Krásna záhrada po celý rok

Správna úprava záhrady ju robí zaujímavou vo všetkých štyroch ročných obdobiach. A to nielen na miestach, ktoré vnímame z interiéru, ale aj na pohľadovo exponovaných v exteriéri. Jari dominujú cibuľoviny a kvitnúce kríky vďaka svojím farbám, leto je časom kvitnutia ruží a trvaliek, jeseni patrí pestrá farebnosť listov opadavých drevín a v zime začínajú byť zaujímavé svojou zeleňou ihličiny a sempervirenty (vždyzelené rastliny) zapadané snehom.

Galéria

Rozmiestnenie
Kým na jar, v lete a v jeseni môžeme záhradu využívať fyzicky – pobytom vonku, v zime ju pozorujeme najmä z okien a presklených častí. Aby sme rastliny v záhrade mohli pozorovať aj v čase, keď sú najpôsobivejšie, treba ich vhodne umiestniť. Tak, aby sme ich videli z miest, kde sa často zdržiavame a aby nám ich nezakrývali vyššie nepriehľadné objekty (napr. ihličnaté kríky). Osobitne sa treba venovať záverom pohľadov z terasy pri dome a z odpočinkového kúta v záhrade. Dôležité je tiež vybrať vhodné vegetačné pozadie, najmä pre solitéry. Zvyčajne postupujeme tak, že do pozadia umiestňujeme najvyššie dreviny a pred tieto skupiny postupne vyššie a nižšie trvalky. Predpolie záhradného obrazu, ktorý sa skladá z vysadenej kulisy drevín po okrajoch pozemku, vytvára aj trávniková plocha. Preto sa pred umiestnením a výsadbou treba zoznámiť s výškou dorastania vybraných drevín a trvaliek, aby sme jedince umiestnili na najvhodnejšie miesto a mali pôžitok pri pozorovaní ich rastu a vývoja.

Obr.: Záhrada, ktorá poskytuje pozorovateľovi zaujímavé pohľady v každom ročnom období:
1 – terasa pri dome, 2 – odpočívadlo, 3 – chodníček z dlaždíc, 4 – jazierko s močaristou zónou, 5 – trávniková plocha, 6 – štrkový pás, 7 – katalpa – solitér, 8 – magnólia – dominanta skupiny, 9 – skupina listnatých kríkov a tráv, 10 – ružový záhon s kužeľmi buxusov, 11 – obruba z krušpánu, 12 – skupina ihličnanov, 13 – skalka na dvoch terasách, 14 – trvalkový záhon, 15 – živý plot, 16 – oplotenie s trelážou.

Jar – v pestrých farbách
Na jar sa pomaly prebúdzajú dreviny, ale rýchlo, niekedy i spod snehu, vykúkajú drobné cibuľoviny, ktoré sme zasadili v septembri. Drobné kvety sa dajú dobre pozorovať vo väčších skupinách v blízkosti terasy, v popredí trávnikovej plochy či pod solitérnym stromom. Vyššie cibuľoviny, ako sú šľachtené tulipány (dorastajú do 60 cm), veľkokveté narcisy (do 50 cm) – najmä žlté, prípadne aj skupinu korunkoviek (Fritillaria imperialis, 100 cm), môžeme umiestniť aj do vzdialenejších polôh – do trvalkových záhonov na konci záhrady, kde nám svojou farbou opticky priblížia okrajové partie. Kým narcisové cibule môžeme ponechať v zemi bez obáv z obmedzenia kvitnutia v budúcom roku, pre veľkokveté tulipány je lepšie vybrať ich po odkvete z pôdy a cibule uskladniť v suchu.

Medzery v záhone poliehavých ihličín vypĺňajú tulipány.		Jarné obdobie je charakteristické prevažne kvitnutím cibuľovín. Narcisy môžeme vysadiť do záhona pod neolistené stromy.

Tmavé kúty a tienisté miesta na východnej či severnej strane záhrady pomôžu presvetliť veľké skupiny botanických nar­cisov krémovej farby (Narcissus poeticus). Sú vonné, a preto sa hodia do blízkosti terasy.

