Dobré rady, ako sa vyhnúť kúpe „podvodníckej” pece

image 48033 25 v1

Trh so spotrebičmi či pecami neustále zaplavujú rôzne lacno ponúkané akciové pece. Predávajú sa už od 150 €, no pritom ten istý typ spotrebiča od renomovanej firmy stojí najmenej trikrát toľko. V lacnom sortimente nájdeme ľahšie (transportné) pece a sporáky, ako aj vstavané spotrebiče – kozubové vložky.

Na ilustráciu krátka príhoda. Kolegovia kachliari mali osadiť kozubovú vložku. Písané bolo, že váži 250 kg. Pripravili sa šiesti mocní chlapi a s vložkou hravo pracovali. Nejako sa im to nezdalo a pomocou dosák a osobných váh s váživosťou 150 kg vložku odvážili. Vážila 190 kg. Jednoducho, 60 kg materiálu (šamotu i ocele) tam nebolo. Reklamácia nebola možná, lebo v návode bolo uvedené: Výrobca si vyhradzuje zlepšenia a zmeny na výrobku počas jeho vývojového a výrobného procesu. O aké „vylepšenia“ ide, je už nadmieru jasné. Nemôžeme tu uverejniť zlé typy a kusy alebo nekvalitných výrobcov, hoci by si to zaslúžili. Zákon a byrokracia sú totiž často na ich strane, a tak by sa z poškodeného ľahko mohol stať stíhaný za zverejnenie „zavádzajúcich“ informácií.

Nekvalitná podložka

Pod sklom je síce izolačno-tesniaca podložka, ale iba z netkanej textílie odolnej proti teplu. Tá sa po čase (asi za štyri sezóny) uvoľní, drobí, vypadáva. Naopak, tesniaca šnúra rámu je tu kvalitne natlačená do žliabku a nehrozí jej vypadnutie. Sklo pridržiavajú štyri skrutky s podložkami, čo je málo. Podložky sú z pozinkovaného plechu hrubého 0,5 mm. Plošne malé, početne nedostatočné, skoro vyhoria a vypadnú, ale v zákonnej lehote, teda po dvoch rokoch. Dvierka nemajú prívod vzduchu na tzv. oplach skla, preto ak nájdeme na spotrebiči dvierka bez prívodného systému, hľadajme ho na telese spotrebiča. Ak ho nenájdeme, sme opäť v ka­tegórii lacnej napodobeniny. FOTO: Vladimír Institoris

Napolitánkové pece

Pec nie je napolitánka. V obchodoch objavujú v akciách napolitánky. V balení štyri plus jedna. Keď ich kúpite a odvážite, zistíte, že spolu vážia presne toľko, ako štyri nezlacnené napolitánky. Korpusy sú tenšie a plnka je akási nevýrazná, chuť iba sladká a voňavá. Výrobcovia šetria a ušetrené majú v zisku alebo investujú do reklamy. V našom článku sa budeme zaoberať práve týmito „napolitánkovými“ pecami.

Vermikulitové dosky

Opracujeme ich pílkou, rašpľou a nožíkom, nástrojmi za 8 €. Šamot sa musí opracovať kotúčmi, veľkými pílami, nástrojmi rádovo za 3 000 €. Je jasné, že nesvedomitý výrobca použije ľahšie opracovateľný materiál. FOTO: Vladimír Institoris

Finty nepoctivých výrobcov

Váha spotrebiča

Spotrebič by mal mať istú váhu. Materiálu je dosť, aby mohol byť hrubý, odolný, keď nie kvalitou, tak váhou, masívnosťou, hrúbkou. Dávame preto pozor na hrúbky materiálov, ktoré sú v styku s ohňom.

Plechy či liatina?

Roky sa vedú odborné diskusie, ktorý materiál je lepší. Každý má svoje výhody a nevýhody. Kvalitný môže byť plech aj liatina. Žiaľ, pri kúpe výrobku nevidíme, či je oceľový plech skutočne žiaruvzdorný, pevný, tzv. „kotlový“, alebo zamenený za bežný konštrukčný plech. Postačí nám vedomosť, že všetky plechové časti ohniska by mali mať náležitú hrúbku:

napríklad dvierka ohniska 3 – 4 mm, deflektor 5 mm, plášť ohniska 2 mm a mal by byť vystužený. Aj liatina môže byť zle namiešaná, „uvarená“. Môže mať bubliny, byť nadmerne krehká. Kvalitné liatinové pláty na sporák majú hrúbku 8 mm a viac. Pozor na tenké kusy (menej ako 5 mm). Tu sa už šetrí na váhe, a teda aj kvalite.

