Ako skontrolovať kozub, aby ste cez zimu nemrzli

Pred zimou by si každý užívateľ kozuba, pece či kotla, odborne lokálneho spotrebiča na tuhé palivo, mal zaistiť revíziu, aby počas zimy nemrzol pre vlastnú nedbanlivosť. Zameriame sa hlavne na kozubové vložky, ktoré tvoria asi 70 % lokálnych spotrebičov na Slovensku.

Galéria

Mať pec či kozub neznamená len prikladať a vyberať popol. Je to aj zodpovednosť za majetok i životy. Pred zimou treba skontrolovať základné časti pece (ďalej spotrebiča). Základnú údržbu si môže urobiť zručný domáci sám. Problematiku rozdelíme do troch skupín.

KOMÍN

Každá pec – spotrebič – má komín. O komín sa pravidelne staráme. Zo zákona by ho mal revidovať a čistiť kominár. No prax je iná. Neraz ho niet, jeho služby sú občas i nekvalitné a za mnoho peňazí. Vyhláška má aj paragrafy a tie sú kľukaté. Vysvetľuje si ich každý inak. Jeden vraví, že v komíne môže manipulovať iba kominár, a to štyrikrát ročne za peniaze, druhý tvrdí, že komín si môže čistiť a udržiavať užívateľ sám, postačí, ak o tom píše denník. Iní strašia, že ak nemáte prehliadku komína v zákonnom termíne a dom vyhorí od pece či komína, niet nároku na poistné.

Jednoduchá kontrola pomocou zrkadla je možná, ale povrchná, lajdácka, nebezpečná. Nedá nám komplexný obraz hrúbky nánosu sadzí. Používame ju len orientačne (fotografované na školiacej vzorke). Foto: Vladimír Institoris 

SADZE V KOMÍNE

V komíne sa usadzujú sadze alebo decht. Už sme neraz o tomto probléme mnoho písali a stále sa nedeje adekvátna náprava. Sadze v komíne sú najväčší nepriateľ. Hoci komín ťahá dobre, sadze sa tu usadzujú. Ak dosiahnu určitú hrúbku, môžu sa vychytiť horieť. Z komína vtedy šľahajú aj metrové plamene a hučí v ňom. Ak bolo sadzí veľa, komín sa počas ich zhárania zničí a treba zhotoviť nový. Medzná hrúbka sadzí v komíne je asi 3 mm. Pri dĺžke komína v rodinnom dome zhruba 8 m vyhorenie tohto množstva ešte nie je nebezpečné. Moderný komín to obvykle bez ujmy prežije. Preto pri prehliadke komína odoberieme (zoškrabneme aj obyčajnou palicou) ster zo steny a hneď je viditeľné, či je potrebné komín čistiť.

Aj v jeho dolnej časti v zbernom priestore na sadze sledujeme ich popadané množstvo. Vždy ich vyberáme. Rýchla prehliadka komína pomocou zrkadielka a konštatovanie: „Vidím na konci svetlo, je to OK,“ je nezodpovedný hazard. Komín síce má ťah, ale nevieme určiť hrúbku nánosu sadzí. Staré komíny zniesli aj veľké množstvo sadzí a ich zámerné vypálenie. Tie časy už pominuli. Dnešné viacvrstvové komíny sú účinné, ale na horenie sadzí citlivé.

Základné kominárske náradie: kovová štetka (tu hranatá) slúži na vymetanie starších komínov, strunová kefa alebo tzv. strojček (tu so závažím) oškriabe aj hrubé nečistoty. Lano a mäkká kefa slúžia na čistenie kovových dymovodov a antikorových vložiek i vnútrajškov klasických stavaných pecí. Foto: Vladimír Institoris 

Vzhľad sadzí

Sadze by mali byť práškovité či vláknité, deliteľné, suché (najlepšie žiadne) a mali by sa dať ľahko odstrániť. Naopak, zmes sadzí a mastnej hmoty – dechtu – je dôkazom nekvalitného paliva a zlého stavu pece, ako aj nevhodnej obsluhy pece či nebodaj nedovolených zásahov do usporiadania chodu spotrebiča.

