotografiách.

Keramici hovoria o tzv. kožovitej tuhosti hliny v štádiu schnutia. Vtedy ešte možno dielce sňať a opatrne ich narovnávať. Diely treba stále kontrolovať, upravovať ich polohu klinmi z polystyrénu. Dielce stiahneme páskou a zaklinujeme ich, aby nemenili polohu a doschli v žiadanom tvare. Priťahovanie treba robiť denne a postupne. Tenký papier na kostre umožní, aby sa ešte polomokrý dielec odtrhol od podkladu a môžeme s ním manipulovať.

Bolo potrebné aj trochu matematiky, lebo hlina sa pri schnutí sa zmraští asi o 8 %. Museli sme trafiť presný rozmer daný oceľovým už hotovým ohniskom. Tolerancia bola asi 1 cm. Výpočet zohľadnil priemer aj obvod. No i tak sa celkom nepodaril. Je potrebné prirátať aj nerovnomerné zmraštenie keramiky pri schnutí. Niektorý kus sa zmenší o 1 cm na 54 cm a iný aj o 2,5 cm. To je keramika – živý materiál. Ani sám autor nevie, ako sa zachová pri schnutí a výpale. Rôzne veľkosti dielcov potom vyrovná škára.

Po vypálení v peci dielce obrúsime. Použijeme uhlovú brúsku alebo vodou chladenú pílu na keramiku. Po výpale sa na dielce nanesie glazúra a vypália sa ešte raz. Glazúra dá kachliciam lesk a farbu. Do niektorých glazovaných dielcov sa vkladajú keramické glazované čistiace viečka, ktoré zakrývajú otvor na kontrolu a čistenie vnútra pece.

Stavba pece

Aj tu sme použili klasickú metódu – stavbu na hlinu. Je to proces vratný a pec možno ľubovoľne rozobrať a preniesť inam.

Naša pec je aj kužeľovitá. Dolu má priemer 66 cm, hore asi 45. Na dlhej vodováhe (120 cm) sme nastavili uhlomer a podľa uhla sme si zhotovili šablónu z polystyrénu. Bez nej by sme nedosiahli kužeľovitý tvar. Ten by sa mohol ľahko deformovať a pec by bola „šišatá“.

Aj pripojenie ku komínu je vyhotovené s dvomi prispôsobivými tesneniami. Vysoká pec narástla pri zahrievaní asi o 5 mm. Preto je spojovacia rúra uložená v komíne i peci v pružných tesniacich šnúrach.

Uvedenie pece do prevádzky

Počas skúšobnej prevádzky je potrebné doslovne vyskúmať, ako pec nakladať, ako používať reguláciu. Napokon sa našiel optimálny režim.

Do pece možno vložiť max. 5 kg dreva, teda asi 5 polien dlhých 33 cm s priemerom do 10 cm. K tomu v strede triesky a pevný podpaľovač. Všetky regulačné klapky sa otvoria naplno. Po zapálení horí intenzívne aj stredová časť, kým nevyšľahnú prvé plamene. Potom postupne uzatvárame stredový prívod do stredového roštoviska. Následne sa privádza vzduch len cez horené i dolné oplachy skiel.

Po dobrom rozhorení a obhorení dreva tak, že jeho povrch je už čierny, možno postupne uzatvárať prívod vzduchu spodného oplachu a neskôr privrieť aj prívod horného oplachu. K tomu možno veľmi pomaly privierať aj komínovú klapku. Tento postup je ale veľmi individuálny podľa kvality dreva a poveternostných podmienok.

Podobne postupujeme aj pri zakúpených vložkách. Reklamácie rýchleho zadymenia skla sa nie vždy dajú zohľadniť, lebo mnohí majú výrazne zlé návyky kúrenia a nové spotrebiče nechápu. Len návod na obsluhu tejto pece má štyri husto popísané strany.

Schému pece nájdete v časopise Urob si sám špeciál jeseň 2019

Text, foto, kresby: Ing. arch. Vladimír Institoris, PhD.
Zdroj: časopis Urob si sám špeciál