Voda, vlhkosť, aj možný výskyt radónu: Ako ochrániť obvodové murivo podpivničeného domu

Murivo pod úrovňou terénu je potrebné dostatočne zaizolovať proti prenikaniu vlhkosti, vody, ale do úvahy treba brať napríklad aj možný výskyt radónu. Čo môžu vlhkosť či voda zapríčiniť a ako poruchám zabrániť, nám prezradili odborníci.

Výstavba rodinných domov s podpivničenými priestormi kladie vyššie požiadavky na ochranu obvodového muriva. Vplyv akých faktorov musí stavebník v tomto prípade zohľadniť?

Martin Halmo: V prvom rade je dôležité dôkladne zhodnotiť okrajové podmienky, ktoré vyplývajú z konkrétneho projektu. Ako prvý krok by sa mal realizovať geologický prieskum, ktorý určí, proti čomu bude potrebné konštrukciu chrániť – môže ísť o tlakovú podzemnú vodu, radón alebo chemické znečistenie. Opatrnosť je potrebná aj v prípadoch, keď sa tlaková voda na pozemku aktuálne nevyskytuje. Vzhľadom na čoraz intenzívnejšie dažďové zrážky môže nahromadená dažďová voda dočasne pôsobiť v podzemných konštrukciách ako tlaková.

Pri návrhu je nevyhnutné tieto faktory zohľadniť a situáciu nepodceniť, najmä pri hlbšie podpivničených stavbách, aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že je v stavebnej jame sucho. Dôležitý je aj správny výber materiálov na výstavbu podpivničených priestorov. Vo všeobecnosti je najvhodnejšie použiť monolitický betón, ktorý minimalizuje riziko migrácie vody. V súčasnosti sa na podzemné konštrukcie používajú prevažne kontaktné izolácie, ktoré zamedzujú prenikaniu vody medzi konštrukciou a izoláciou. Ak je však konštrukcia napríklad z betónových debniacich tvárnic, môže sa aj pri malom defekte na izolácii voda šíriť cez póry do celej konštrukcie.

Jozef Horváth: Pri stavbách s podpivničenými priestormi treba dbať na zvýšenú pozornosť pri navrhovaní hydroizolačných riešení. Je potrebné preveriť, akým typom vlhkosti bude podzemná časť stavby namáhaná. Môže to byť zemná vlhkosť, stekavá voda, tlaková voda, trvalé zvýšenie hladiny spodnej vody. Na základe typu namáhania je potrebné zvoliť správny typ funkčnej hydroizolácie. Na určenie typu podložia nám pomôže aj geologický prieskum. Zámerom je zabrániť vode vniknúť do stavby, keďže tým by sa začal proces degradácie a znehodnotenia stavebných prvkov. Ďalším dôležitým posúdením je prítomnosť radónu v mieste výstavby. Tento plyn bez zápachu je veľmi nebezpečný a ohrozuje zdravie obyvateľov stavieb.

Radek Hůla: Aby boli základy a spodná stavba navrhnuté spoľahlivo a zabezpečili stabilitu stavby, je potrebné poznať celkové zaťaženie a únosnosť základovej pôdy. Skladbu horninového podkladu možno spoľahlivo zistiť hydrogeologickým prieskumom pred prvým výkopom stavebnej jamy.

Prieskumom sa zistí únosnosť pôdy, stlačiteľnosť a vplyv podzemnej vody. Skvelým podkladom sú skalné a poloskalné horniny s vysokou únosnosťou a minimálnou stlačiteľnosťou. Dobré sú aj zhutnené vrstvy piesku a štrku. Absolútne nevhodné sú zabahnené, rašelinové alebo násypové podklady.

Sadanie stavby je dôležitý faktor na začiatku životnosti stavby. Nerovnomerné sadanie má za následok vznik trhlín, preto je potrebné postrážiť rovnomernosť zaťaženia, rovnaké hĺbky základov alebo vplyv bezprostredne susediacej stavby.

Základy musia ležať v nezámrznej hĺbke, ktorú určia podkladové horniny a geografická poloha stavby. Hĺbka základov sa meria od terénu po základovú škáru.

