Hlinený dom s novátorským prístupom

Kým počet energeticky úsporných novostavieb na Slovensku pomaly rastie, rekonštrukcií na rovnakú tému je ako delfínov v Oravskej priehrade. Nie je jednoduché dať domu okrem novej tváre a vnútorného dizajnu aj nové fyzikálne vlastnosti tak, aby spĺňal požiadavky energetického certifikátu aspoň kategórie B. Dosiahnuť také vysoké energetické hodnotenie nie je práve jednoduché, najmä s ohľadom na riešenie viacerých problémov. Treba zohľadniť využitie starších stavebných materiálov v kombinácii s novými, montáž nových konštrukcií, použitie neštandardných technických systémov a obnovu pôvodných inštalačných rozvodov, aplikáciu izolačných materiálov a iné.

Galéria

Niektoré rekonštrukcie sa začínajú symbolickým zateplením fasád osem centimetrov hrubým polystyrénom a končia novou omietkou v obývačke. Vyšší účinok dosahujú tie renovácie, pri ktorých sa pôvodné okná menia za dvoj- či dokonca trojsklené, tepelne sa izolujú podlahy a strechy a vymieňajú vykurovacie zdroje. Okrem týchto opatrení zabezpečí starším rodinným domom status energeticky úspornej stavby maximálna vzduchotesnosť obalovej konštrukcie domu a vzduchotechnika s riadeným vetraním a rekuperáciou.
Domnienka, že polovičné riešenia prinášajú polovičné úspory, je mylná – dosiahnutie 10 až 15 % úspor spotreby energie v takomto prípade možno len ťažko považovať za úspech. Tým sú 50- až 70-percentné úspory, ktoré možno dosiahnuť výhradne rekonštrukciou bez kompromisov.
To je aj prípad 60-ročného rodinného domu v Jelke, ktorý pod nenápadnou fasádou skrýva dôslednú realizáciu.

Očami architekta

O projekte
Štandard novostavieb sa zvyšuje. To platí aj pre budovy, ktoré si vyžadujú obnovu a rekonštrukciu. Obnova starých domov si však žiada iný prístup ako stavba nového domu. Pri tradičných stavbách z prírodných materiálov treba mať okrem vedomostí o prírodných materiáloch aj skúsenosti, pretože obnova starého domu si vyžaduje analýzu súčasného stavu, z ktorej vychádza spôsob rekonštrukcie, a niekedy je lepšie, a dokonca potrebné použiť tradičné materiály a technológie.
V súčasnosti sa budú musieť architekti viac sústreďovať aj na obnovu starých domov. Ich majitelia však často majú obmedzený rozpočet, preto treba hľadať jednoduché, ale efektívne riešenia na zvýšenie štandardu takýchto stavieb. Rekonštrukcia domu v Jelke, typického pozdĺžneho hlineného rodinného domu, je príkladom zvýšenia štandardu pri malých zásahoch a s relatívne obmedzeným rozpočtom.

Koncept rekonštrukcie
Projekt rekonštrukcie sa sústredil na dosiahnutie lepšieho vnútorného prostredia a súčasne aspoň nízkoenergetického štandardu pri malých zásahoch do dispozície a konštrukcie. Rekonštrukcia sa navrhla tak, aby sa dalo v dome počas stavebných prác bývať. Táto realizácia ukazuje, že možno podstatne zlepšiť komfort domu, keď sa spravia malé zmeny v dispozícii, dom sa dobre zateplí, odstránia sa tepelné mosty. Malými zásahmi sa dá vylepšiť aj osvetlenie, vzduchotesnosť domu a jeho vetranie. Takéto zmeny vytvoria zdravšie prostredie a zlepší sa komfort bývania, odstráni sa tvorba plesní, povrchy stien už nie sú také studené, takisto sa vylepší preslnenie a vlhkosť vzduchu dosiahne optimálnu úroveň.
Dispozícia domu sa menila len nepatrne. Izby sa sprístupnili z uzavretého gánku, aby neboli priechodné. Na konci gánku sa pre väčší komfort pridalo WC, tu sa inštalovala aj nová vzduchotechnika. Vstup do domu je výraznejší a mierne sa zväčšil.
Rekonštruovaný objekt bol zaizolovaný v snahe dosiahnuť nízkoenergetický štandard. Pre susedný dom, ktorý z juhu tieni rekonštruovanému domu, nebolo možné získať v zimných mesiacoch pasívne slnečné zisky, a tak dosiahnuť pasívny štandard.