Obrana: kontrolu kovových častí laicky nezvládame, preto pozorujeme hrúbku a s tým súvisiacu váhu spotrebiča.

Liatinové dvierka strednej kategórie

Sú masívne, miestami je hrúbka materiálu aj 8 mm. Dvierka sa dajú otvoriť viac ako o 90°, čo je v súlade s normou. A hlavne aj praktické. Dvierka sú vybavené ešte druhými bezpečnostnými dvierkami – zábranou. Je to praktické, bezpečné, ale obmedzuje to výhľad na oheň. FOTO: Vladimír Institoris

Šamot či žiarobetón, alebo vermikulit?

Pôvodne sa na výstelku ohnísk pecí používal šamot. Je to kvalitný materiál, ale ťažko sa opracováva. Potrebujete diamantové píly, ak na niektoré pece treba vyrobiť atypické tehly. Je to drahé. Materiál, práca, atypické tvary, váha výrobku, nástroje, všetko sú to náklady, ktoré zvyšujú cenu výrobku, ale držia kvalitu. V malej kvalitnej piecke typu „peterky“ je asi 50 kg šamotu. Výrobcovia (nepoctiví) znižujú náklady.

Najlepšie váhou. Pri pokuse osadiť do pece tenšie tvarovky (hrúbka 2 cm a menej) sa tieto údermi polien rozbili a vypadali. Asi v roku 2000 sa objavil nový materiál, dosky z nerastu – pod obchodným názvom vermikulit. Sú to izolačné dosky, odolávajú teplote do 1 250 °C, opracujú sa len pílkou, rašpľou, brúsnym papierom. Váha je oproti šamotu (1 950 kg/m3) nízka – 700 kg/m3. Na prvý pohľad sa nerozoznajú od poctivého šamotu. Možno nimi vystlať, obložiť ohnisko. Má to však jeden háčik. Tento materiál patrí do kategórie tepelných izolantov.

V ohnisku bude 900 °C, ale na povrchu pece len 40 °C. Viac tepla tento materiál neprepustí a ani teplo neakumuluje. Teplo tak uniká „hore komínom“. Ak chceme účinnosť spotrebiča dostať na rozumnú mieru, treba zakúpiť dodatkový výmenník tepla, klapku a iné. Zasa náklady, práca, ale pre konečného spotrebiteľa. Áno, izolačné dosky možno na ohnisko použiť, ale nie v obvyklých pieckach na kusové drevo a priame odovzdanie tepla. Používajú sa v spotrebičoch, kde sa teplo odovzdáva napr. do vody, v tzv. vodníkoch. Tie už ale nie sú predmetom cenových „akcií“.

Čo spôsobia tenké a zle utesnené dvierka

Dvierka sú z plechu hrubého asi 2 mm. Tesniaca šnúra ešte drží, vyhoreli úchytky skla a vidieť stopy po bývalom tesnení z netkaných textílií. Jednoduchý mechanizmus na prívod vzduchu na oplach tiež nevydržal vysokú teplotu. Pec sa rozpadla asi po štyroch sezónach. Vysypal sa tenký šamot. Užívateľ o chybe nevedel, lebo pokyny na obhliadku neboli v návode, a pec používal, kým sa neskrútil plášť. Potom prasklo sklo dvierok a prevádzka sa skončila. Pec možno opraviť, o čom napíšeme. Oprava je dnes už nerentabilná – tri dni práce a materiál stoja 120 €. Nová pec 220 €. FOTO: Vladimír Institoris

Novšie sa používa žiarobetón. Aj v malých prevádzkach sa z neho dajú vyrobiť atypické dielce a kvalitou zodpovedajú pálenému šamotu. S úspechom používame žiarobetón na opravu pecí, kde šamot vypadal. Repasujeme aj lacné akciové kusy. O tom bude iný článok.