Vďačným zoskupením na prezentáciu jarných trvaliek je skalka, kde sa najmä pri terasovitom alebo svahovitom riešení môžu uplatniť nízke skalničky, ktoré kvitnú v celých vankúšoch – napr. fialová tarička (Aubrieta), biela iberka (Iberis) a žltá tarica (Alyssum) – tá bohato kvitne už od apríla. Od mája môže kompozíciu obohatiť okrasný cesnak (Allium aflatunense) s charakteristickým guľatým súkvetím na dlhom stvole.

Život sa prebúdza aj v záhradnom jazierku a jeho okolí, kde budú na jar hrať prím žlté trsy záružlia močiarneho (Caltha palustris) a skupiny fialovej prvosienky zúbkatej (Primula denticulata).

Kríky
K najkrajším na jar kvitnúcim kríkom, na ktoré by sme v kompozícii nemali zabudnúť, patrí magnólia ľaliokvetá (Magnolia liliiflora). Jej veľké kvety, objavujúce sa pred rozvitím listov, začínajú kvitnúť na konci apríla. Vhodné je umiestnenie do solitérneho postavenia na mieste chránenom pred vetrom. Vo výbere na jar kvitnúcich kríkov je vhodné zamerať sa na kvitnúce i voňavé druhy. V máji začína kvitnúť bielymi kvetmi nižšia fotergila (Fotergilla), charakteristická medovou vôňou. Od začiatku júna kvitne (a vonia) – neskôr ako iné – orgován Prestonovej (Syringa prestoniae). Vyznačuje sa aj pekným zaguľateným tvarom kríka. Pre vôňu je vhodné umiestniť jeho kríky na slnečné miesto v blízkosti terasy.

Spolupôsobenie prvkov
V jarnom období pôsobí v záhrade celková kompozícia výraznejšie než v ďalších obdobiach, kedy bujná zeleň rozvinutých drevín čiastočne prekryje charakter návrhu. Ide o pôdorysný vzor, ktorý tvorí dlažba terasy, vedenie chodníčka, tvar jazierka, veľkosť trávnikovej plochy a umiestnenie kvetinových záhonov. Vždyzelené dreviny a ihličnany vytvárajú kompozičnú kostru. V jarnom čase sú svojou sviežou zeleňou vítaným kontrastom a upokojujúcim prvkom záhradného priestoru.

Ružové leto
Končiaca jar a začiatok leta je časom kvitnutia ruží. Preto nesmú chýbať v záhrade či už ako kvitnúci záhon na vhodnom (oslnenom) mieste, alebo ako samostatný ker sadovej ruže v blízkosti odpočívadla, prípadne ako niektorá popínavá forma, pokrývajúca steny a strechu altánku aj nosný stĺp pergoly. Dobrým sprievodcom najmä záhonových ruží je fialovokvitnúca levanduľa (Lavandula angustifolia). Jej charakteristická korenistá vôňa doplní vôňu každej ruže.

Na začiatku leta kvitnú aj veľkokveté plamienky (Clematis), preto im treba pripraviť vhodné miesto na treláži umiestnenej na oslnenom okraji pozemku, na plote či v blízkosti terasy. Ich veľké fialové a purpurové kvety pútajú pozornosť práve vo výške očí, a tak môžu tvoriť záver pohľadu z terasy či odpočívadla.

Popínavá ruža na ľahkej konštrukcii altánka vytvára romantický prvok viditeľný pri každom pohľade z okna.		Bielokvitnúca margaréta v susedstve trsu okrasnej trávy ozdobnice

Trvalky
Leto je charakteristické bohatstvom pestrofarebných trvaliek. Problémom v záhrade môže byť ich umiestnenie, preto treba dbať na to, aby aj počas leta kvitla každá jej časť a aby sa nestalo, že niektorý kút záhrady zostane zabudnutý či po jarnom hýrení cibuľovín bez kvetov.

