Loftmánia

9. marca 2011

So slovom loft sa v posledných rokoch stretávame čoraz častejšie aj u nás. Viac síce v teoretickej ako v praktickej rovine a najmä v súvislosti s hromadným búraním priemyselných stavieb na Slovensku. Ak by sa však predsa niečo podarilo zachrániť, a našiel by sa investor „lofťák“, mohla by vzniknúť podobná forma bývania aj u nás.

Galéria

Azda najznámejším loftom z obdobia vzniku tohto typu bývania je objekt bývalého mäsokombinátu Factory na 47. východnej ulici Manhattanu. Čaru priemyselného priestoru neodolal ani najznámejší „lofťák“ Andy Warhol, ktorý vo Factory býval od roku 1960. Nájomné za tento loft predstavovalo v polovici šesťdesiatych rokov len okolo sto dolárov za rok. To bol ešte loft v pravom slova zmysle. Dnes sa síce loft snaží udržať si pôvodný zmysel, no veľmi sa mu to nedarí. Loft sa dnes chápe ako luxusná forma bývania, ktorá prešla rukami architektov najzvučnejších mien a je určená iba pre najbohatšiu vrstvu spoločnosti. Hľadajú sa akési pravidlá a typické znaky, či takzvaný „loftový štýl“. Nemali by tu však platiť žiadne pravidlá, nič čo by bolo záväzné. Loft je o slobode a revolte, nie o pravidlách. Loft by sa dal možno postaviť ako protiklad k typológii v architektúre. Optimalizáciu funkcie a priestorových nárokov loft svojou voľnosťou úplne ignoruje.


Slovo loft pochádza zo staroangličtiny a znamenalo vzduch, oblohu alebo hornú miestnosť. Dnes sa slovo loft prekladá ako povala, podkrovný priestor či podkrovný senník. Nazývať loftom každý väčší byt je populárna novinka, ktorá sa šíri z Ameriky aj do Európy, degraduje to však skutočný význam loftového bývania.	Loft však má aj svoje nevýhody, medzi ktoré možno zaradiť napríklad vykurovanie či akustiku. O nízkoenergetickom bývaní sa tu rozhodne nedá hovoriť a o útulnej atmosfére s romantickými zákutiami už vonkoncom nie. Preto je vhodný skôr pre ľudí, ktorí obdivujú starú priemyselnú architektúri a techniku, či pre tých, ktorí potrebujú mať okolo seba veľa vzduchu.

Staré skladištia a opustené výrobné haly kedysi ponúkali veľa miesta za málo peňazí. A navyše, v nebytových priestoroch tohto typu bolo nelegálne bývať, o to zaujímavejšie to bolo pre voľnomyšlienkarov a večne sa búriacich jednotlivcov.	Tieto spoločné priestory a komunikácie v budove zmenenej na loftové bývanie si zachovali nezameniteľnú atmosférou ich pôvodnej funkcie. Mohli by byť inšpiráciou pri vytváraní nových bytových domov, v ktorých sú spoločné priestory väčšinou bez akejkoľvek emócie či pocitu.

V takzvaných hard loftoch bola jedine kúpeľňa samostatnou oddelenou miestnosťou.	Architekti zvyčajne nechávajú vyniknúť krásu priestoru – nábytok používajú jednoduchý a v minimálnom množstve.

Označovať niečo ako typické pre lofty je silný výraz, sú však prvky, ako je napríklad kuchyňa či kúpeľňa v chladnom antikorovom vyhotovení, ktoré sú s industriálnym výrazom priestoru spriaznené.

Staré fabriky a skladištia nie sú lákadlom pre celú populáciu. Takéto bývanie je zaujímavé iba pre malé percento ľudí, ktorí odmietajú zapadnúť do davu a hľadajú čosi iné, čo by im pomáhalo vyjadriť samých seba pomocou priestoru. Možno sa iba zamýšľať nad tým, prečo sa v iných krajinách oplatí investovať do tejto formy bývania a extravagancia, sloboda vyjadrenia či krása obrovského, ale súkromného priestoru má šancu žiť.	Súčasný záujem o loftové bývanie v centrách veľkých miest vedie investorov k výstavbe nových priestorov v tomto duchu. Nemajú síce patinu starých industriálnych čias, no ponúkajú rovnaký pocit slobody a nekonvenčnosti.