Kvetináče a výsadbové nádoby

Mobilné a stabilné pestovateľské nádoby sú nevyhnutné pri pestovaní rastlín tam, kde nie je možné pestovanie vo voľnej pôde alebo treba počítať s nutnosťou premiestňovania vysadenej kvetiny.

Galéria

Nádoby môžu byť z rôznych materiálov, môže mať viaceré tvary aj veľkosti. Základnou podmienkou pri materiáli vegetačných nádob je, aby bol zlým vodičom tepla, lebo koreňový systém rast­lín nesmie trpieť silným prehrievaním na oslnenej strane, a to najmä v letnom období. Materiál by nemal byť ani priehľadný (sklo), keďže prístup svetla k substrátu spôsobuje rozmnožovanie nežiaducich organizmov a mikroorganizmov (napr. zelené riasy). Pestovateľské nádoby musia mať v spodnej časti jeden alebo viacero otvorov na odtok prebytočnej zálievkovej alebo zrážkovej vody. Pri prenosných sa využíva miska na jej zachytenie, prípadne sa menšie pestovateľské kvetináče umiestňujú do väčšej dekoračnej nádoby (dvojplášťové nádoby) toho istého tvaru s nepriepustným dnom. V stabilných kvetináčoch sa využíva na zachytenie nadbytočnej vody drenážna vrstva alebo sa otvor nasmeruje tak, aby voda odtekala mimo využívanej plochy.

Prenosné
Pri výbere prenosného kvetináča musíme prihliadať na manipulačné možnosti a hmotnosť, ktorú bude mať nádoba po naplnení substrátom a osadení rastlinami. Výber podriaďujeme aj nosnosti plochy, kam nádobu umiestňujeme, najmä ak ide o strechu alebo inú nadzemnú konštrukciu a ak nádobu umiestňujeme v určitých bodoch. Vtedy je lepšie umiestniť kvetináč nad nosné stĺpy alebo už v projektovej príprave počítať so stabilnými výsadbovými kvetináčmi a konštrukciu primerane posilniť.

Stabilné
Stabilné kvetináče môžeme využiť na miestach, ktoré chceme mať trvalo vysadené rastlinami znášajúcimi aj naše zimné podmienky (strešné záhrady, terasy), prípadne sú vhodné pre väčšie rastliny alebo skupiny kvetín v zimných záhradách. Vhodné sú aj na mieste, kde plocha voľnej pôdy na záhon by bola príliš malá alebo by ju ohrozovala intenzívna prevádzka. Výhodou stabilných kvetináčov a veľkých pestovateľských vaní je ich veľkosť a výška, ktorá umožňuje dostatočnú hĺbku vegetačného profilu, vyriešenie odvádzania nadbytočnej vlahy, ale aj uloženie automatického závlahového systému. Nepriepustnosť vnútorného priestoru sa zaisťuje po­užitím hrubšej (napr. jazierkovej) fólie.

Tvary
Výsadbové nádoby sú najčastejšie kruhové alebo oválne, môžu byť vyššie aj nižšie: žardiniéry pre viacpočetné nízke a stredne vysoké rastliny, štíhle i robustnejšie vázy a (labilné) amfory pre nízke rastliny jedného druhu, najlepšie prevísajúce cez okraj nádoby, alebo jednoduché kužele kvetináčov s hrubším okrajom. Nádoba rovnomerne sa rozširujúca smerom nahor je totiž najvhodnejšia pri vyberaní koreňovej sústavy kvetiny pri jej nevyhnutnom presádzaní do väčšieho priestoru. Ak je hrdlo nádoby hoc aj trocha zúžené, kvetina sa z nej vyberá len veľmi ťažko, takže kvetináč treba rozbiť, čo je najmä pri veľkých keramických nádobách škoda.