Čistenie komína

Užívateľ komína si môže a obvykle aj čistí komín sám. Prax ukázala, že ak je kúrenie pieckou len doplnkové, postačí čistiť komín raz ročne, obvykle pred vykurovacou sezónou. Ak je kúrenie spotrebičom na tuhé palivo hlavným vykurovacím systémom, komín sledujeme tri- až štyrikrát ročne a čistíme ho podľa potreby. Doba, keď sa na čistenie komínov používali iba oceľové kefy a reťaze, už pominula. Používame rôzne kefy, vysávače a odborníci aj kominársku chémiu.

Na čistenie šamotových dymovodov či vložiek komínov používame oceľovú kefu s priemerom rovnakým ako priemer komína.

OCEĽOVÉ KEFY

Sú vhodné na čistenie veľkých nečistôt a na murované komíny so šamotovou vložkou. Máme už aj niekoľko druhov kief podľa tvrdosti štetín, aby nedochádzalo k zbytočnému poškodzovaniu vnútorného povrchu komínového prieduchu. Ak by sme použili tvrdú kefu, vyrývali by sme do povrchu ryhy, v ktorých sa ľahko a vo väčšom množstve usadia sadze nanovo. Použijeme vždy kefu s priemerom totožným s priemerom komína. Väčšia kefa (napr. s priemerom 200 mm do komína s priemerom 180 mm) sa už neraz „zahryzla“ a nešla ani hore, ani dole. Pokúšať sa hrubou silou pretlačiť kefu cez komín privodí komplikácie, môže dokonca prasknúť vnútorná šamotová tvarovka!

Silonové a fíbrové kefy

Používame ich na čistenie antikorových komínov. Profesionálne kominárske firmy majú aj vysávače a dokážu komíny aj spotrebič vyčistiť cez obývaciu izbu a nič pri tom nezašpiniť. Samozrejme, nie je to najlacnejšie. Taký zákrok vyjde aj na 200 €. Preto tu dávame radu, ako prevenciou obmedziť tieto nepríjemné útoky na peňaženku.

Na čistenie antikorových dymovodov používame mäkké fíbrové, silonové či syntetické kefy.

Náradie dlho vydrží

Strunová kefa alebo kominársky strojček sa používa len v nevyhnutnom prípade na odstránenie plátov sadzí a dechtu.
Súprava na čistenie komína pozostáva z oceľového pevného, tuhého, ťažko ohybného lana či skôr zo spletených drôtov kief rôznych priemerov a tzv. kominárskeho strojčeka so závažím. Lano sa dodáva s dĺžkou podľa potreby – 1, 3 a 5 m . V internetovom obchode si objednáme kefu podľa priemeru nášho komína a laná zostavíme na dĺžku podľa ponuky. Priemerne vyjde takáto súprava asi na 130 €, no vyplatí sa. Je použiteľná zhruba nasledujúcich „-dsať“ rokov. Ak má kominár či kachliar prísť dvakrát ročne po 55 €, za rok sú peniaze doma.

VYHLÁŠKA O KOMÍNOCH

Už sme neraz písali, že okrem nelogických a nejednoznačných predpisov nemá vykonávaciu zložku a ani náležite praktickú, a každý ju vysvetľuje po svojom. Preto sa treba riadiť zdravou logikou.