Pri výskyte vlhkosti v murive je potrebné predovšetkým zistiť príčinu. Môže ísť o vzlínanie vlhkosti, priesaky cez stenu z okolitého terénu, zatekanie cez poškodené odkvapy alebo poškodené vpusty, haváriu vodovodného alebo kanalizačného potrubia či absenciu vetrania. Samostatnou nepríjemnosťou je potom zatopenie stavby povodňou alebo prívalovými dažďami.

Zdroj vlhkosti a vody pôsobiacich na základovú a obvodovú konštrukciu domu

1. prestup vodnej pary, kapilárna vzlínavosť
2. zemná vlhkosť, zvýšená hladina spodnej vody
3. vzdušná vlhkosť, kondenzácia vodnej pary
4. kondenzácia vodnej pary
5. dážď, odstreková voda, sneh
6. netesnosť potrubia

Martin Záborský: Murovaná konštrukcia stavby obsahuje vodu, ktorá je pri výstavbe budovy nevyhnutná. Po niekoľkých rokoch sa stavebný materiál postupne vysušuje do tzv. rovnovážnej vlhkosti. Počas užívania stavby však na murované konštrukcie pôsobia rozličné faktory z vonkajšieho a aj vnútorného prostredia a celá stavba je vystavená nepriaznivým a premenlivým poveternostným podmienkam. Ku kritickej vlhkosti dochádza po prekročení medznej hodnoty. Voda vniká do muriva v rozličných formách:

• do obvodových konštrukcií budov preniká zrážková voda (dážď, topiaci sa sneh);
• na základy a na konštrukcie pod zemským povrchom nepriaznivo pôsobí podpovrchová a podzemná voda, ktorá môže v niektorých prípadoch pôsobiť tiež ako tlaková – vzlínajúca vlhkosť, ktorá následne preniká do pórov materiálu a ten sa premáča;
• v interiéri pôsobí vlhkosť vzduchu, s čím úzko súvisí kondenzácia vodných pár. Dôsledkom rozdielnej vlhkosti v jednotlivých miestnostiach budovy je tzv. prevádzková vlhkosť, ktorú ovplyvňuje aj činnosť človeka (sprchovanie, varenie, pranie, sauna);

Každá negatívne pôsobiaca voda v murovaných konštrukciách sa po určitom čase začne prejavovať najskôr vizuálne a potom aj v podobe závažnejších porúch, ktoré majú v neposlednom rade vplyv na celkovú životnosť stavby.

Kto môže potrebný geologický prieskum vykonať?

Martin Halmo: Geologický prieskum môžu vykonať špecializované spoločnosti, ktoré sa zameriavajú na rôzne typy geologických prieskumov a monitoring. Tieto firmy zároveň poskytujú odborné podklady pre projektantov, ktoré sú nevyhnutné na vypracovanie kvalitných projektov.

Jozef Horváth: Geologický prieskum môže vykonávať na území Slovenska zhotoviteľ geologických prác, ktorým môže byť fyzická alebo právnická osoba s potrebným odborným oprávnením. Takýto prieskum môžu vykonať aj štátne organizácie s poverením na výkon štátnej geologickej služby. Jednoduchý prieskum pre jednoduché stavby môže vykonať aj odborne spôsobilá osoba za pomoci geologických máp a zhodnotenia územia.

Pri realizácii stavieb sa vykonáva zväčša inžiniersko-geologický prieskum, ktorý predstavuje zisťovanie a overovanie inžiniersko-geologických a hydrogeologických pomerov územia najmä na účely územného plánovania a vydania stavebnej dokumentácie.

Radek Hůla: Geologický, resp. hydrogeologický prieskum by sa mal realizovať už v stupni spracovávania dokumentácie pre územné rozhodnutie. Pri niektorých stavbách sa však stáva, že chýba úplne a pri založení stavby sa improvizuje, pretože sa zo strany projektanta, ale aj stavebníka považuje za zbytočný. Jeho absencia však vedie k problémom tak pri projektovaní, ako aj realizácii stavby.

Z výsledkov geologického prieskumu by malo byť jasné, ako sa založí stavba, ktorá je čiastočne alebo úplne podpivničená, alebo akú má rôznu úroveň podzemných podlaží. Z prieskumu by malo byť zároveň jasné zabezpečenie stavby proti prenikaniu spodnej vody, a to aj v závislosti od jej agresivity. Jeho zanedbaním sa znižuje životnosť stavby v dôsledku degradácie použitých materiálov, dochádza k poruchám konštrukcií alebo k zatekaniu do podzemných častí domu.