Svetlo je pre našu pohodu veľmi dôležité. Ak nechceme meniť charakter domu, svetlovody sú asi najjednoduchším riešením bez veľkých zásahov a s veľkým výsledkom. Spôsobov, ako presvetliť staré tradičné domy, je viac a riešenia často súvisia aj so získavaním pasívnej slnečnej energie. V tejto realizácii svetlovody našli uplatnenie v detskej izbe. (foto: Zuzana Kierulfová)	Inštalácia vzduchotechniky v záchode (foto: Zuzana Kierulfová)

Spôsob zateplenia
Pri zateplení bolo treba súvisle obaliť celý dom rovnako dobrou izoláciou, odstrániť tepelné mosty a vymeniť okná a dvere, ktoré sa museli osadiť do izolačnej roviny.
Zásadou pri zateplení a zásahoch pri starom tradičnom dome je použiť všade difúzne otvorené, teda paropriepustné materiály. Fasáda sa v tomto prípade izolovala fúkanou celulózou do pomocnej drevenej konštrukcie (16 cm) s drevovláknitými doskami (4 cm). Tie sa potom omietli difúzne otvoreným systémom fasádnej omietky. Konštrukcia existujúceho krovu sa ponechala, iba krokvy sa pre hrúbku fasádnej izolácie na koncoch predĺžili odoskovaním z oboch strán o 30 cm. Strop sa zateplil medzi väznými trámami fúkanou celulózou (40 cm). Trámy sa nadstavili latami a zaklopili sa, aby sa vytvoril priestor na nafúkanie celulózy.
Existujúca betónová doska podlahy sa neodstraňovala – nepôsobila väčšie problémy hlineným stenám. (V mnohých prípadoch sa podlaha musí odstrániť, lebo neprepúšťa zemnú vlhkosť ako pôvodná drevená podlaha, výsledkom je, že vlhkosť potom stúpa do stien.) Podlaha v chodbe a spálňach je korková, pod ňou je korková izolačná doska s roznášacou fermacellovou doskou (spolu hrúbka 55 až 60 mm). Takto sa dosiahol pocit tepelného komfortu, aj keď samotné straty podlahou sa v projekte riešili lepším perimetrovým zateplením základov. Pôvodne bola v projekte na zateplenie základov a sokla navrhnutá paropriepustná korková izolácia prisypaná ešte penovým sklom. Pri odkopaní základov sa však zistilo, že zatepleniu prekáža dávnejšie pribetónovaná hmota, ktorá aj tak bráni prenikaniu pár, a preto sa na základy a sokel použil polystyrén.
Problémy s odstránením tepelných mostov v podpivničenej časti sa riešili zaizolovaním stropu v pivnici, potiahnutím izolácie aj na vnútornej časti steny. Betónové konzoly vyčnievajúce do exteriéru (miesta tepelných mostov) bolo treba tiež riešiť, napríklad podlaha terasy je zateplená izolačnou lavičkou pri stene (aby sa nemusela z exteriéru zatepliť celá terasa) a prekrytie terasy je tiež zaizolované v exteriéri.