TEPELNÝ SPOTREBIČ

ZLÁ OBSLUHA KOZUBA

Opäť musím konštatovať, že 40 % užívateľov spotrebičov tvrdí, že vie kúriť, lebo „babka mali v chalupe pec“, a teda na tom nič nie je. Môj strýko bol síce letec, ale ja sa radšej nehrabem do kokpitu lietadla. Už vyše 15 rokov máme iné spotrebiče a iné domy – tesnejšie, úspornejšie. Spotrebičom uberáme výkon, domy sa zatepľujú, spotrebujeme menej paliva. Množstvo porúch, asi 50 %, je zavinených nesprávnou obsluhou, zlým palivom či neodbornými zásahmi do spotrebiča. O skutočnom usporiadaní vnútra a chode moderného transportného spotrebiča často nevedia dosť ani tí, ktorí ho inštalujú, nieto ešte užívateľ. Nájdeme tu mnoho súčiastok, ktoré sa zdajú zbytočné, no v skutočnosti majú svoj význam. Tento význam výrobcovia nezverejňujú. Moderné spotrebiče sa nielen dovezú, ale už sa aj odborne inštalujú. Dodržujú sa tu jasné pravidlá.

Autor radí
K zubárovi chodím, aj keď ma zuby nebolia, na „preventívku“ a ústnu hygienu. Pravidelné kontroly odporúčam aj majiteľom kozubov, lebo kachliari a kominári často riešia už len havarijné stavy.

PREHLIADKA A ÚDRŽBA KOZUBOVEJ VLOŽKY

Prívod vzduchu

Kontrolujeme a vysávačom čistíme mechanizmus prívodu vzduchu a špeciálne aj prívod vzduchu na tzv. oplach skla. Na to je potrebné vybrať rošt a nádobu na popol. Tu by mali byť prístupné mechanizmy. Mal by byť prístupný aj prívod exteriérového vzduchu.

Kontrola ťahu sviečkou

Privrieme dvierka vložky asi na 3 cm, zavrieme prívod exteriérového vzduchu, v tesnom dome pootvoríme okno a pomocou sviečky alebo cigarety sledujeme, či sa plameň obracia alebo či sa dym z cigarety nasáva do vložky a komína. Ak ani po čistení nie, je to už problém pre odborníka.

Spaliny prúdiace okolo deflektora sa musia doslovne vtesnať do uzučkého priestoru so šírkou asi 5 cm. Vstup do tohto priestoru je nenápadný, laikovi často nepochopiteľný. Úzky priestor je náchylný na zanášanie sadzami, a preto je potrebné mu venovať náležitú pozornosť. Je vyznačený prúžkom červeného papiera. Foto: Vladimír Institoris 

DEFLEKTOR

Je to doskovitá súčiastka nad ohniskom. Slúži na zbrzdenie toku spalín, čím sa navýši výkon i účinnosť vložky. Zavedením deflektora (sériovo po roku 2000) sa podarilo navýšiť výkon kozubových vložiek z vtedajších 40 na 60 % a dnes až na 70 %. Čím je úspornosť a účinnosť spotrebiča vyššia, tým je i deflektor prešpekulovanejší, a teda i zraniteľnejší. Deflektor by mal byť vyberací alebo konštruovaný tak, že priestor nad ním sa dá čistiť mechanicky. Tu sa obvykle usadzuje prvá „dávka popola a sadzí“, ktorá dokáže nepríjemne upchať ďalšiu spalinovú cestu. Ak sa deflektor nedá odmontovať (v prípade lacných či starších typov vložiek), pomôžeme si napr. kefkou na čistenie fliaš.

Deflektor po demontáži. Tento deflektor je iba ochranným krytom pevného kovového deflektora, ktorý je v kozube nad ním. Dá sa ľahko vybrať. Následne vyčistíme priestor v hlavnom deflektore. Tento kus je z tepelnoizolačného materiálu (skamol). Má kratšiu životnosť – asi 4 až 6 vykurovacích sezón. Mohli by sme povedať, že je to tzv. obetovaná ochrana hlavného deflektora. Keď vyhorí a nenahradíme ho včas novým, dôjde k trvalému poškodeniu vložky. Toto poškodenie nie je závažné, ale výrazne, až o 40 %, môže poklesnúť účinnosť i výkon. Nový kus si vyhotoví každý sám pomocou pílky a skrutiek. Foto: Vladimír Institoris 

Spotrebič z nižšej cenovej kategórie (asi za 180 €) po trojročnom používaní potrebuje generálku. Sklo prehorelo, lebo nemá náležitý oplach, tesnenia sú tenučké a uložené v nedostatočných žliabkových lôžkach. Foto: Vladimír Institoris