Ako zabezpečiť ochranu pred týmito negatívnymi vplyvmi?

Martin Halmo: Kľúčom k efektívnej ochrane je kvalitný návrh nosnej konštrukcie, ideálne z monolitického železobetónu. Optimálne je zvoliť založenie na doske namiesto základových pásov. Hydroizoláciu je potrebné navrhnúť ako súvislú „vaňu“ okolo celej konštrukcie, bez zbytočných prestupov výstuže zo základových pásov, čo je obzvlášť dôležité pri prítomnosti tlakovej vody. Následne stačí zvoliť moderné hydroizolačné riešenie a zabezpečiť jeho správnu aplikáciu.

Jozef Horváth: Ochranu pred negatívnymi vplyvmi možno zabezpečiť vhodným návrhom hydroizolačných a protiradónových opatrení. Pri tomto návrhu je vždy potrebné komplexné posúdenie stavby a jej okolia. Je potrebné dať si vypracovať projekt, ktorý zohľadní všetky riziká spojené so zakladaním stavby a navrhne funkčné riešenie. Pri tlakovej vode a pri výskyte radónu hrá dôležitú úlohu hrúbka hydroizolácie a jej zloženie. Dôležitou vlastnosťou je aj paronepriepustnosť.

Martin Záborský: Na skutočnosť, že stavba bude v budúcnosti vystavená agresívnemu pôsobeniu vody, musí projektant myslieť už v štádiu predprojektovej prípravy. Ešte pred realizáciou stavby musí navrhnúť vhodné opatrenia, ktoré zabránia vnikaniu vody do murovaných konštrukcií a pomocou ktorých sa predíde vzniku porúch v dôsledku vlhkosti.

Aké materiály možno na tento účel použiť?

Martin Halmo: Pri podzemných stavbách a podpivničených stavbách sa postupne upúšťa od tradičných riešení s asfaltovými pásmi či PVC fóliami. Ich slabinou je nedostatočné spojenie s konštrukciou, čo pri prítomnosti tlakovej alebo naakumulovanej vody môže viesť k migrácii vody cez drobné poškodenia v izolácii. Moderné riešenia, ako Mapeproof FBT alebo AL AP, ponúkajú vyššiu odolnosť. Ide o membrány, ktoré sa mechanicky alebo chemicky spájajú s betónovou konštrukciou, čím bránia laterálnej migrácii vody medzi izoláciou a konštrukciou. Tieto systémy sa aplikujú najmä na vodorovné plochy pod dosku na podkladový betón alebo na jednostranne debnené steny.

Na dodatočné izolovanie už existujúcich betónových stien sa využívajú systémové samolepiace membrány, napríklad Mapethene LT/HT. Tie sa aplikujú celoplošne lepením na vyzreté betónové konštrukcie po predchádzajúcej aplikácii penetračného náteru, napríklad Mapethene Primer, ktorý zabezpečí lepšiu priľnavosť membrány.

Jozef Horváth: Pri hydroizolácii spodnej stavby môžeme použiť štyri typy materiálov. Sú to cementové stierkové hydroizolácie, bitúmenové stierkové hydroizolácie a následne sú to asfaltové pásy a PVC fólie. Ich použite je plne v rukách projektanta a závisí od typu namáhania vlhkosťou a aj od typu nosnej konštrukcie a jej skladby. Fóliové a pásové hydroizolácie majú výhodu vo svojich špecifických vlastnostiach a stierkové hydroizolácie majú výhodu, že sa nanášajú celoplošne bez spojov.

Radek Hůla: Na trhu je celý rad systémov od rôznych výrobcov. Odporúčame sa poradiť so skúsenými profesionálmi, s odborníkmi na stavebné materiály a sanáciu stavieb.

Pri návrhu vhodnej sanácie je potrebné pristupovať ku každej stavbe samostatne. Zistiť čo možno najviac informácií o stavbe, regionálnych podmienkach a možných vplyvoch. Najlepšia je osobná návšteva na danej stavbe, komunikácia so zadávateľom, zistenie existujúceho stavbu, poznanie jednotlivých detailov poškodení a spolu s finančnými možnosťami stavebníka hľadanie uspokojivého riešenia.

