Výmena poškodenej obkladačky či dlaždice

Obklady a dlažba podliehajú módnym trendom rovnako ako čokoľvek iné v našich interiéroch. V minulosti sme do interiéru mali na výber len belninové pórovinové obkladačky s rozmermi 15 × 15 cm v rôznych farbách a do exteriéru hutné soklové obkladačky – kabrince na zhotovenie vonkajšieho obkladu. Neskôr sa na trhu začali postupne objavovať rôzne druhy obkladačiek a dlaždíc, a to tak z hľadiska veľkosti, tvaru a farby, ako ja použitého materiálu.

Galéria

V súčasnosti už máme na výber nepreberné množstvo druhov obkladačiek a dlaždíc našej výroby, ale aj z Česka, Talianska, Španielska, či dokonca špeciálne kamenné druhy z Indie, Brazílie a Číny. Ak sa v minulosti preferovali obklady menších rozmerov, dnes sa častejšie používajú obkladačky i dlaždice veľkých rozmerov. Úlohou obkladu i dlažby je okrem estetickej funkcie a ochrany proti vode chrániť podklad – stenu a podlahu – proti mechanickým vplyvom. Závisí od druhu materiálu a jeho hrúbky, aké zaťaženie alebo namáhanie znesie. Okrem toho na pevnosť dlažby alebo obkladu vplýva aj správne uloženie na podklad. Zvlášť dlažba je citlivá na nárazy ťažších predmetov. Ak nie je dlaždica podložená pod celou svojou plochou, pri náraze spadnutého predmetu môže prasknúť. Nesprávne položená dlaždica na poklop znie duto a je potenciálnym zdrojom vzniknutých nedostatkov. Keďže pre jedinú prasknutú dlaždicu celá dlažba prestáva plniť funkciu vodovzdornosti, a navyše pôsobí neesteticky, jediné správne riešenie je dlaždicu vymeniť.
Na výber máme dve možnosti. Buď máme, alebo nemáme v zálohe takú istú dlaždicu či obklad. Ak máme odložených zopár dlaždíc, z ktorých sa robila dlažba, môžeme ihneď pristúpiť k výmene. Za „máme“ považujeme aj alternatívu, že ešte na trhu predajcovia ponúkajú rovnaký druh a farbu obkladu,či dlažby, a teda si ich vieme zaobstarať.

Ako na to – výmena prasknutej dlaždice
Vopred si pripravíme náradie, ktoré budeme potrebovať, aj materiál, ktorý zabudujeme. Použijeme kladivo, plochý sekáč, prípadne búracie kladivo, orezávací nožík, špachtľu, metličku, lopatku, prípadne priemyselný vysávač, meter, gumené kladivo, vedro, maltu na osadenie, škárovaciu maltu, dištančné krížiky, gumené vedierko na škárovaciu maltu, vedro s vodou, hubku, novú dlaždicu či obkladačku. Najprv musíme oddeliť škáry okolo celej dlaždice (alebo obkladačky). Postupným zoškrabovaním olamovacím nožíkom alebo špachtľou pomaly postupne vyčistíme škáru medzi jednotlivými okolitými dlaždicami okolo poškodenej dlaždičky. Je to postup zdĺhavý, prácny, preto si treba rezervovať viac času a nenáhliť sa, aby sme nepoškodili okolitý obklad. Môžeme si pomôcť ľahkým príklepom kladiva na špachtľu či nožík – naozaj len jemným. Ak sme škáru dookola vyčistili, buchneme kladivkom do stredu dlaždice a postupne pomocou sekáča a kladiva čistíme dlaždicu až po podklad. Dôležité je nenechať starú maltu na podklade. Postupujeme vždy od stredu k okrajom. Uvoľnené kúsky dlaždice i malty pozametáme a prípadne povysávame. Na záver čistenia podkladu ešte raz špachtľou prečistíme okraje okolitých dlaždíc až po samotný materiál, aby na ich neostala stará škárovacia malta. Namiešame si podkladovú maltu, necháme ju podľa návodu postáť a nanesieme ju v potrebnej hrúbke na rubovú stranu dlaždice, prípadne ju aj rovnomerne rozprestrieme do vyhĺbeného podkladu. Potrebnú hrúbku si odmeriame metrom podľa starej neporušenej dlaždice vedľa vysekaného kusu. Dlaždicu potom vložíme do uvoľneného miesta a postupným poklopkávaním gumeným kladivom zatláčame tak, aby okraje presne lícovali so starou dlažbou. Ak by nová dlaždica bola utopená, musíme ju nadvihnúť pomocou špachtle a do uvoľneného miesta priložíme maltu a postup opakujeme. Prebytočnú maltu vytláčame do škár okolo dlaždice a postupne ju špachtľou vyberáme až na podklad.