SKLO

Sklo na vložke má byť priehľadné, môže byť mierne ušpinené. Čistíme ho približne po 4 až 6 kúreniach. Ak sa sklo na začiatku kúrenia zadymí, ale po zhruba hodinovom horení usadené sadze opäť zhoria a sklo je len mierne znečistené, kozub je v poriadku. Denná potreba čistenia skla vložky už nie je v poriadku. Na zvláštnu objednávku sa dodávajú aj drahšie sklá s lešteným vnútorným povrchom, ktorý je samočistiaci. Toto sklo sa pri správnom kúrení čistí asi raz za mesiac.

Vzduch na oplach skla sa privádza úzkou štrbinou pozdĺž skla. Môže sa upchať popolom, ak bežne nečistíme priestor ohniska. Ústie čistíme vysávačom s úzkym nástavcom. Foto: Vladimír Institoris

Na čistenie skla spotrebiča nepoužívame drsné (abrazívne) prostriedky. Drôtené kefy, oceľové vlny na riad či nebodaj brúsny papier. Jedno čistenie je síce účinné, ale zanechá na skle ryhy. Tu sa ľahšie usadia nečistoty a sklo treba viac a viac čistiť. Sklo na fotografii má už život za sebou. Fľaky sa zjavujú viac a viac. Bolo ho nutné vybrať a nahradiť novým. Foto: Vladimír Institoris

KONTROLA TESNENÍ

Na dvierkach kontrolujeme tesnenia. Vydraté chýbajúce tesnenia ihneď meníme, v kachliarskych obchodoch je dostatok tesniacich šnúr aj lepidiel na šnúry.

Ukážka kvalitného tesnenia dvierok spotrebiča. Sklo je uchytené v lôžku z tesniacich šnúr. Samotné tesnenie dvierok má náležitú hrúbku a je uložené v širokom žliabku s potrebnou hĺbkou. Zaoblenie tesnenia neunavuje šnúru a táto vydrží viac uzavretí a otvorení dvierok. Spotrebič patrí do vyššej cenovej kategórie, no kvalita zodpovedá cene (1 800 €). Foto: Vladimír Institoris 

Teplovzdušná komora a vzduchovody

Čistenie týchto súčastí vykurovacieho systému by sa malo robiť raz ročne. Povysávame povrch vložky, utrieme podlahu pod vložkou. Prach sa nebude víriť do obytného priestoru. Na tento úkon by mala byť obstavba vložky prispôsobená už pri zhotovení. Vzduchovody by tiež mali byť čistiteľné. Na Slovensku už máme technológiu na čistenie vzduchovodov. Žiaľ, túto potrebu dodnes ignoruje až 80 % staviteľov kozubových vložiek. Neustále stavajú pece s nečistiteľnou komorou a vzduchovodmi.

Na čistenie skla používame len správne prostriedky, teda jemnú hubku, poprípade jemnú starú zubnú kefku, chemické prostriedky. Ak je nečistota hrubšia, nanesieme čistiaci prostriedok na sklo a priložíme naň vlhké noviny. Gél nesteká a neznečistí rám dvierok, zároveň nevysychá a môže dlhšie pôsobiť. Ešte lepšia je biela papierová kuchynská utierka, lebo už sa prihodilo, že tlačiarenské farby sa odtlačili na sklo. Pri práci používame ochranné rukavice, čistiaci gél je veľmi žieravý, agresívny. Sledujeme návod na použitie. Foto: Vladimír Institoris

PALIVO

Dobrý hospodár má zásobu paliva na 2 sezóny, jednu dosúša a druhou kúri. Iba tak sa zaistí optimálne vysušenie dreva. Nezodpovedných dodávateľov paliva je ešte dosť. Pri preberaní vám ukazujú vlhkomer a merajú vlhkosť paliva. Vlhkomer prikladajú na povrch dreva, ktoré napochytre uschlo. Ak sa chceme presvedčiť o skutočnom stave vlhkosti, je potrebné, aby sa náhodne vybralo poleno, rozpílilo sa a v jeho strede sa zmerala vlhkosť.