Tienistý trvalkový záhon pod stromom v kúte záhrady je miestom pre astilby (Astilbe) rôznych farieb, polotieň pri okraji záhona vyhovuje veterniciam (Anemone) s nežnými ružovými a bielymi kvetmi, ktoré kvitnú do konca septembra. Lem záhona môže tvoriť nižší fialovo kvitnúci pakost (Geranium macrorhizum). Trvalkový záhon na slnečnom mieste sa dá využiť na výsadbu vyšších bielych i modrých stračonôžok (Delphinium), fialkastých zvončekov (Campanula persicifolia) a žltých rudbekií (Rudbeckia fulgida), kvitnúcich do konca leta.

Tmavoružová hortenzia sa hodí do polotieňa a kvitne do konca leta.		Ružové a biele astilby sú vhodné do tieňa.

Skalka a jazierko
V skalke skončilo obdobie výrazných jarných farieb, no ešte stále tu bude ružovo (aj žlto) kvitnúť devätorník (Helianthemum) a modrasto zasa veronika sivá (Veronica spicata).

V jazierku vládnu v tomto období kvitnúce lekná (Nymphaea) a jeho močaristé okolie spestruje bujne ružovo kvitnúca vrbica (Lythrum salicaria) a fialovomodrý kosatec sibírsky (Iris sibirica), ktorým ideálne vyhovuje táto prechodná zóna. Vlhkejšie prostredie medzi jazierkom a terasou je ideálne aj pre žltokvitnúce ľaliovky (Hemerocallis) a hortenziu veľkolistú (Hydrangea macrophylla) s modrými kvetmi.

Fialovokvitnúca levanduľa sa hodí do úzkych záhonov i do skalky. Výsadbe dominuje kríková tamariška vypestovaná do kmienka.		V lete rozkvitajú v jazierku lekná.

Kríky
V neskorom lete je menej kvitnúcich kríkov, ale ibištek sýrsky (Hibiscus syriacus) bude neúnavne rozkvitať svetlofialovými kvetmi od konca júla do konca septembra na slnečnom mieste v kríkovej skupine na okraji záhrady. Do polotieňa sa hodí ružovo kvitnúci nízky krík tavoľníka japonského (Spiraea japonica ,Froebelii’). Obrubu kríkovej skupiny môže tvoriť ľubovník kalíškatý (Hypericum calycinum) s veľkými žltými kvetmi. Kvitne od júla do konca jesene (október).

V lete pôsobí v záhradnom priestore najmä vegetácia. Listnaté dreviny a kvitnúce kvetiny v rôznych prostrediach (svetlo, tieň, vlhká pôda, suchšie stanovište na prírodnej terase) rámujú záhradné pohľady bujnou zeleňou aj premenlivou farebnosťou pri kvitnutí. Dôležité je tiež upokojujúce pôsobenie trávnikovej plochy v popredí a presvetľujúci efekt vodnej hladiny jazierka.

Teplé farby jesene
Jeseň nemôže v ponuke pestrosti farieb kvetov súťažiť s letom, predsa však ponúka niektoré neskoro kvitnúce trvalky a tiež celú škálu teplých žltých a červených odtieňov listov, charakteristickú pre toto obdobie. A tú by bolo v záhradnom prostredí škoda nevyužiť. Niektoré dreviny poskytujú v jesennom období také sfarbenie listov alebo plodov, ktoré pritiahne pozornosť pri každom pohľade aj v tomto čase.

Opadavé listnáče
Pred opadaním sfarbujú svoje listy do výrazných teplých tónov tak, že celá drevina rozžiari priestor okolo seba a po opadaní aj pod sebou. Teplé farby zvlášť vyniknú pred kontrastným pozadím ihličnanov. Katalpa (Catalpa bignonioides) sa sfarbí v jeseni do žlta, no tento efekt trvá len krátko, lebo jej veľké listy rýchlo opadnú. Ibištek tiež charakterizujú jesenné listy žltej farby, teplomilná fotergila hýri odtieňmi šarlátovej a oranžovej, hamamel (Hamamelis) sa sfarbí do zlatožlta. Do červena sa sfarbia listy kaliny obyčajnej (Viburnum opulus), javorov (Acer) i muchovníka (Amelanchier). Najkrajšie odtiene červenej ponúka odolný popínavý pavinič (Parthenocissus), ktorý vynikne na každej zvislej ploche – či už je to plot, alebo stena domu.