Marže

Marža je suma, ktorá má pokryť náklady obchodníka na prácu s tovarom a dať mu náležitý zisk. Tu musíme konštatovať, že niektorí „tiežkachliari“ si maržu pletú so šmelinárstvom. Spotrebič u výrobcu stojí povedzme 600 €. Výrobca zabezpečí dopravu po Slovensku za symbolickú sumu 10 €. Ak kúpite pec u „obchodníka“, dodá vám ju tiež priamo pôvodný výrobca a ten istý dopravca, ale už za 700 €. Obchodník nemal žiadne výdaje na sklad a manipuláciu, iba si šikovne ponechá 100 € za 20 min. práce s počítačom. Zákon dnes neupravuje pojem „neoprávnený zisk“. Robia to advokáti, ale aj kachliari.

Obrana: všetko niekoľkokrát overovať. Pri kúpe piecky preto veľmi dôsledne porovnávame predajné ceny a cenu za dopravu. Neraz sa lacná pec dodáva výlučne drahou špedičnou firmou, a tak nič neušetríme.

Dizajnérske omyly

Pece dizajnujú aj známi dizajnéri. V snahe vyhotoviť subtílny a elegantný výrobok sa vyrobí niečo, čo sa po troch rokoch rozpadne. Malo to byť pekné, ale pre neznalosť je to aj nefunkčné Mnohí si spomínajú na výrobky z bývalého Sovietskeho zväzu. Neboli krásne, ale boli masívne, nezničiteľné, slúžili a vydržali roky. Pri peciach je dnes takto smerovaný dizajn veľmi potrebný, inak vyhoríme.

Deflektor nevydržal

Pohľad na chýbajúcu deflektorovú časť. Deflektor sa rozsypal – vyhorel – a pec sa používala naďalej. Prišlo k čiastočným deštrukciám. Návod neinformoval o spôsobe laickej kontroly spotrebiča. FOTO: Vladimír Institoris

Reklama

Automobilky nás kŕmia fotografiami krásnych áut v panenskej prírode. V realite sú to rezervácie, kam autom neslobodno. Podobne výrobcovia pecí ohurujú fotkami nádherných interiérov. V skutočnosti sú to fotomontáže, obrázky z fotobánk, skrátka fikcia. Účelom produktovej fotografie je, aby sa to predalo, nie aby to kúrilo.

Obrana: neveriť iluzívnym fotografiám. Spoľahlivé sú len fotografie z konkrétnych realizácií od staviteľov.

Správna štrbina

Štrbina prívodu vzduchu tzv. horného oplachu skla je náležite veľká a funkčná. Tým, že prívod vzduchu súbežne sklo a dvierka chladí, nedošlo k veľkým tepelným deštrukciám. FOTO: Vladimír Institoris

Nedokonalé návody

Návody na spotrebiče sú dodnes nedokonalé. Sú krátke, majú veľa nevysvetleného. Odvolávajú na technické normy. Bežný smrteľník sa k norme nedostane. Môže si ju cez internet objednať za 20 €. To je veľa a niet času na jej študovanie či vysvetlenie. Normy sú vlastníctvom úradu a nie sú verejne prístupné ako zákony a vyhlášky, hoci normy sú tiež istou formou štátnej vyhlášky. To by sa malo zmeniť a štát by mal sprístupniť technické predpisy zadarmo v elektronickej forme pre všetkých občanov.

Obrana, podľa ktorej treba kúpiť normu a preštudovať ju, je zväčša nereálna.

Slabá otváravosť

Dvierka spotrebiča z nižšej cenovej kategórie sa nedajú otvoriť na požadovaných 90°. Do piecky sa zle prikladá. FOTO: Vladimír Institoris

Dávka paliva

Množstvo naplneného či horiaceho paliva má byť uvedené v kilogramoch. Ohnisko je väčšie a nemožno ho naložiť doplna. K ohňu bude prichádzať málo vzduchu. Pec bude dymiť, búchať. Potom sa palivo vychytí horieť všetko a pec je neúmerne namáhaná. V návode by malo byť napísané: V ohnisku môže byť maximálne x kg horiacej náplne. Prikladá sa, keď dohorí na uhlíky alebo postupne, ale celkové množstvo paliva nesmie prekročiť x kg.

Podobne nie je definovaná tzv. minimálna dávka paliva. Ak je paliva málo, zhasne alebo čmudí. Pec i komín sa zadechtujú a treba ich čistiť.

