Efektívne a lacné sušenie potravín na slnku
Galéria (8)

Efektívne a lacné sušenie potravín na slnku

Sušenie potravín je prastarý spôsob ich uchovávania. Príroda i záhrada ponúkajú množstvo surovín na využitie tejto jednoduchej technológie konzervovania. Prezradíme vám, ako ušetriť v dobe elektrických sušičiek a zadarmo využiť slnečnú energiu.

Galéria

Slnečná susiareň
Slnečná susiareň
Slnečná susiareň
Slnečná susiareň
Slnečná susiareň
Slnečná susiareň
Slnečná susiareň

Nepotrebujeme zložité prístroje, len starú skrinku alebo chladničku, v ktorých vytvoríme niekoľko zásuvných poličiek so sieťovaným dnom, tzv. liesok. Na ne budeme ukladať nakrájané ovocie, huby, bylinky či vňate. Tie sa prechodom suchého teplého vzduchu cez sito počas niekoľkých hodín usušia – a úplne zadarmo. Sušiaci vzduch totiž zohrejú v pripojenom kolektore slnečné lúče. Výhodou je, že sušička po nastavení kolektora kolmo na slnečné lúče pracuje ďalej sama, snáď iba s občasným malým doladením kolmého dopadu slnečných lúčov na krycie sklo.

Slnečný kolektor

Slnečný kolektor, ktorý je zdrojom teplého sušiaceho vzduchu, je jednoduchá tepelne izolovaná plochá skrinka, ktorá je pozdĺžne rozdelená vlnitým plechom (natretým matnou čiernou farbou) na 2 samostatné komory.

V tzv. transformačnej komore slnečné lúče, ktoré prešli krycím sklom, dopadajú na čierny plech, odovzdajú mu svoju energiu a tak ho zohrejú. Na druhej strane vlnitého plechu, v druhej komore, prúdi vzduch, ktorý sa od prehriatych plechov zohreje a stúpa cez široké potrubie do sušičky. Tu naráža na vrstvu akumulačných kameňov, ktorým odovzdá časť svojho tepla, a tie ho rovnomerne rozdelia pod sitá liesok.

Zohriate kamene vyrovnávajú tepelné rozdiely sušiaceho vzduchu spôsobené bezslnečnou časťou dňa alebo v noci.
Kolektor môžeme urobiť aj dvojfunkčný, pri ktorom zohrievaný vzduch prúdi a zohrieva sa v oboch komorách, teda z oboch strán plechu. V takomto prípade však budeme musieť občas krycie sklo aj čierny plech vyčistiť od prachu.

Dobrá rada
Slnečnú sušičku umiestnime vždy len v bezprašnom prostredí.

Sušíme ovocie

Ovocie určené na sušenie musí byť čerstvé a zrelé, nie prezreté. Umyjeme ho, prípadne vykôstkujeme, ošúpeme, nakrájame, stopku a jej okolie vykrojíme, pretože tam sa usadzuje prach aj škodliviny z postrekov a exhalátov. Aby sme zabránili hnednutiu svetlého ovocia pri jeho spracovávaní, vložíme ho na 5 minút do vody okyslenej citrónom alebo kyselinou citrónovou. Ak chceme zabrániť enzýmom, aby rozložili vitamín C v sušenom ovocí, tak ho krátko predvaríme (podľa jeho pevnosti 1 až 3 minúty) v okyslenej vode, lepšie v ovocnej šťave, a ihneď ho vložíme do vody s ľadom. Sparením celého ovocia zbavíme šupku voskovej vrstvičky, čím zlepšíme prestup vody cez šupku a tým urýchlime sušenie. Do sušičky vkladáme ovocie osušené na suchej utierke. Správne usušené ovocie musí byť pružné, pri prekrojení nesmie uvoľňovať tekutinu. Pri slnečnom sušení na noc sušičku uzavrieme, aby ovocie nezvlhlo, alebo liesky prenesieme do suchej miestnosti.

Egreš – odstránime stopky, bobule rozrežeme na polovice a kladieme ich dolu šupkou na sito liesky; pri teplote 50 °C sa sušia 10 až 12 hodín.

Broskyne – zberáme zrelé, neprezreté, rozpoltíme ich, vykôstkujeme, nakrájame na 5-milimetrové plátky, sušíme v jednej vrstve pri 55 °C asi 8 hodín.

