Rodinný dom svojpomocne (12.časť): Navrhujeme záhradu
Záhrada býva kameňom úrazu veľmi často. Keďže naša predstavivosť sa končí múrmi domu, potrebovali sme pomoc. Mali sme iba nejasnú predstavu o tom, čo chceme a čo nie, ale nedokázali sme to všetko dať do jedného celku, a na niektorých detailoch sme sa nevedeli s manželkou dohodnúť. Vďaka časopisu Urob si sám špeciál a architektovi sme svoju budúcu záhradu našli.
Galéria
Čo na to architekt?
Ako architekt vnímam dom a záhradu ako celok. Rodinný dom nebol navrhovaný na mieru, ale bol použitý katalógový projekt. Záhradu väčšinou ovplyvňuje okolie, v našom prípade dom a okolitá zástavba. Pri akomkoľvek návrhu, či ide o urbanistickú štúdiu, alebo návrh záhrady, je dôležitý genius loci čiže duch miesta. Keďže dom má rustikálny charakter, návrh sa tejto skutočnosti prispôsobil. Vo všeobecnosti sú dve hlavné možnosti návrhu a tvarovania záhrady. Buď zvolíme rozvoľnenú, organickú, alebo striktne organizovanú prípadne až ortogonálnu formu. Ako už bolo spomenuté dôležité je okolie.
 |
 |
Architekt radí
Pri budovaní záhrady by som majiteľom poradil dobre si naštudovať literatúru o jazierkach, dobre navrhnúť pomery zón v jazierku alebo návrh a následnú realizáciu ponechať na odborníka. Výsadbu rastlín robiť tak, aby mali dobré podmienky na rast. Iné životné podmienky majú tieňomilné, svetlomilné, vlhkomilné a suchomilné rastliny, a to je potrebné si ešte pred výsadbou uvedomiť.
Hlavné požiadavky investorov boli:
▶ v čo najväčšej miere zakomponovať do návrhu trávnik (požiadavka majiteľa domu),
▶ okrasnú časť prepojiť s úžitkovou,
▶ v úžitkovej časti záhrady by mali byť prevažne ovocné stromy,
▶ vytvoriť priestor na relax a hry (šport),
▶ vytvoriť státie pre druhé auto vedľa garáže,
▶ všetky „pešie ťahy“ v záhrade vytvoriť pomocou zapustených kamenných alebo betónových dielcov, prípade zatrávňovačov.
▶ celá záhrada musí pôsobiť upratane.
 |
 |
Zvolil som jednoduché riešenie. V prvom rade som zmenil umiestnenie altánku, ktorý mal byť podľa želania majiteľov umiestnený hneď pri terase. Altánok spolu so záhradným kozubom som presunul do časti záhrady, kde sa prelína okrasná záhrada s úžitkovou. Pri návrhu je dôležité, aby majitelia v koncepte našli svoje požiadavky, aby s ním boli stotožnení, aby sa im to jednoducho páčilo a aby bol aj architekt spokojný. Myslím, že sa nám to v konečnom dôsledku podarilo.
Pozemok má súčasnosti po výkopových a terénnych úpravách dve úrovne. V nižšej časti je dom s garážou. Tu som vytvoril akýsi prstenec okolo celého domu. Túto krivku vytvára chodník v trávniku a prispôsobujú sa mu tvarom aj ostatné časti, akými sú jazierko, miesta s menšími či väčšími drevinami a podobne. Dá sa povedať, že hlavnú geometriu záhrady ovplyvňuje práve už spomínaný prstenec. Túto krivku chodníčka vedúceho okolo domu som zvolil tak, aby sa plynulo napojila na líniu zatrávňovačov vedľa garáže.
Celý návrh a aj výber rastlín je ovplyvnený myšlienkou „od lužných lesov až po kosodrevinu“. Ide tu jednak o typ rastlín, podmienky rastu, ale aj o kompozíciu. Gradácia vytvorená zemnými prácami je ešte podporená umiestnením rastlín. Táto myšlienka sa týka hlavne terasovitej časti záhrady, ktorá predeľuje okrasnú časť a ovocný sad. „Lužné lesy“ zastupuje záhradné jazierko s rastlinstvom v hlbinnej, plytkej, močiarnej a pobrežnej zóne. Od tejto časti sa dostávame cez paprade, borievky až po smreky a borovice. Stromy plynulo nadväzujú na výšku ovocných stromov. Tento efekt sa dostaví až po rokoch a pri dobrej údržbe záhrady.
