Všetko o penetračných náteroch

Aj keď sú po nanesení takmer neviditeľné, významne ovplyvňujú kvalitu a životnosť nasledujúcich úkonov. Vďaka hustej sieti z polymérov dokážu zvýšiť priľnavosť, zjednotiť a znížiť nasiakavosť a zosilniť väzby podkladu s ďalšími vrstvami. Bez ohľadu na to, či ide o farbu, tmel, lepidlo, stierku alebo omietku.

Galéria

PRINCÍP JE JEDNODUCHÝ

V momente, keď penetrácia vsiakne do pórovitého podkladu, začne sa z nej odparovať voda. Doposiaľ chaoticky usporiadané makromolekuly polymérov začnú formovať hustú, usporiadanú mriežku, ktorá je pevne prepletená so štruktúrou materiálu. Penetrácia na seba naviaže mikroskopické čiastočky prachu, zjednotí veľkosť pórov povrchu a v priebehu niekoľkých hodín vyzrie do stavu maximálnej pevnosti. Od tohto momentu je povrch pripravený na dokonalé previazanie s ďalšími nanášanými vrstvami. Penetrácia sa stala súčasťou materiálu.

LÍŠIA SA CHÉMIOU

Pri výrobe penetrácií sa používajú rôzne druhy polymérov – polyvinylacetát, styrénakrylát, silikát a mnohé ďalšie. Aj keď všetky v zásade fungujú rovnako, predsa len sú medzi nimi odlišnosti. Čím sú častice polyméru menšie, tým hlbšie do podkladu prenikajú. Preto sú niektoré penetrácie hĺbkové a iné nie. Odlišná je aj odolnosť proti vlhkosti, chemická odolnosť proti vápnu, cementu a paropriepustnosť. Aby penetrácia prenikla do potrebnej hĺbky a odolala následnej záťaži, vždy je potrebné voliť tú najvhodnejšiu.

VODA AKO DOPRAVNÝ PROSTRIEDOK

Polymér rozpustený vo vode preniká pod povrch materiálu a po jej odparení začína plniť svoje poslanie. Na to, aby prenikol do správnej hĺbky v správnej koncentrácii, je dôležitý pomer riedenia. Správne nariedená penetrácia musí obsahovať od 6 do 12 percent polyméru, zvyšok tvorí voda. Ak je v disperzii málo vody, namiesto prieniku do hĺbky vytvorí na povrchu nepriedušný film. Ak je vody priveľa, častice polymérov sú ďaleko od seba a nedokážu sa riadne previazať. Ani jednu z týchto chýb nemožno opakovaním úkonu opraviť.

PRI SCHNUTÍ MENÍ VZHĽAD

Penetrácii zvyčajne trvá hodinu až dve, kým sa polymér dostatočne stabilizuje. Väčšinou napovie pohľad na upravovaný povrch. Ak stratí svoj belavý nádych, zmatnie a na dotyk nie je mokrý, na penetrovanie možno nadviazať ďalšími úkonmi. V takomto prípade získame istotu, že voda obsiahnutá v penetrácii už nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť tekutosť nanášaných materiálov. Ak je penetrácia spevňujúcou povrchovou úpravou na bezprašnú úpravu cementového betónu, zaťažujeme ho až po dôkladnom preschnutí. Ak chceme penetráciu využiť na spájanie starého podkladového betónu s novým, vyčkáme iba na zavädnutie. Penetrácia stratí belavý nádych, na dotyk je však lepivá.

NA PRIPRAVENÝ POVRCH

Pred penetráciou je potrebné povrch pripraviť. Dôkladne odstránime všetky uvoľnené časti, pozmetáme prach a odmasťovacím prostriedkom alebo saponátom ošetríme miesta znečistené olejmi a tukmi. Na plochách s malou výmerou je najmocnejším pomocníkom priemyselný vysávač. Hubicou, ktorá má obvodovú kefu, dôkladne povysávame celý povrch. Kým štetiny prach uvoľnia, silný ťah v hubici uvoľnený prach odstráni. Dôležité je, aby bol povrch suchý. Iba tak do seba disperznú penetráciu cez kapiláry vtiahne. To je kľúčové hlavne v nadväznosti na predchádzajúce stavebné úkony v uza­vretých novostavbách. Môže trvať 4 až 6 týždňov, kým dostatočne preschnú.

RIEDENIE PODĽA TECHNICKÉHO LISTU

Aj keď majú penetrácie na obale jasné inštrukcie na riedenie či použitie bez neho, technický list pomôže odhaliť neseriózne produkty. Vyhľadáme informáciu o obsahu sušiny (účinnej látky) v neriedenom obsahu kanistry či téglika a prepočítame výsledný pomer po predpísanom riedení. Ak by po pridaní vody klesol obsah sušiny pod hranicu 6 percent, navrhneme si alternatívny spôsob riedenia. Ak pracujeme s koncentrátmi, najpraktickejšie je odmerať potrebné množstvo do vedra s mierkou a doliať potrebným množstvom vody. Zabránime tak kontaminácii nespotrebovaného balenia spórami húb, plesní a zárodkami kvasiniek.

NANÁŠANIE RADŠEJ MECHANICKY

Nanášanie štetcom alebo polyakrylovým valcom s 18- až 22-milimetrovým vlasom je vždy účinnejšie ako striekanie. Pri mechanickom kontakte sa do muriva dostáva penetrácia rovnomernejšie. Penetračný roztok nanášame systematicky a rovnomerne, tak, aby sme nevynechali žiadnu časť povrchu. Na začiatku práce sledujeme spotrebu materiálu, aby sme mali istotu, či je technika nanášania správna. Rýchlo tak odhalíme nesprávny štetec, zlý druh valca alebo príliš silný prítlak či striedme namáčanie do vedra. Aj keď tabuľkové hodnoty technologického listu nemusia vždy kopírovať náš prípad, na zorientovanie sú kľúčové.

VIAC ALEBO MENEJ? OBOJE JE NESPRÁVNE

Penetráciu nanášame spravidla iba raz, ak odhalíme nedostatočné nanesenie, opravu robíme vždy za mokra. Len silne nasiakavé podklady, akým je starý betón či anhydrid, vyžadujú opakované penetrovanie. Správne ošetrený povrch má po napenetrovaní jemný zamatový lesk. Ak sa vytvorí hrubý gumovitý film, upozorní na vysokú koncentráciu alebo nadmerné nanášanie. Aj keď má penetrácia previazaná s podkladom neuveriteľnú súdržnosť, pri hrubom filme bude fungovať ako separátor. Po čase povolí a doposiaľ spojené vrstvy sa začnú oddeľovať. Problémy nastávajú aj pri maľovaní. Ak vytvoríme na sadrokartóne či stene lesklý film, farba zle kryje. V takýchto prípadoch hrozí pre narušenie paropriepustnosti tvorba plesní.

–>

Text a foto: Milan Gigel – redaktor denníka SME
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.