Čučoriedky – zbavíme stopiek, sparíme vriacou vodou a potom ochladíme v ľadovej vode, osušíme a sušíme ich pri 50 °C asi 30 hodín, kým sú úplne tvrdé.

Hrozno – zberáme zrelé muštové odrody (nie stolové, zle sa sušia), odstopkované, sparíme ho vriacou vodou a schladíme, môžeme ho rozpoltiť a sušiť šupkou na site pri 50 °C asi 20 hodín.

Jablká, hrušky – zberáme dobre vyzreté, nemúčnaté, rozpoltíme ich, odstránime jadrovník, nakrájame na 5-milimetrové plátky, vhodné je vložiť ich do okyslenej vody alebo šťavy či blanšírovať, sušia sa pri 50 °C asi 8 hodín.

Jahody – oberáme zrelé, pevné, odstopkujeme ich a nakrájame na 5-milimetrové plátky, sušia sa pri 50 °C asi 8 hodín.

Marhule – zberáme zrelé, vykôstkujeme ich a nakrájame na 5-milimetrové plátky, sušíme ich pri 55 až 60 °C asi 8 hodín.

Slivky – zberáme zrelé až prezreté, sparíme ich vo vriacej vode, schladíme a osušíme, lepšie je slivky rozpoltiť, odstrániť kôstku a sušiť šupkou dolu v jednej vrstve pri 55 °C asi 5 hodín, potom teplý vzduch z kolektora odstavíme a necháme asi 5 hodín slivky chladnúť a naťahať vlhkosť z ovzdušia; to zopakujeme ešte raz či dva razy pri teplote sušenia 50 °C, slivky môžeme sušiť aj celé, len ich narežeme a vyberieme z nich kôstky.

Čerešne, višne – zberáme zrelé až prezreté, nečervivé a sušíme pri 50 °C tak dlho, až z nich ide vytlačiť kôstku, vykôstkované ich dosušíme, čo spolu trvá asi 20 hodín; ak ich rozpoltíme, tak sa usušia asi za 16 hodín.

Sušíme zeleninu

U nás v domácnostiach nie je veľmi zvykom používať sušenú zeleninu. Výnimkou prevzatou od Talianov môžu byť sušené rajčiny. Z rajčín vyberáme radšej menšie plody, tie krájame na polovičky, štvrtinky alebo plátky. Pred sušením ich môžeme aj ošúpať. Z plodu odstránime stopku a na jeho opačnej strane ho krížom narežeme a ponoríme do vriacej vody, až kým trochu popraská, vložíme ho do studenej vody a potom sa už dá ľahko ošúpať. Keď nám prekážajú semiačka, tak ich lyžičkou vylúpneme. Rajčinové plátky sušíme v jednej vrstve pri 50 °C, ale teplotu môžeme aj zvýšiť na 70 °C. Usušené rajčiny by mali byť dostatočne tuhé a krehké.

Sušíme vňate a bylinky

Podľa druhu ich zbierame buď pred kvetom, alebo celú kvitnúcu vňať. Keďže ide často o rastliny obsahujúce prchavé silice, sušíme ich maximálne pri teplote 40 °C. Môžeme sušiť len lístky alebo zo sušičky vyberieme poličky a bylinky zavesíme dolu hlavou vo zväzkoch. Usušené bylinky skladujeme v uzavretých pohároch v tme a chlade, ale predovšetkým nerozdrvené, aby silice neunikli a neoxidovali; drvíme ich tesne pred použitím. Takto uskladnené si udržia svoju „silu“ asi 6 mesiacov.

Sušíme huby

Zberáme len zdravé huby, ktoré poznáme. Hneď na mieste ich očistíme od hliny a nečistôt, dokonale ich dočistíme tesne pred sušením (bez umývania!). Huby nakrájame na plátky hrubé 2 až 4 mm a sušíme ich v jednej vrstve pri teplote asi 50 °C, čo trvá 5 až 8 hodín.

Dobrá rada
Sušené huby skladujeme v uzavretom pohári v tme a chlade. Takto vydržia asi 2 roky.