Lacná nebezpečná pec

Lacná úsporná pec môže byť životunebezpečná. Tepelnoizolačné steny ohniska sa nedostatočne prehrievajú. Ak sem priložíme studené poleno, trvá mu dlhší čas, kým vzplanie. V tomto „prechodnom“ čase vzniká veľa nedokonale spáleného dymu. Obsahuje výbušný a jedovatý oxid uhoľnatý. Po chvíli je pec (niekedy i komín) plná tejto výbušnej plynovej zmesi. Keď sa napokon palivo zapáli, plamene preskočia do ťahov, do komína a nastane výbuch. Vyletí sklo vytrhne sa napájacia rúra do komína. Preto má byť napojenie pevné až spojené, aby výbuch nastal až v komíne, kde sa dokáže „stratiť“. Sklo zatiaľ chrániť nedokážeme. Môžeme to prirovnať k strieľaniu do motora. Pri zlom spaľovaní a zimných štartoch staršie autá búchali a vrhali plamene až z výfuku. V Česku sa stal takýto prípad a domáci prišiel o oko. Znalci skúmali ťah komína, účinnosť spotrebiča, ale nik neuvažoval o množstve tepla potrebnom na vzplanutie priloženej dávky paliva. Toto teplo sa v ohnisku nenachádzalo. Kresby: Vladimír Institoris

Čas horenia

Mal by byť určený pre úsporné a rýchle horenie pri určených (bežných) podmienkach. Napríklad, pri dávke paliva x kg do nahriatej pece, pri ťahovej sile komína x Pa a pri reguláciách otvorených na n-tý stupeň má dávka paliva horieť daný čas.

V dôsledku chýbajúcich údajov vznikajú neuznané reklamácie. Spotrebič bol prekúrený, odpíše výrobca. No v návode nedefinuje pojem prekúrenie ani to, ako tomu zabrániť, ani koľko paliva môže horieť v ohnisku. Musíme priznať, našinci sú ešte stále zvyknutí kúriť metódou, čo sa zmestí a zhorí. Hlavne na chatách pece blčia ako štartujúci raketoplán. Aj potom neraz vybuchnú.

Lacná pec a jej znaky

Namiesto popolníkových dvierok je iba zásuvka, ktorá sa má tesniť tým, že sa pritlačí. Rošt je plechový. Prívod vzduchu k oplachu skla je nedostatočný. Úchytky skla slabé, vyhoria, sklo vypadne. Nedostatočne tesné dvierka prikladania. Tenučká liatinová doska. Krátka rúra na napojenie komínových rúr. Niekedy len 2 cm, čo je netesné a ťažko spojiteľné. Vyhláška prikazuje minimálne 6 cm. Na krátky kúsok ani nemožno pevne prinitovať či priskrutkovať medzikus, lebo nie je prístupný. Deflektor sa nedá vymeniť bez vysekania, zničenia ostatnej výstelky. Tento kus je extrémne namáhaný a treba ho meniť. Výstelka či „výmurovka“ je z tepelnoizolačných materiálov. Prívod sekundárneho vzduchu je len imitovaný. Piecka je podozrivo ľahká. Kresby: Vladimír Institoris

Testovanie a atestovanie

Je zo zákona povinné, ale veľmi ľahko sa dá obísť. Jeden výrobok sa testuje, vydá sa naň certifikát, ale potom prejde výrobnými zmenami, a hoci je trochu alebo celkom iný, už ho netestujú.

Životnosť výrobku

Zákon neprikazuje uvádzať životnosť výrobku. Dva roky záruky a koniec. Prichádzajú pece ako elektronika, za dva roky ju vyhoď, kúp novú! Dovezú novú chladničku, odvezú starú. S pecou to nie je také jednoduché. Neraz treba búrať, sekať a potom murovať.

Chybne použitá izolácia

Malá piecka má ohnisko vystlané tepelnoizolačným materiálom. Na povrchu nie je dostatočne teplá, cez sklo dvierok sa valí veľký výkon a horná varná platňa neraz od žerava až „tancuje“. Teplota spalín prúdiacich do komína je až 350 °C. Tepelná energia zbytočne uniká. Ak pred komínom nie je zaradený výmenník tepla, tak je to škoda. Kresby: Vladimír Institoris

Pseudozáruka

Niektoré firmy síce vedia, že návod je nedokonalý, ale pokojne dajú záruku na pec aj päť rokov. Reklamáciu v nich nevymôžete. Súdne procesy sú nekonečné, chýba dostatok znalcov a expertov.

Obrana: zakúpiť iba piecku, o ktorej vieme, že niekomu dobre funguje.