Aj v jednoduchých spotrebičoch je brzda či clona, kadiaľ prúdia spaliny. Tu sa  v nadmernej miere usadzuje popol či sadze. Tento priestor počas sezóny kontrolujeme a čistíme každý mesiac! Ak sa zanesie, môže ohroziť životy osôb vo vykurovanej miestnosti. Priestor sme vyznačili prúžkami papiera. Foto: Vladimír Institoris

Infarkt a kolaps pece

Usádzanie sadzí nehrozí len v komíne. Dym, odborne spaliny, putuje z pece systémom rôznych kanálov či priehradiek a pod., pomocou ktorých odovzdáva teplo. Spaliny so sebou unášajú aj jemný popolček a sadze. Tieto sa naozaj usadzujú vo všetkých možných obrátkach, zákutiach. Vzniká infarktový efekt. Pec spočiatku ťahá, neskôr menej. Čím je otvor na odtok spalín menší, tým sa viac sadzí usádza. Katastrofa príde podobne ako pri infarkte. Spočiatku len malé zadymovanie sa zo dňa na deň zmení na silné a ďalší deň pec už neťahá. Horšie je, keď sa to stane počas prevádzky. Pec jednoducho skolabuje ako chorý na upchatie ciev. Dym v miestnosti a ohrozenie životov. Ťah pece i komína kontrolujeme pri najmenšom podozrení, že nie je, aký má byť. Pec čistíme, poprípade voláme kachliara či kominára.

Vložky s ohrevom vody, tzv. vodníky, sú veľmi náchylné na zanášanie sadzami. Výrobca dodáva na čistenie tvarované náradie. Čistenie musíme vykonať aj dvakrát za sezónu, inak sa navýši odpor pri prenose tepla do vody a spotrebič aj stráca ťah. Foto: Vladimír Institoris

Pec sa môže aj zadechtovať. Kúrenie je horenie a horenie je oxidácia – aj oheň chce dýchať. Potrebuje na horenie dostatok kyslíka. Inak čmudí, prská, dymí. Spomaliť horenie v peci priškrtením vzduchu v počiatku horenia je neúčinné, spotrebič sa zadúša, zadechtuje. Možno aj vy máte v zateplenom dome veľkú, príliš výkonnú kozubovú vložku, a keďže silno kúri, snažíte sa znížiť jej vykurovací výkon priškrtením prívodu vzduchu. Pôvodné spotrebiče z roku 2000 už morálne zastarali. Po zateplení potrebujeme len malý výkon, obvykle 4 kW a menej. Požadovať minivýkon od veľkého spotrebiča (staršie vložky dávali 10 kW a viac) je nemožné. Čo sa stane s motorom v aute, ak dáme nohu z pedála a priškrtíme plyn? Zastaví sa. Veľká kozubová vložka iba narobí trocha dymu, ale teplo nevydá. Zdá sa, že nefunguje. Napokon voláme odborníka, ten si za výjazd neraz účtuje aj 120 € a povie, že kúrime zle a nevhodným palivom. Tu je načase zvažovať kúpu spotrebiča novej generácie – úsporného. Malého. Inej cesty niet. Slon či tank do obchodu s porcelánom nepatrí.

Málokto si dnes kúpi do drahého auta podozrivé palivo či do neho zasahuje, aby čosi pomenil a ušetril. Tak to bolo pred 30 rokmi. Aj pece sú už o inom. Nebuďme takí šetrní, aby sme kupovali lacné pece aj palivo a vydávali peniaze na opravy pecí i komínov. Už roky robíme túto osvetu, aby sa rozumne ušetrilo, chránil sa majetok i životy.

Text: Ing. arch. Vladimír Institoris
Foto: Vladimír Institoris v spolupráci s firmou Krbex
Zdroj: časopis Urob si sám