Do škár medzi novými a starými kusmi vkladáme na dokonalé centrovanie dištančné krížiky patričnej hrúbky. Krížiky používame ss hrúbkou od 1,5 do 7 mm. Ich hrúbka závisí od hrúbky škár starej dlažby. Vyčistené škáry sú predpokladom úspešného zavŕšenia našej práce. Dokonale vycentrovanú dlaždicu prekryjeme akýmkoľvek predmetom – vodováhou, stoličkou, aby nám na ňu nikto nestúpil, a počkáme do druhého dňa, kým malta nestuhne a postupne nestvrdne. Pred samotným škárovaním ešte povrch dlaždice dokonale očistíme handrou tak, aby bola dlaždica v ploche i na okrajoch úplne čistá. Podkladová malta totiž môže zmeniť farbu škárovacej malty. Na druhý deň si pripravíme škárovaciu maltu s rovnakým odtieňom, aký sa použil v minulosti, a špachtľou alebo plastovou, respektíve gumenou stierkou postupne zaškárujeme priestor okolo dlaždice. Ak sme maltu dobre zatlačili do škár, na záver pretiahneme okolo dlaždice v škáre drevený kolík alebo navlhčenou vyžmýkanou hubkou vymyjeme povrch dlaždice a zistíme, či nie sú v škáre bublinky. Ak sa nejaké objavia, musíme ich opäť vyplniť maltou a vzápätí ešte raz prejsť hubkou alebo kolíkom. Po dokonalom zaškárovaní a miernom zasušení povrch dlaždice opatrne vyčistíme suchou handrou. Ak by sme ju neočistili hneď, vznikol by závoj, ktorý sa neskôr veľmi ťažko čistí, pomôže iba špeciálna chemikália na odstraňovanie závoja na dlažbe. Ak si dlaždicu očistíme mechanicky hneď po zaškárovaní (po zaschnutí vlhkého povrchu od hubky), ušetríme si robotu s odstraňovaním neskôr. Dlažba je teraz celistvá, pekná a opäť funkčná.

Ako na to – náhrada prasknutej dlaždice
Ak ide o druh dlažby, ktorá už nie je na trhu, a nemáme v zálohe zopár odložených kúskov, môžeme problém vyriešiť náhradou. Na miesto vybúranej dlaždice použijeme dlaždicu diametrálne odlišnú, ktorá bude na seba pútať pozornosť. Buď problém vyriešime jedinou dlaždicou, alebo namiesto jednej dlaždice vložíme vzor z viacerých druhov, prípadne odtieňov jedného druhu dlažby. Veľkosť i tvar si prispôsobíme odrezaním rezačkou, takže môžeme vyskladať pravidelný motív narezaním dvoch alebo  aj viacerých dlaždíc. Vzor si pred samotným uložením do malty skontrolujeme tak, že nové dlaždice vložíme do otvoru po starej vybúranej, pričom medzi jednotlivé kusy vložíme aj dištančné krížiky, aby sme mohli dlažbu primerane vyškárovať. Až po skontrolovaní presnosti môžeme dlaždice postupne vkladať do maltového lôžka. Postup práce je potom podobný ako v predchádzajúcom prípade, rozdiel je len v tom, že kúsky dlaždíc – motív – vytvoríme postupným vkladaním s patričnou škárou vytvorenou krížikmi. Centrovanie a lícovanie je náročnejšie, ak osadzujeme viacero malých kúskov, ale výsledok je omnoho efektnejší.

Ak ide o veľmi starý objekt, môžeme sa stretnúť s obkladom, ktorý býval vyhotovený na mieru a okrem klasických obkladačiek boli na stene použité i rohové a kútové kusy, soklíky s väčšou hrúbkou s oblúčkovitým prechodom do obkladu, mydelničky, vešiačiky a držiaky z rovnakého materiálu. Aj vrch obkladu sa zvyčajne ukončoval zaoblenými obkladačkami. Takýto obklad by bola veľká škoda zničiť,  preto v tomto prípade volíme náhradu. Pri voľbe náhrady je vždy dôležitý prvý dojem vzhľadu. Buď si zoženieme v obchode čo najpodobnejší kúsok, alebo, naopak, použijeme úplne odlišný materiál – napríklad mramor, žulu alebo nejaký iný zaujímavý kameň; opravený dodatočný kus bude na seba pútať pozornosť, akoby tam bol od začiatku naschvál. Môžeme použiť aj zrkadlá na viacerých nepravidelne odstránených miestach. Jediný problém by mohol nastať s kamennými obkladmi, ktoré sú hrubšie a mohli by vytŕčať z  obkladu. Preto si najprv zistíme hrúbku starého obkladu, pričom nezabudneme pripočítať aj hrúbku podkladovej malty. Ak trváme na použití hrubšieho materiálu, musíme podklad vyčistiť do hĺbky odstránením aj podkladovej omietky či povrchovej vrstvy tehál v stene. Na jemné dočisťovanie v ploche i v rohoch nám poslúži vysokoobrátková gravírovacia frézka s rôznymi nadstavcami. Postupne odoberáme materiál z podkladu a viacnásobným vkladaním novej obkladačky kontrolujeme hĺbku vyčistenia. Nakoľko je odstraňovanie príliš prašné v závislosti od použitého nadstavca, mali by sme používať rúšku na nos a ústa. V niektorých obchodoch dostať kúpiť obkladačky s namaľovaným motívom, alebo dokonca 3D – priestorové, plastické obkladačky, ktoré farebne môžu vyhovovať nášmu zámeru. Ak nesedia len rozmerovo, môžeme okolo nich prirezať obdĺžniky neutrálnej farby na zvýraznenie – ako pasparty na grafikách alebo akvareloch obrazov.