Samotný dom má veľmi členitý tvar. Záhradnými úpravami som sa snažil celý priestor zjednotiť. Záhrada je organická, rozvoľnená – nie ortogonálna, lebo prostredie a okolitá zástavba je skôr vidieckeho, prírodného charakteru ako mestského…
 |
 |
–>
Betonix radí
Sivý betón v pestrej záhrade
Betón už dávno nie je len sivým betónom, ktorý v kultivovanej záhrade pôsobí ako päsť na oko.
Súčasné možnosti jeho aplikácie betón predurčujú ako spoľahlivý a nenáročný materiál na dotvorenie exteriéru aj ako zaujímavý prvok rôznych záhradných úprav. Betón sa do záhrad vracia v novej inovovanej podobe. V spojení so zaujímavou výsadbou a farbou je veľmi atraktívny a netreba mať z jeho použitia žiadne obavy. V súčasnosti sa betónové prvky v modernej záhrade uplatňujú nielen vo forme rôznych exteriérových dlažieb, či betónových chodníkov. Čoraz viac sa do popredia dostávajú rôzne dizajnérske riešenia väčších plôch, ktoré korešpondujú s celkovým charakterom stavby a výsadbou v záhrade. Na druhej strane veľkej obľube sa tešia rôznorodé betónové prvky, akými sú kvetináče, hranty, záhradné grily, lavičky či iné zaujímavé akcenty záhrad.
Ako používať doplnky v záhrade?
Existuje niekoľko základných pravidiel, ako by sme mali pracovať s doplnkami, ktoré chceme do záhrady umiestniť. Jedným z najdôležitejších pravidiel je uvedomiť si veľkosť svojej záhrady. Čím je záhrada menšia, tým menší prvok by sme do nej mali zakomponovať. Veľký objekt by ju mohol ešte viac vizuálne zmenšovať. V menších záhradách rovnako vyniknú prvky s menšími detailmi, ktoré z veľkých vzdialeností zbytočne zanikajú.
Ak chceme, aby náš betónový prvok vynikol, pri rozhodovaní o farebnosti záhrady je dôležité, aby bol v kontraste s farebnosťou okolitej výsadby.
Viac na www.akostavat.com
| Pôdorys 1 – borievka ‚Compressa’ 2 – smrekovec ‚Pendula’ 3 – vajgélia kvetnatá 4 – borievka čínska 5 – smrek pichľavý 6 – smrek strieborný 7 – okrasná odroda čerešne 8 – ovocné stromy – sad 9 – kvetinové záhony 10 – tis červený 11 – tuja západná 12 – živý plot – tuja |
13 – pavinič/brečtan 14 – javor dlaňovitolistý 15 – magnólia 16 – tavoľník japonský 17 – lekno žlté 18 – pálka 19 – kosatec nemecký, kosatec žltý (močiarna časť) 20 – dráč Thumbergov 21 – borovica kosodrevina 22 – borovica 23 – smrekovec opadavý 24 – smrek pichľavý |
Hlavolam pre architekta vyriešený
Jazierko je strednej veľkosti a jeho tvar je navrhnutý s využitím overených poznatkov o záhradných jazierkach: je rozdelené na zóny. Prvou je pobrežná zóna, ktorá ale celkom nesúvisí s procesmi v jazierku. Fungovanie a celý biosystém ovplyvňujú nasledovné zóny, ich tvar a veľkosť. Močiarna zóna s hĺbkou vody do 20 cm je pre jazierko nevyhnutná. Tu sa odohráva prirodzená filtrácia, rozklad odumretých zvyškov rastlín baktériami, rozmnožovanie rýb a iných obyvateľov jazierka atď. V plytkej zóne s hĺbkou 30 – 70 cm rastú vodné rastliny, lekná, leknice a pod nimi sa zhromažďujú ryby. Hlboká zóna s hĺbkou do 2 m zabezpečuje hlavne stabilitu teploty vody v letných a zimných mesiacoch. Pre prežitie rýb v jazierku aj počas zimných mrazov musí mať jazierko minimálnu hĺbku 1 300 mm.
Terasy sú vytvorené pomocou oporných múrikov z kameňa. Ostatná časť záhrady a zastúpenie rastlín sú zaznačené v situácii a popísané v legende.
Text, návrhy, vizualizácie: Bc. Marek Pavlech
Foto: thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám. JAGA GROUP, s.r.o.
Komentáre