Pri terase bolo treba riešiť niekoľko tepelných mostov. Aby sa nemusela zatepliť celá plocha terasy a zbytočne zvýšiť náklady novou dlažbou, architekt vymyslel pri stene na terase primurovanú lavicu na sedenie z izolačného materiálu. Zábradlie terasy bolo treba tiež prerušiť v mieste napojenia na obvodovú stenu, aby sa prerušil tepelný most. Betónové zastrešenie je zospodu celoplošne odizolované, aby sa znížil tepelný most v mieste prechodu konzoly cez obvodovú stenu. Najprv sa budova zateplila, až potom sa vybrali staré okná a zväčšili sa otvory, kde boli plánované. foto: Juraj Bondora

O vetraní
V dome sa zabudovala vetracia jednotka s rekuperáciou (s využitím tepla z odchádzajúceho vzduchu na ohriatie toho prichádzajúceho), ktorá pomáha severné izby prevetrávať a zároveň znižuje straty tepla vetraním. Vzduchotechnika je riešená systémom Paul do miestností spální aj obývačky s rozvodom nad stropom, ale v zaizolovanej rovine. Prívod a odvod vzduchu je riešený cez fasádu novovzniknutého WC na konci chodby, kde je umiestnená vetracia jednotka.
Ako autora projektu ma veľmi potešila reakcia majiteľov, keď začali používať regulované vetranie. Zatelefonovali mi, že je to výborná vec, ktorú by som mala navrhovať do každého rekonštruovaného domu.

Svetlovody osvetľujú severné izby, ktoré sú oknami presvetlené nepriamo cez chodbu. (foto: Juraj Bondora)	Vzduchotechnika je riešená systémom Paul do spálne aj obývačky s rozvodom nad stropom, ale v zaizolovanej rovine. (foto: Juraj Bondora)
Soklové okno pivnice – tu bolo potrebné tepelne odizolovať najmä horné ostenie, ktoré tvorilo tepelný most zospodu podlahy v obývacej izbe. Takisto sa musel strop celej pivnice odizolovať a potiahnuť až na obvodové steny aspoň pol metra od stropu.  foto: Juraj Bondora	Okná vyrobené pre pasívny štandard sú zabudované v rovine izolácie. Ostenia sú doizolované drevovláknitou doskou a na vnútornej strane sú spoje prelepené vzduchotesnou páskou. (foto: Zuzana Kierulfová)

… a vykurovaní
Objekt využíva pasívne slnečné zisky, no približne 50 % tieni susedný dom. Vykurovací systém plynom ostal, nemenili sa ani radiátory. Plynový kotol sa zmení na kondenzačný s nízkoteplotným rozvodom vody. Podľa majiteľov už prvá zima ukázala, že to, čo predtým v zime prekúrili za dva týždne, teraz im vystačí na tri mesiace. Všetci sme sa pobavili na tom, že dokonca plynári prišli skontrolovať, či sa niečo nestalo s plynomerom.
Táto rekonštrukcia ukazuje, že starý tradičný dom môže po obnove s využitím jeho hodnotných vlastností spĺňať požiadavky dnešnej generácie na bývanie.

	Zásadou pri zateplení a zásahoch pri starom tradičnom dome je použiť všade difúzne otvorené, teda paropriepustné materiály. Fasáda sa v tomto prípade izolovala fúkanou celulózou do pomocnej drevenej konštrukcie s drevovláknitými doskami. Tie sa potom omietli difúzne otvoreným systémom fasádnej omietky. (foto: Juraj Bondora)

Hlinený dom v Jelke

Realizácia: 2010 – 2011
Projektová príprava: Zuzana a Bjørn Kierulfovci, ateliér Createrra
Stavebné práce: Ing. Michal Čermák, Topterm
Cieľ projektu: kvalitnejšie bývanie a úspora energie