Martin Záborský: Aby bolo sanačné opatrenie účinné, pred vypracovaním vhodného návrhu sanácie musíme dokonale poznať príčiny vzniku porúch, mieru porušenia a zistiť skutočný stav muriva. S touto problematikou úzko súvisí dokonalý prieskum vlhkosti, na základe ktorého sa rozhodne o ďalšom postupe. Proces rozhodovania je ovplyvnený viacerými kritériami (vlastnosti materiálov, posúdenie spoľahlivosti), na základe ktorých treba zvoliť optimálne riešenie. Staviteľ musí mať veľmi dobrý prehľad v danej problematike. Výsledky prieskumu budú východiskom pri voľbe vhodného sanačného opatrenia. Voľba sanácie závisí aj od dostupných finančných možností. Často sa snažíme šetriť na nesprávnom mieste a rozhodneme sa pre najlacnejšie riešenie, ktoré však nemusí byť správne. Návrh sanácie by mal zohľadňovať konkrétne podmienky prostredia, požiadavky na využitie priestoru a technické možnosti.

Aké poruchy môžu vznikať, ak sa zanedbajú potrebné opatrenia?

Martin Halmo: Ak sa potrebné opatrenia zanedbajú, môže dôjsť k vzlínaniu kapilárnej vlhkosti, tvorbe vlhkých máp na stenách, odlupovaniu farby a omietky, plesniam, nepríjemnému zápachu, zhoršeniu statiky konštrukcie a výraznému skráteniu jej životnosti

Jozef Horváth: Poruchy zväčša vznikajú, ak sa materiály nesprávne aplikujú. Príprava podkladu a správny technologický postup montáže zaškolenou a certifikovanou firmou je predpoklad dlhej životnosti. Pri nesprávnej montáži vznikajú netesné miesta, cez ktoré dokážu voda alebo radón preniknúť do stavby, a to spôsobí škody.

Radek Hůla: Zanedbaním posúdenia hladiny podzemnej vody môže dochádzať k porušovaniu základovej škáry jej nadvihovaním hydrostatickým tlakom alebo dokonca k nadvihovaniu celej stavby. Archimedov zákon platí aj v tomto prípade. Zároveň je potrebné posúdiť aj možnosť kolísania hladiny pod základmi. Pri súdržných ílovitých zeminách to môže viesť k neočakávaným deštrukciám.

Množstvo domov postavených v minulosti má základy v nezámrznej hĺbke, je podcenená potrebná dimenzia základov a z dnešného pohľadu zvolený nevhodný materiál, teda materiál, ktorý zodpovedá dostupnosti v danom období, väčšinou s absenciou alebo s minimálnym obsahom cementu, s rôznym druhom kameniva preloženým pálenými tehlami. Viditeľné sú potom trhliny predovšetkým na miestach oslabení prierezu muriva, teda na miestach otvorov.

Geologický prieskum vykonávaný pre už existujúce stavby, na ktorých za realizuje sanácia alebo rekonštrukcia, príp. adaptácia, má svoje špecifiká. Najvhodnejšie je vykonať sondy do základových konštrukcií, čo je však veľmi nákladné a technicky náročné.

Vhodné je opýtať sa statika na jeho skúsenosti, príp. urobiť si prieskum medzi odborníkmi zo stavebnej praxe alebo z rôznych oblastí súvisiacej činnosti (stavebnej, ťažobnej), ako aj medzi miestnymi obyvateľmi, susedmi, pamätníkmi a pod. a až na základe tohto prieskumu sa rozhodnúť.

Martin Záborský: Najčastejšie sa vyskytujú problémy pri nedodržaní technologického postupu výstavby alebo v dôsledku nesprávne navrhnutej hydroizolácie. Mnohé nepríjemnosti vznikajú aj pri rekonštrukciách a úpravách konštrukcií. Počas prevádzky budovy je vznik porúch podmienený nedostatočnou údržbou.

Pôsobením vody na stavebné materiály sa mení ich štruktúra a vlastnosti. Dôsledkom vlhkosti sú poruchy, pri ktorých môže po určitom čase dôjsť k čiastočnej alebo úplnej strate funkčnosti muriva. Vznikajú estetické nedostatky a poruchy ohrozujúce bezpečnosť a zdravie užívateľov stavby. Voda môže nepriaznivo pôsobiť aj na tepelnoizolačné materiály, ktoré sú v mnohých prípadoch neoddeliteľnou súčasťou muriva. Tie po navlhnutí znižujú možnosť prirodzeného vysúšania problematického muriva, držia vlhkosť vnútri a tým strácajú svoju funkciu.