Sušené rajčiny v olivovom oleji

100 ml octu a 100 ml vody s trochou soli uvedieme do varu a do tohto horúceho kúpeľa ponoríme 250 g sušených rajčín a necháme ich 3 až 4 minúty prehriať. Vyberieme ich a na papierovej servítke ich dobre osušíme. Pripravíme si zmes korenia z 2 nahrubo nasekaných bobkových listov, 4 čerstvých nahrubo natrhaných lístkov bazalky, 4 nasekaných strúčkov cesnaku, 1 lyžičky kapár a 1 malej na jemno nasekanej feferónky. Osušené rajčiny kladieme vo vrstvách striedavo so zmesou korenín do skleného pohára doplna a potom ich zalejeme olivovým olejom tak, aby boli rajčiny ponorené. Necháme ich 4 dni v tme a chlade odležať. Pohár po otvorení uchovávame v chladničke. Podobne môžeme nakladať aj sušené plátky cukín.

Sušiaca slnečná zostava kresba: Ing. Jaroslav Pížl

Dokonalé sušenie

• vzduch v sušičke nemusíme ničím poháňať, prúdi samočinne tým, že sa zohrieva a ako ľahší teplý vzduch stúpa nahor

• intenzitu prúdenia vzduchu sušičkou regulujeme klapkami na vstupe do kolektora či na výstupe vzduchu zo skrine sušičky

• plech je vlnitý preto, aby sme získali väčší absorpčný i teplo odovzdávajúci povrch

• čierna matná farba plechu zvyšuje absorpciu tepelných lúčov a odstraňuje ich nežiaduci spätný odraz

• ak chceme kontrolovať a regulovať teplotu sušiaceho vzduchu vstupujúceho do sušičky, tak do spojovacej rúry medzi ňou a kolektorom zasunieme napríklad teplomer zo zaváracieho hrnca

• ak sa v priestore umiestnenia sušičky vyskytuje veľa včiel, ôs, múch alebo myší, je vhodné chrániť otvory do sušiaceho komplexu hustejším sitom

• podľa zvoleného režimu sušenia necháme vzduchové regulačné klapky na noc otvorené (napríklad pri sušení sliviek) alebo ich uzavrieme

• veľkosť alebo počet spoločne zapojených kolektorov volíme podľa veľkosti sušiarne

• slnečnú sušičku môžeme dobre využiť, aj keď je elektrická, a to na predsušenie najmä dlho sa sušiacich druhov ovocia či zeleniny – ušetríme tak elektrinu

• sušením radikálne znížime množstvo vody v potravine, čím zabránime rozmnožovaniu a rozvoju mikroorganizmov

• niektoré druhy ovocia a zeleniny je vhodné pred sušením predvariť (blanšírovať) v okyslenej vode alebo inak zabrániť strate ich sviežej farby a vitamínov

• potraviny sušíme najprv pri nízkej teplote, potom ju zvýšime, ale nikdy neprekračujeme teplotu 60 °C, dosúšame pri nižšej teplote

• aby sme urýchlili sušenie, veľké ovocie a zeleninu nakrájame na plátky; rýchlejším sušením zabránime aj napádaniu ovocia mikroorganizmami

• usušené potraviny skladujeme na tmavom, suchom a chladnom mieste (s teplotou 5 až 15 °C), najlepšie v uzavretých sklených pohároch

• z jednej šálky nakrájanej čerstvej zeleniny alebo ovocia (asi 200 g) sušením získame približne pol šálky, menej ako 100 g suchého produktu

Rez slnečným kolektorom kresba: Ing. Jaroslav Pížl 

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto a kresby: archív autora, thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám 6/2015

  1. Tereza says:

    My sušíme v sušičke, je to lepšie preto, že sa ovocie či bylinky neznehodnotia vlhkosťou, nesplesnejú, my sme veľmi spokojní. Keď sa suší len tak voľne, tak to trvá dlhšie a vo vlhkom prostredí sa skôr množia plesne. Skúšala som sušiť aj v rúre, ale s tým bolo dosť práce, obracať to a strážiť. Zatiaľ mám túto http://www.susickypotravin.sk/sk/e-shop/produkty/susicky-excalibur-s-casovacom/susicka-excalibur-cierna-5-tacok.html dostala som ju ako darček k vianociam, no rozmýšľam, že postupne by som ju vymenila za viac táckovú 🙂

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám a nebudeme na ňu nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov.

Ak sa vám nechce zakaždým zadávať meno a email, využite možnosť prihlásiť sa.