Internetový obchod a ukrývanie skutočného výrobcu

V serióznom kamennom obchode vám predajú aj kolená, rúry a všetok potrebný materiál. Opíšu, ako spotrebič zapojiť. Po zapojení by ho mal kominár skontrolovať, vydať certifikát o správnosti. Preto je výhodné pece kupovať v kachliarstve, jednať s konkrétnou osobou.

Na elektronickom trhu sa zjavujú výrobky aj pece „Made in EU“. Nevieme, kto a kde ich vyrobil, kde zoženieme náhradné dielce. Dodáva ich iba „vybraný obchodník“. Dlhá reťaz priekupníkov znemožňuje reklamácie.

Obrana: použiť len priamy obchod a výrobcu z reálnej krajiny, ktorého si overíme. Čo naozaj má aj továreň, nie je len schránkovou firmou či šmelinárom. Internetový obchod áno, ale priamo od výrobcu. Inak sa „virtuálne“ a lacné teplo a môže ľahko premeniť na reálny požiar.

Tepelne zaizolované ohnisko

Pec môže mať ohnisko tepelne izolované, ak sa vyrobené teplo využije ďalej. Napríklad pri ohreve vody či vzduchotechnike. To sú ale už vyššie cenové kategórie spotrebičov. Kresby: Vladimír Institoris

Lacné výrobky – áno či nie?

Ak už musíme zakúpiť výrobok za nižšiu cenu, vedzme, že jej zodpovedá aj kvalita. Sledujme aspoň tieto parametre: overený výrobca, overená dodávateľská firma. Kontrolujme cenu výrobku aj cenu za dopravu a pred kúpou si zistime, kde pec naozaj dobre funguje. Nainštalovanie má byť v súlade s normou.

Text: Ing. arch. Vladimír Institoris, PhD.
Foto: autor, Kozubex Pezinok, isifa/shutterstock
Kresby: autor
Zdroj: časopis Urob si sám 3/2018

Komentáre

  1. Hm, Vy vlastne žalujete demokraciu 🙂 Bohužiaľ právom, lebo to nie je demokracia, ale „demokracia“ 🙁 To, čo napríklad spáchali Dzurindovci s normami však bohužiaľ nie je z ich hlavy – ale z Bruselu (tým, že z nich spravili autorské diela ,ich v podstate zneprístupnili verejnosti, lebo ich cena vyletela do astronomických výšok (technických noriem je cca 60.000 a v EU je prísne zakázané ich kopírovať). Na druhej strane ľudia v 1989 chceli spotrebnú spoločnosť a tak ju dostali. Je tto ako nábytok IKEA – kúp, použi, zahoď (lebo bez remeselníckych úprav viac než 5 rokov nevydrží). Ja ale kupujem len IKEA – veď prečo by som mal mať ten istý nábytok 50 rokov a potom ho ešte nechal zdediť ? Ale v inej izbe mám aj nábytok po prarodičoch 🙂 Článok je síce trefný, sú slovenskí kurenári jediní dobrí a spravodliví vo vesmíre ? Asi nie, lebo na Slovensku je nevyvložkovaný komín považovaný za najstrašnejší trestný čin – no v takom Anglicku a Írsku (kde má každý dom aspoň 4 komíny) taký termín vôbec nepoznajú. A ja mám v nemenovanom baníckom meste 400 rokov starý dom – ktorý tie 4 storočia tiež vydržal bez vyvložkovania – hoci do neho vedie 5 kachlí a ešte je v ňom aj údiaren, kde sa dá vyúdiť prasa …
    Každopádne je v článku jedna veľmi hlúpa chyba – presvedčenie, že čo je dobré je drahé a čo je lacné je shit. Roky som robil Sales Managera, Account Managera, Account Directora a neskôr aj lokálneho šéfa pobočky istej nemenovanej najväčšej US spoločnosti a môžem vás ubezpečiť, že ceny sa v modernej dobe neurčujú na základe nákladov, ale na základe hrúbky zákazníkovej peňaženky. Predstava relácie vlastností produktu k jeho predajnej cene je – bohužiaľ – komunistický anachronizmus. A čo je komunistické (čiže komunálne = spoločenské = verejné) je predsa zlé nie ? Dobré je vypodnikať na Bugatti Veyron za prvý rok a podľa možnosti v štátnej správe …

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.