Vlhkosť v stenách a omietkach sa prejavuje:

• stopami vlhkosti na povrchu vonkajšej aj vnútornej omietky;
• odlupovaním a drobením farby;
• odpadávaním a praskaním omietky;
• vytvorením zasolených škvŕn a stmavnutia na povrchu omietky
• zhoršením tepelnej izolácie
• vytvorením tepelných mostov
• vyššou spotrebou energie;
• urýchlenou tvorbou plesní;
• rozvojom škodlivých baktérií, okrem plesní vznikajú baktérie, sinice, huby, riasy a iné bakteriálne organizmy;
• zápachom;
• zhoršením kvality všetkých drevených predmetov a nábytku v miestnosti.

Na základe tejto skutočnosti nadmerná vlhkosť nepriaznivo pôsobí na zdravie človeka, pretože voda prenikajúca do stavebného materiálu, či už z podložia, alebo atmosféry, je nosičom agresívnych látok. To vedie k dráždeniu dýchacích ciest, ku kožným ochoreniam a k iným zdravotným problémom. Všetky tieto nedostatky sa musia čím skôr odstrániť.

Čo ak k poruchám dochádza? V minulosti sa volila metóda tzv. podrezania muriva, je naozaj účinná?

Martin Halmo: Pri poruchách je dôležité stavbu správne sanovať. Podrezanie muriva, ktoré vytvára novú horizontálnu izoláciu, môže byť účinné, no ide o invazívnu metódu, ktorá nie je vždy vhodná. Používa sa najmä pri nadzemných konštrukciách na riešenie problémov so vzlínajúcou vlhkosťou, no pri zatekajúcich podpivničených priestoroch nepomôže.

Ak riešime len vzlínanie vlhkosti, modernou a šetrnejšou alternatívou je injektáž muriva pomocou emulzie Mapestop Cream. Tento spôsob efektívne vytvára vodorovnú bariéru proti vlhkosti bez potreby invazívnych zásahov do konštrukcie.

Jozef Horváth: Ak príde k nesprávnej aplikácii hydroizolácie a následne k poruche, je potrebné pristúpiť k oprave, resp. k sanácii. Prvým krokom by malo byť vždy identifikovanie problému a jeho odstránenie opravou. Ideálne z exteriéru stavby a nie z interiéru. Ak takéto niečo nie je možné, až potom sa pristupuje k sanácii daného poškodenia. Sanácia je o to úspešnejšia, o čo viac sa podarilo odstrániť príčinu prvotného problému, napríklad zatekania. Odstránenie vlhnutia možno realizovať aj podrezaním stavby. Tieto práce sa realizujú vtedy, ak chýba vodorovná hydroizolácia pri založení stavby. Dôležité je poznamenať, že podrezanie stavby je funkčné, keď sa vykonajú aj ostatné práce spojené zo zabránením prenikania vlhkosti do okolitých konštrukcií.

Radek Hůla: Rovnako ako iné metódy, aj podrezanie muriva má svojich zástancov aj odporcov. Ide o technicky pomerne náročnú metódu aplikácie bariéry proti vzlínajúcej vlhkosti. Zatiaľ čo podrezanie pílkou je jednoduchšie pri murive, kde možno odhaliť ložnú škáru a rez viesť na tomto mieste, pri prekladanom alebo kamennom murive je potrebné použiť diamantové lano. Do vzniknutej medzery sa potom vloží hydroizolačná fólia alebo plech.

Pri nesúdržnom murive je však táto metóda úplne neprípustná a je potrebné zvoliť iné postupy. Podrezanie je vhodné voliť tam, kde je stavba neobývaná, voľná, s dobrou dostupnosťou k základovému murivu. Ide však o finančne náročnú techniku, ktorú stavebník svojpomocne nezvládne.