Do silne zúžených vyšších keramických nádob nesadíme vyššie rastliny s košatou korunkou, lebo táto kombinácia je nestabilná a rastliny sa ľahko prevrátia. Obľúbeným tvarom kvetináčov je aj obrátený ihlan, vychádzajúci zo štvorcového pôdorysu nádoby, ktorý sa dobre kombinuje v skupinách. Využíva sa pri vyšších a priestrannejších nádobách (napr. drevených) pre solitérne rastliny väčších rozmerov. Tvar výsadbovej debničky alebo kvetinového žľabu na výzdobu okenných parapetov, balkónových zábradlí alebo jednoducho na postavenie k stene vychádza z obdĺžnika. Rozmer kvetináča by mal byť najmenej 20 × 20 cm (šírka × hĺbka) a jeho ideálna dĺžka je 1 m. Pri týchto rozmeroch možno rastliny vysádzať do tzv. trojsponu, a tak vytvoriť dva rady bohatej kvetinovej výzdoby na balkóny alebo okraje terás.

Farby
Hnedá farba sa využíva aj pri drevených nádobách, hoci tu možno využiť i elegantnú čiernu alebo bielu (prípadne aj modrú či zelenú), lebo drevený materiál treba tak či tak chrániť lazúrou alebo farbou pred vlhkosťou. Modernými nezemitými farbami kovových nádob sú sivé a strieborné odtiene, ktoré sú pre tento materiál najvhodnejšie, lebo odrážajú svetlo, plech takže (hoci dobrý vodič tepla) sa až tak neprehrieva.

Materiály
V súčasnosti sa na výrobu kvetináčov a pestovateľských nádob využívajú klasické i moderné materiály, preto je dobré poznať ich špecifické vlastnosti, výhody a nevýhody a prispôsobiť im výber druhov a veľkosti pestovaných rastlín.

Kvetináče z keramiky
Črepníky z vypaľovanej hliny majú steny strednej hrúbky a vyrábajú sa v neglazovanej i glazovanej forme. Najlepšie vlastnosti na pestovanie má klasický porézny (neglazovaný) črep, lebo umožňuje koreňovému systému rastliny dýchať. Zároveň však zvyšuje spotrebu zálievkovej vody, pretože pri polievaní vodu nasáva aj samotný keramický materiál. Navyše, voda zanecháva na stenách keramických črepníkov charakteristické výkvety – mapy (po­dľa jej mineralizácie či tvrdosti), preto viackrát použitý črepník je vhodné skryť do väčšej glazovanej nádoby. Prednosťou nádob z dvakrát vypaľovanej hliny je, že nie sú také porézne a viac chránia rastliny pred chladom v zime a úpalom v lete. Tento materiál môžeme bez poškodenia nechať vonku aj v našich zimných podmienkach, lebo jeho malá nasiakavosť ho chráni pred poškodením mrazom.

Kvetináče z dreva
Výsadbové nádoby – kvetináče z dreva – sa vyrábajú najčastejšie svojpomocne, z drevených latiek, pričom môžu mať tvar žľabu, suda, veľkého vedra alebo väčšej štvorhrannej nádoby s rovnými, prípadne zošikmenými stenami. Výhodou tohto materiálu je, že pri nádobách väčších rozmerov možno jednoduchým spôsobom vyrobiť nožičky alebo spodný rám, poprípade v hornej časti otvory alebo úchytky, ktoré umožnia ľahšiu manipuláciu s vysadeným kvetináčom. Z hľadiska tepelnoizolačných vlastností je drevo vhodným materiálom, vo vlhkom prostredí sa však najmä mäkké drevo rýchlo rozkladá, a preto sa musí opakovane impregnovať a natierať vodovzdornými nátermi neškodnými pre rastliny. Pred výsadbou je vhodné kvetináč ešte vyložiť fóliou, aby sa trvalo vlhký substrát oddelil od dreveného plášťa nádoby.