Ako doplnok okolo novej obkladačky môžeme použiť aj kovové či plastové lišty určené na obklad alebo malé štvorčeky – mozaiku narezaného obkladu. Zo samotnej plastickej obkladačky by sme nikdy nemali rezať. Pre nepravidelnú hrúbku by sme ju mohli poškodiť a odrezaním by sme zmenili jej vzhľad. Radšej vyberme susediacu nepoškodenú obkladačku a motív nového vkladaného vycentrujme namiesto dvoch predchádzajúcich. Keby sme bez poškodenia odstránili tú druhú neporušenú obkladačku, mohli by sme ju narezať na pásiky ako obrubu motívu. Pri mechanickom odstraňovaní by sme museli postupovať veľmi opatrne a jemne, aby nám obkladačka nepraskla. Okrem olamovacieho orezávača si môžeme pomôcť aj tenkým pílkovým starým nožíkom alebo zvlneným plátom pílky na kov, ktorým by sme pod obkladačkou „odpílili“ maltu. Čím väčšia obkladačka, tým ťažšie sa odstraňuje. Pred samotným rezaním rezačkou alebo uhlovou brúskou musíme jej rubovú stranu dokonale očistiť od zvyšku malty, až potom podľa nakreslených čiar rezať. Po odskúšaní veľkosti (vložením na miesto) potom daný motív postupne lepíme na maltu do uvoľnenej plochy. Dôsledne sledujeme lícovanie vkladaných kúskov, aby s povrchom starého obkladu dokonale sedeli. Na centrovanie používame dištančné krížiky potrebnej hrúbky. Ak náhodou obkladačku priveľmi zatlačíme, znova ju vyberieme, doplníme maltu a nanovo poklepkávaním vycentrujeme do roviny so starým obkladom. Prebytočnú maltu vyberáme zo škár pomocou špachtle, aby nešpinila starý obklad. Na záver je dôležité namiešať škárovaciu maltu rovnaké odtieňu, ako má pôvodný obklad. Môžeme si pomôcť tekutými pigmentmi, ktoré slúžia na maliarske účely. Nesmieme zabudnúť, že odtieň vyschnutej škárovačky je vždy svetlejší ako v čerstvom mokrom stave.

V celom postupe sa viackrát spomína podkladová malta. V minulosti sa pri kladení dlažby alebo obkladu používala výlučne vápennocementová alebo cementová malta. Dnes môžeme namiesto malty použiť aj tmel, ktorý rovnomerne esovite nanesieme na čistú rubovú stranu obkladačky alebo dlaždice a obkladačku (dlaždicu) zatlačíme do úrovne pôvodného obkladu. Výhodou tmelu je, že je počas práce s ním pružný a pri osadzovaní nám spod obkladačky (dlaždice) nevyteká na starý obklad. Pri škárovaní ale určite tmel nepoužijeme, keďže má iný vzhľad ako malta. Vzhľad by mal pôsobiť ako celistvý, nenarušený, preto na škárovanie použijeme maltu – buď práškovú škárovaciu maltu zmiešame s vodou, alebo si z piesku, cementu a farbiva  namiešame maltu sami. Pomer piesku a cementu je 1 : 1, pigmenty pridávame podľa potreby. Po dokonalom zaškárovaní povrch starostlivo utrieme a nezabudneme poumývať náradie, ktoré sme pri práci zašpinili. Po dokonalom vyschnutí škárovacej malty môžeme obklad či dlažbu bežne používať a umývať.

Text: Ing. Želmíra Kováčiková
Foto: archív vydavateľstva JAGA
Zdroj: Časopis Urob si sám