Technické údaje a výpočty
Na základe projektu na stavebné povolenie boli výpočtom PHPP stanovené nasledujúce hodnoty:
Merná ročná spotreba tepla: 66 kWh/m²/rok
Ročná spotreba tepla: 8 641 kWh/rok
Tepelná strata: 3 861 W
Merná tepelná strata: 29,4 W/m²
Riziko letného prehrievania nad 25 °C: 2,8 %
Celková spotreba primárnej energie: 141 kWh/m²/rok
Merná potreba PE na vykurovanie a TUV: 110,7 kWh/m²/rok
Emisie CO₂: ekvivalent 25,4 kg/m²/rok
Hodnoty vypočítané pre klimatické podmienky v Bratislave vo výške 144 m n. m. a platia za predpokladu dosiahnutia vzduchotesnosti blower door testom N₅₀ = 1–1 hod. a zabudovania okien (U_okno < 0,85) s prechodom tepla sklom g = 60 % na južnej strane.
Plochy ani objemy sa pri rekonštrukcii nemenili.
Celková úžitková plocha domu aj so suterénom: 174 m² + krytá terasa: 16,2 m²
Obytná plocha domu: 129 m²
Zastavaná plocha: 190,4 m²
Obstavaný priestor: 1 037,9 m³
Vnútorný objem (pre blower door test): 337,9 m³
Vonkajší povrch (pre blower door test): 437,9 m² –>

 Slovo má odborník

Ing. arch. Zuzana Kierulfová, Createrra

Pri rekonštrukcii starých tradičných domov možno postupovať nasledovne:
•  Ak dom chátra pod vplyvom poveternostných podmienok, vykonajte drobné, finančne nenáročné zásahy hneď, aj keď len provizórne. Napríklad skontrolujte, či dažďová voda nepoškodzuje dom, inými slovami, či domu nechýba odkvap, prípadne škridla na streche. Potom môžete uvažovať a plánovať, čo ďalej.
•  Overte si, či dom nie je v chránenej pamiatkovej zóne, či stavebný úrad nemá regulatívy a konkrétne požiadavky na dané územie. Tieto požiadavky treba dodržať, lebo vychádzajú zo zachovania hodnôt, niekedy to môže byť aj celkový vzhľad ulice.
•  Starý dom a jeho okolie treba dobre poznať. Tradičné domy boli väčšinou dobre premyslené, a keď chceme niečo meniť aj na konštrukcii, treba to dvakrát premyslieť, až potom konať.
•  Takisto odporúčam poznať súvislosti umiestnenia domu v krajine a na pozemku. Spoznať okolie, prírodné danosti, ako sa správa okolitá príroda vo všetkých ročných obdobiach, najmä čo sa týka dažďových vôd, slnka, vetra.
•  Treba používať materiály vhodné na obnovu tradičného domu. Tradičné domy boli väčšinou celé stavané ako paropriepustné, aby sa mohla zemná vlhkosť a vlhkosť z materiálov odparovať všetkými povrchmi – stenami aj podlahou. Pri zásahoch do starých domov treba poznať konštrukciu a materiál, z ktorého sú stavané, ich vlastnosti a dôvod, prečo boli použité, akú funkciu spĺňali a až potom zvoliť tie správne materiály na obnovu domu.
•  Nemeniť proporcie domu a nezničiť hodnotné prvky, ktoré sa v dome nachádzajú. Dom mal svoje vyvážené ľudské proporcie, a to mu dávalo aj charakter, ktorý nám je blízky. Krov bol stavaný tak, aby nebol potrebný veniec, a preto ho tam nemusíme pridávať, ak krov nemeníme. Obyčajne je podkrovie dosť veľké na to, aby sa dalo využiť ako dodatočný priestor na spanie.
•  Neznásilňovať dom a nesnažiť sa ho príliš meniť, aby mal charakter novostavby. Ak sme ho kupovali, tak preto, lebo sa nám jeho charakter páčil. Prevádzka pôvodných domov bola najmä praktická, preto dom treba radšej pochopiť a zistiť, do akej miery sa mu vieme prispôsobiť a potom hľadať originálne zásahy pri rešpektovaní pôvodného stavu.
•  Na identifikovanie stavebnotechnických problémov domu, ako sú vlhkosť či statické problémy, treba prizvať odborníka a problémy riešiť podľa návodu alebo projektu.