Z plastu
V ostatnom období sú veľmi obľúbené kvetináče z plastov, pretože sa vyznačujú materiálovou, tvarovou a farebnou stálosťou a malou hmotnosťou. V ponuke sú aj klasické tvary veľkých rozmerov (vhodné pre solitérne rastliny na terasy) – z keramiky by boli priťažké. Tento tenkostenný materiál sa vyrába v svetlo- i tmavohnedých farbách, pričom svetlý odtieň je vhodný do teplejších oblastí, keďže v lete odráža teplo, kým tmavý sa hodí do chladných, pretože akumuluje teplo. Nevýhodou kvetináčov z plastov je ich nepriedušnosť, takže koreňový systém rastliny v nich je mimoriadne citlivý na preliatie a ľahko zahníva, ak premokrenie substrátu trvá dlhšie.

Kovové nádoby
Celokovové výsadbové nádoby môžu mať podobu pozinkovaného plechového vedra i medeného kotlíka alebo hrnca (s uchami). Striebristé plechové nádoby sú v súčasnosti veľmi moderné, sú vhodné do moderných interiérov i exteriérov. V prípade staršej nádoby môže byť problémom odtokový otvor, preto je vhodné využiť ju ako vonkajší (vodonepriepustný) obal na obyčajný hlinený kvetináč. Kovovú nádobu môžeme použiť aj na priamu výsadbu, ale koreňový systém rastliny treba chrániť pred priamym stykom s kovovým materiálom tak, že ho oddelíme fóliou. Ak použijeme dve vrstvy – fóliu a geotextíliu, pričom horná geotextília oddelí substrát a sadenca od spodnej fólie s drenážnou vrstvou vnútri, môžeme využiť na priamu výsadbu aj kovovú nádobu bez odtokového otvoru.

Drôtené koše
Drôtené koše sa využívajú najmä na krátkodobé alebo príležitostné výsadby, slúžiace najčastejšie ako závesné aranžmány na lodžiách, pergolách, pod prístreškami i v závetrí vstupných priestorov. Ľahké vzdušné koše sa vystelú tvrdeným papierom, jutovinou alebo rašeliníkom, naplnia substrátom a vysadia petúniami alebo inými bohato kvitnúcimi kvetinami; upevnené do stropu a visiace na háku a štyroch retiazkach, umožňujú prevísajúcim kvetinám vytvoriť zakvitnutú kvetinovú guľu.

Z prírodného i reštituovaného kameňa
Materiálovú škálu kvetináčov dopĺňa aj prírodný alebo reštituovaný kameň. Ako výsadbové nádoby totiž možno využiť aj kamenné korytá a žľaby, používané v minulosti ako napájadlá pre hospodárske zvieratá. Výsadba kvetín im vdýchne život a nové uplatnenie. Z reštituovaného kameňa sa podľa historických barokových vzorov robia aj bohato tvarované výsadbové nádoby – vázy na podstavcoch, ktoré sú vhodné do väčších záhrad alebo na akcentovanie vstupov. Tieto nádoby sú hrubostenné a ťažké, dajú sa premiestňovať iba prázdne. Na vybrané miesto ich kladieme ešte pred výsadbou prázdne, až potom ich plníme substrátom a sadíme do nich rastliny. Sú preto vhodné na letničkové výsadby (ktoré sezónne obmieňame) alebo druhy, ktoré môžu prezimovať vonku (dreviny, domáce sukulenty).

Betónové
Na výrobu najmä väčších kvetináčov sa dá použiť aj železobetónová škrupina z pohľadového betónu. Výhodou betónu je jeho pevnosť, odolnosť, dostupnosť a možnosť individuálneho riešenia tvaru pre konkrétnu potrebu, nevýhodou je väčšia hmotnosť nádoby. Z liateho betónu môžeme vyrobiť aj žľaby alebo korytá inšpirované kamennými, no môžu byť aj väčšie, vybavené odtokovými otvormi v spodnej časti. Ak má nádoba klasický obdĺžnikový tvar alebo ide o stabilný kvetináč, nemusí mať ani kovovú výstuž. Liaty betón je najlepší materiál na zhotovenie stabilných kvetináčov, kde oceňujeme individuálny tvar podľa potreby plochy a priestoru, ako aj možnosť umiestnenia odtokových otvorov (i s rúrkami) pri výrobe.

Text: Ing. Ľubica Lešinská
Foto a kresby: autorka a archív vydavateľstva JAGA