Martin Záborský: Podrezanie muriva patrí medzi priame metódy ochrany muriva proti prenikaniu vlhkosti. Spoločne s podsekávaním ide o najčastejšiu metódu. Pri metóde podrezávania sa hydroizolácia vkladá do prerezanej vodorovnej škáry muriva. Účinnosť závisí od kvality použitého hydroizolačného materiálu. Najviac sa používajú asfaltové pásy, PVC pásy a fólie. Zabudovaný materiál musí presahovať minimálne 50 mm. Nevýhodou tejto metódy je veľká prácnosť, vysoká prašnosť a narušenie konštrukcie zo statického hľadiska. Podrezávanie sa môže vykonávať ručne pri homogénnom murive a reťazovou pílou či lanovou pílou pri zmiešanom murive. Pri metóde podsekávania, ktorá je vhodná pre menšie stavby, sa škára po vložení izolácie vyklinuje a domuruje. Používajú sa asfaltové pásy, ktoré musia presahovať minimálne 100 mm. Podrezávanie aj podsekávanie sa musí realizovať postupne po jednom bežnom metri, aby sa vo veľkej miere nenarušila statika konštrukcie.

Menej používanou mechanickou metódou je vkladanie oceľových plechov špeciálnymi strojmi do škáry homogénneho muriva. Táto metóda je rýchla a minimálne znečisťuje okolie. Takzvané vzduchové metódy spočívajú vo vytvorení vzduchových kanálov, ktorými cirkuluje vzduch odvádzajúci vlhkosť z konštrukcie do ovzdušia, pričom možno použiť aj ventilátor. Na zabezpečenie optimálnej vlhkosti by sme mali dodržiavať teplotu v závislosti od účelu miestnosti, vlhkosti vzduchu a obsahu pary vo vzduchu. Kvalita vzduchu vo veľkej miere závisí od vetrania, ktoré zaisťuje jeho pravidelnú výmenu. Výhodou sú nízke náklady, no v porovnaní s ostatnými metódami je účinnosť nižšia.

Aké ďalšie účinné metódy sú dostupné?

Martin Halmo: Najspoľahlivejším riešením pri sanácii vlhkosti je odkopať stavbu po obvode z vonkajšej strany a odkryť základy. Na dosiahnutie optimálneho výsledku je vhodné súčasne zaizolovať aj vodorovné plochy. To si vyžaduje odstránenie kompletnej podlahovej skladby až na úroveň základovej dosky. V starších stavbách, kde sú podlahy realizované priamo na teréne, sa odporúča dostať až na túto vrstvu, aby bola oprava vodorovnej hydroizolácie účinná.

Ak nie je možné odkopať murivo z vonkajšej strany, jediným riešením je vytvoriť zvislú hydroizolačnú vrstvu z interiéru a následne aplikovať sanačné omietky, ktoré zabránia kondenzácii vlhkosti na stenách.

Zvislú hydroizolačnú vrstvu možno zhotoviť pomocou pružnej cementovej stierky Mapelastic Foundation. Na vyzretú hydroizoláciu sa nanesie základná vrstva sanačnej omietky Poromap Rinzaffo Plus v hrúbke 5 mm, manuálne alebo nástrekom pomocou omietacieho zariadenia. Po niekoľkých hodinách sa pokračuje nanesením sanačnej omietky Poromap Deumidificante, pričom celková hrúbka omietky musí byť minimálne 10 mm.

Na záver je dôležité použiť vhodný náter, napríklad silikátovú farbu Silexcolor Pittura, ktorá zabezpečí dlhodobú trvácnosť systému.

Jozef Horváth: Účinné metódy sú odkopanie stavby, demontáž nefunkčnej hydroizolačnej vrstvy a následne správna montáž funkčnej hydroizolačnej vrstvy. Pri tomto kroku musia byť hydroizolačne vyriešené aj prestupy cez steny. Toto by mal byť vždy prvý krok, ktorý odporúčame konzultovať s projektantom a s realizačnou spoločnosťou. Hydroizolačné riešenia z interiéru sa aplikujú, ak nie je možné odkopať stavbu. Existujú hydroizolačné riešenia na negatívny tlak vody v interiéri. Tu však treba poznamenať, že pri týchto riešeniach musí byť ideálne pripravený podklad a tento podklad musí mať dostatočnú súdržnosť. Len v tomto prípade možno docieliť spolupôsobenie novej hydroizolačnej vrstvy spoločne s nosnou konštrukciou počas dlhého obdobia.

Radek Hůla: Praktické skúsenosti napovedajú, že najlepším riešením na izoláciu vlhkého muriva je kombinácia niekoľkých metód, teda napr. obsekanie vlhkej omietky, vyškrabanie škár, aplikácia horizontálnej bariéry pomocou injektážneho krému alebo injektážnej malty a oprava muriva sanačnou jadrovou omietkou (vnútorné priestory) alebo hydroizolačnou maltou (exteriérová strana).