Tepelná izolácia a vykurovanie domu
Ak sa má dom celoročne obývať, najlepšie je ho veľmi dobre odizolovať, aby spĺňal súčasný, minimálne nízkoenergetický štandard. Na to treba kvalitný projekt. Izolácia musí byť v každom prípade paropriepustná (použiteľné izolácie sú napríklad fúkaná celulóza s drevovláknitými doskami, korok, konopná izolácia, ovčia vlna, minerálna vlna, slama), treba izolovať aj základy a sokel. Ak potrebujeme, aby aj sokel zostal paropriepustný, môžeme použiť korok alebo Styrex v kombinácii s kupolkovou fóliou. Samozrejme, aj následne nanesené omietkové systémy a nátery na izoláciu musia byť paropriepustné. Ak tieto zásady nedodržíme, vlhkosť bude stenami stúpať hore a môže ich dlhodobým pôsobením oslabovať. Tento jav sa dá pozorovať najmä v domoch, v ktorých bola nepremyslene zrealizovaná betónová podlaha alebo položené PVC či iný parobrzdný materiál. (V takom prípade treba takúto vrstvu odstrániť.)
Ak nie je problém so spodnou vodou, podlaha sa dá odizolovať napríklad penovým sklom, ktoré znemožní aj vzlínavosť vody, a potom sa dá využiť suchý podlahový systém. Najlepšie je vytvoriť drevený rošt, ktorý sa ešte zaizoluje a položí sa naň drevená palubovka alebo iný suchý systém podlahy. Ak chceme dosiahnuť pôvodnú hlinenú podlahu, dá sa aplikovať priamo na penové sklo.
Najväčšie straty tepla sú obyčajne strechou a oknami. Pri nevyužívanom podkroví sa dá ľahko strop odizolovať napríklad fúkanou celulózou medzi stropnými aj väznými trámami, prípadne sa dajú na povalu uložiť slamené baly a zvrchu ich omietnuť hlinou pre vetrotesnosť, požiarnu odolnosť a ochranu pred vlhkosťou. Veľmi dobrá je aj izolácia z ovčej vlny, ktorá vie dobre regulovať vlhkosť a pritom nestráca izolačné schopnosti. Môže sa použiť aj konopná izolácia a drevovláknité dosky.

Svetlo
Okná a dvere sú osobitnou kapitolou. V praxi sa stáva, že ich výmenou sa nepriaznivo zmení vzhľad starého domu. Je to najmä preto, lebo dnešné rámy sú hrubé, delenie okien je drahšie, takže sa už nerobí, a straty tepla cez rám sú vyššie ako cez sklo. Vtipným riešením je napríklad ponechať staré kastlíkové okná, prípadne vymeniť sklá za dvojsklá, vysunúť kastlík úmerne s izoláciou bližšie k fasáde a vymeniť celé vnútorné okno za nečlenené, ale s dobrými izolačnými parametrami a s dreveným rámom.

Teplo, vlhkosť a kvalita vzduchu
Staré domy vykurovala pec. Tá je pre pohodu a naše zdravie najlepšia. Ak treba vykúriť aj vzdialenejšie izby, vhodným riešením je teplovodné vykurovanie uložené pod omietku v spodnej časti steny. Pomáha vysúšať steny a sála teplo ako pec.
Na zníženie vlhkosti a zlepšenie kvality vzduchu je dobré použiť vetraciu jednotku. Teraz sú na trhu už rôzne systémy aj za výhodnú cenu a určené práve na obnovu starých domov.

Vnútorné povrchy a vnútorné prostredie
V interiéri sa treba obklopiť prírodnými materiálmi nielen pre to, že sú prirodzené, ale aj preto, lebo nám vedia svojimi vlastnosťami zabezpečiť zdravšie vnútorné prostredie, akumulovať nadbytočnú vzdušnú vlhkosť a následne ju prirodzene odovzdať prostrediu.

Text a foto: Juraj Bondora, Ing. arch. Zuzana Kierulfová
Zdroj: Všetko o rekonštrukcii bytu a domu, JAGA GROUP, s.r.o.