Farebne pôsobiace plody
Neprehliadnuteľným množstvom červených plodov sa skrášlili ruže (Rosa), skalníky (Cotoneaster), okrasné jablone (Malus) i vždyzelená hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea). Bielymi alebo ružovými guľatými plodmi je zaujímavý imelovník (Symphoricarpos albus, S. x chenaultii). Tmavomodrými až čiernymi sa zasa ozdobí vždyzelený popínavý brečtan (Hedera helix), vhodný o tieňa.

Trvalky a trávy
V trvalkovom záhone kraľujú v jeseni ešte astry (Aster) rôznych farieb i výšok, v polotieni kvitne aj prilbica (Aconitum carmichaeli) a veternica japonská (Anemone japonica). Suché oslnené miesta sú vhodné pre vyšší rozchodníkovec (Hylotelephium telephium), ktorý kvitne a láka hmyz do októbra.

Záhradu ovládli okrasné trávy, ktorých trsy sa zafarbili do oranžových a zlatožltých tónov a v tomto čase sú najkrajšie. Ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis), dorastajúca do výšky 1,5 m, aj bezkolenec belasý (Molinia caerulea) a perovec psiarkovitý (Pennisetum alopecuroides) s výškou do 80 cm vytvárajú efektné trsy, preto ich možno použiť ako solitéry do trvalkového záhona i ako predsadbu kríkovej skupiny. Jesennému záhonu dodávajú prírodný charakter, vyľahčujú jeho pôsobenie a jemne dopĺňajú astry výrazných ružových a fialových farieb. Ich efektné trsy a súkvetia budú v záhradných pohľadoch pôsobivé ešte aj v hlbokej zime. Na záhone môžu zostať so zaschnutými nezrezanými listami až do jari.

Pôsobenie záhradnej úpravy je v jeseni vyvážené, lebo architektonickú kompozíciu pôdorysu dopĺňa striedmejšie pôsobenie vegetácie, ktorá postupne stráca listy. Dôležité je pôsobenie farieb – to sa v tomto období vytvára v priestore viac teplými farebnými odtieňmi než zelenými. Zeleň udržiavaného a koseného trávnika prepája priestorové a plošné pôsobenie záhradnej úpravy. V jazierku vodný život v jeseni končí a v tomto období treba dať pozor, aby sa doň nedostalo veľa opadaného lístia (zbierame ho z hladiny). Svojím biologickým rozkladom by rýchlo zmenilo kvalitu vody. Fóliové jazierko na zimu nevypúšťame.

V zime pôsobia tvary
Zima v záhrade je chudobná na farby, pôsobí tu iba zeleň ihličnatých a vždyzelených drevín, a preto v úprave nesmú chýbať. Uplatnia sa najmä v záveroch pohľadov a na okrajoch záhradného priestoru (kde však nesmú vytvárať nudný pás z rovnakých jedincov).

Pôsobivosť ihličnatých skupín sa vytvára kombináciou rôznych rastových aj farebných foriem. Z tvarových foriem sa dá využiť nielen vyšší stĺpovitý tis (Taxus baccata ,Fastigiata’) a stĺpovitý kultivar borievky obyčajnej (Juniperus communis ,Hibernica’), ale aj previsnutý smrek obyčajný (Picea abies ,Inversa’) či nižšie poliehavé borievky (Juniperus sabina ,Tamariscifolia’, Juniperus procumbens ,Nana’), vhodné i do skalky. Zaujímavým kultivarom je drobná tuja tvarovaná do gule (Thuja occidentalis ,Danica’) alebo nízka borovica horská (kosodrevina), takisto guľovitého rastu (Pinus mugo ,Mops’). Prirodzene a rovanko zaujímavo pôsobia vyššie kužele tuje (Thuja occidentalis ,Smaragd’) či nižší kužeľovitý kultivar smreka sivého (Picea glauca ,Conica’).