Väčšinou sa môže tento spôsob aplikovať tak z exteriéru stavby pri odkopaní terénu, ako aj z interiéru podzemného podlažia alebo prízemia.

Martin Záborský: Sanačné metódy na odstránenie a zabránenie prenikania vlhkosti do muriva možno rozdeliť do dvoch základných skupín. Ide o nepriame a už spomínané priame metódy. Medzi nepriame sanačné metódy patrí úprava terénu, ktorej úlohou je odviesť vlhkosť z okolia stavby (vyspádovaním terénu, odvedením povrchovej vody žľabom, odvedením dažďovej vody zo striech, dôkladným zhotovením dlažby alebo trávnika či zvýšením prahov pred vstupom do budovy). Na zníženie hladiny podzemnej vody sa vykonáva odvodnenie pomocou drenážneho systému, čo je ďalšia nepriama metóda sanácie. Drenáž sa navrhuje v sklone 0,5 percenta pod úrovňou podlahy suterénu a voda z drenáže sa odvádza do recipientu, kanalizácie alebo studne.

Sanáciu vlhkosti muriva urýchľuje aj vysušovanie konštrukcií. Pri prirodzenom vysušovaní sa nadzemná časť stavby vysušuje vetraním a podzemné priestory zasa prúdiacim vzduchom. Rýchlejšie a účinnejšie je nútené vysušovanie, pri ktorom sa využíva ústredné kúrenie, teplovzdušný agregát, sálavé panely alebo žiariace prístroje zvyšujúce teplotu konštrukcie až na +50 ºC. Teplý a vlhký vzduch sa potom odvádzajú pod stropom. Ak sa v suteréne vyskytuje veľa podzemnej vody, pred vysušovaním sa musí odčerpať.

Medzi priame metódy patrí okrem podrezania a podsekávanie muriva aj injektáž, čiže napúšťanie chemickej zmesi do vyvŕtaných otvorov v murive. Ide o chemickú metódu ochrany muriva. Injektovaním sa utesňuje materiál muriva. Používajú sa cementové suspenzie, silikátové roztoky, polyuretány a iné zmesi. Niekedy sú podmienky sanácie príliš komplikované a sú možné len obmedzené stavebné zásahy. Vtedy sa dá využiť elektroosmóza, ktorej princípom je zrážanie vlhkosti do určitých miest smerom do zeme. Táto metóda je veľmi účinná, no náklady na jej realizáciu sú pomerne vysoké.

Základným a z ekonomického hľadiska veľmi výhodným opatrením je sanácia povrchu muriva. Na úpravu povrchu muriva sa používajú sanačné sušiace omietky, malty a nátery.

Sanačná omietka je charakteristická vysokým obsahom pórov v štruktúre, čiže vysokou pórovitosťou, ktorá je asi tri- až štyrikrát väčšia ako v klasickej vápennocementovej omietke, vysokou priepustnosťou pre vodnú paru (faktor µ < 12) a výrazne zníženou kapilárnou nasiakavosťou.

Sanačná omietka má vhodne nastavenú vysokú otvorenú pórovitosť a úroveň vnútornej hydrofobizácie. Hydrofobizácia sanačnej omietky obmedzuje prienik kvapalnej vody cez omietku na jej povrch a vysoká otvorená pórovitosť zaisťuje veľmi nízky difúzny odpor omietky proti prenikaniu vodnej pary. Takto zaistená vysoká priepustnosť sanačného systému vytvára priaznivé podmienky na odvod vlhkosti z muriva vo forme vodnej pary a na prípadné vysychanie muriva.

Soli, ktoré masívne poškodzujú bežné omietky, sa v sanačnej omietke postupne ukladajú v jej veľkom pórovom systéme. Obmedzený prestup kvapalnej vlhkosti a veľký priestor na ukladanie solí tak zaisťujú, že povrch omietky ostáva dlhodobo bez viditeľných prejavov vlhkosti a porúch. Správna sanačná omietka teda nie je tesniaca, nepriedušne uzatvorená omietka.

Text: Andrea Dingová
Foto: BMI Slovensko, Fatra Izolfa, shutterstock.om
Zdroj: Časopis Urob si sám