Tvary ihličín možno v kompozícii skupín doplniť špecifickými tvarmi listnáčov. Opadavé listnáče pôsobia v zime najmä utváraním korún, previsnutými konármi alebo pokrútenými vetvičkami. Najpôsobivejšie sú previsnuté kultivary brezy (Betula verrucosa ,Youngii’), buka (Fagus sylvatica ,Puprurea Pendula’), liesky (Corylus avellana ,Contorta’), vŕby (Salix matsudana ,Tortuosa’) alebo agátu (Robinia pseudoacacia ,Tortuosa’) s pokrútenými konármi.

V skupinách môžeme okrem tvarov kombinovať aj farebné odtiene zelenej. Na výber sú od žltozelenej farby zlatistého kultivaru tisu (Taxus baccata ,David’) a tuje západnej (Thuja occidentalis ,Yellow Ribbon’) cez sviežozelenú farbu borovice lesnej (Pinus sylvestris ,Beuvronensis’) a borovice pancierovej (Pinus leucodermis ,Schmidtii’) s pokračovaním sivozelenej cyprušteka Lawsonovho (Chamaecyparis lawsoniana ,Globosa’) a jedle kórejskej (Abies koreana ,Silberlocke’) až po modrozelený odtieň smreka pichľavého (Picea pungens ,Glauca Globosa’) v guľatom kultivare. Farebné kombinácie zelenej si najlepšie všimneme, keď nás v pozorovaní nerozptyľujú iné výraznejšie farby, typické pre plné vegetačné obdobie.

Kríky
Vždyzelené kríky možno použiť na doplnenie alebo predsadbu ihličnatých skupín aj na celoročné rozčlenenie záhrady. Nízkym strihaným krušpánom (Buxus) sa dajú orámovať trvalkové záhony, guľovité cezmíny (Ilex) môžu zdôrazniť rožné partie.

Farba kôry a plodov
V zime môžeme využiť farby kôry drevín. Koralovočervenou farbou kôry je charakteristický svíb krvavý (Swida sanguinea ,Magic Flame’) aj svíb biely (Swida alba ,Sibirica’), žltkasto je sfarbená kôra svíbu končistolistého (Cornus stolonifera ,Flaviramea’), zelenú farbu kôry má kéria japonská (Kerria japonica).

Dreviny s výrazne farebnými plodmi sa uplatnia najmä v zime. Na pozadí bielej snehovej pokrývky sa vynímajú červené plody opadavých dráčov (Berberis), vždyzelenej skímie (Skimia japonica), šípky a botanických ruží (Rosa canina, R. multiflora, R. rubiginosa), ktoré vydržia na kríkoch dlho počas zimy.

Klenoty zimy
Hoci sú veľmi chúlostivé, niektoré v zime kvitnúce dreviny a trvalky ozdobia zimnú záhradu svojimi kvetmi. Na chránenom mieste záhrady bude v zime kvitnúť hamamel (Hamamelis), kalina voňavá (Viburnum farreri) a kalina bodnanská (Viburnum x bodnantense), višňa chĺpkatá (Prunus subhirtela ,Autumnalis’) či jazmín nahý (Jasminum nudiflorum). V trvalkovom záhone kvitne v decembri až februári čemerica (Helleborus niger).

V zime je záhrada pôsobivá opäť vegetáciou, najmä ihličnatou a vždyzelenou, pričom v tomto období vyniknú aj tie tvary vegetácie, ktoré inokedy zanikajú – utváranie korún listnáčov, trsy tráv a veľké listy trvaliek, ktoré nechávame na záhonoch, aby ich mohla skrášliť inovať či snehový poprašok.

Text, foto a kresby: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Zdroj: časopis Urob si sám