Ako sušiť kvety

Dnes nie je problém zakúpiť si rôzne sušené rastliny a kvety na domáce aranžovanie. Oveľa väčšiu radosť však budeme mať (aj nás to vyjde podstatne lacnejšie), ak si tento rastlinný materiál sami nazbierame, usušíme a pripravíme na aranžovanie.

Galéria

Zásady zberu rastlín na sušenie

● Rastliny a ich časti režeme a zberáme hlavne počas vegetácie, nevynímajúc ani neskorú jeseň, dokonca ani zimu. Práve na jeseň sa listy niektorých rastlín tak nádherne sfarbia, že by bola škoda ich nevyužiť, ale mnohé druhy naplno kvitnú až do prvých mrazov. Príroda je nám svojimi úžasnými výtvormi k dispozícii po celý rok.

● V prírode nikdy nezberáme chránené rastliny.

● Rastliny zberáme najlepšie okolo obeda po suchom a teplom doobedí.

● Nikdy ich nezberáme ráno za vlhka, v daždi alebo po daždi.

● Pred zberom si zistíme, v akom štádiu kvitnutia je ideálne dané kvety rezať, aby sa nám pri sušení nerozpadli.

● Z trsu kvitnúcich rastlín nikdy (okrem konca vegetácie) nerežeme všetky kvety alebo listové výhonky, ale vždy len toľko, aby sa rastlina zakrátko zregenerovala, znovu sa rozrástla a zakvitla.

● Zberáme len rastliny nepoškodené a v tej najlepšej kondícii.

Príprava rastlín na sušenie

● Z ruží bežne odstraňujeme ostne (len vtedy, ak ich nechceme využiť pri aranžovaní ako dekoračný prvok).

● Z rastlín jednoznačne odstránime všetky poškodené časti, prípadne farebne nevhodne zmenené a pomliaždené listy, lebo porušením rastlinných buniek aktivované enzýmy v nich spustia fermentačný proces, ktorý potom zmení ich farbu a výzor.

● K nutnej úprave pri niektorých spôsoboch sušenia (napríklad pri preparácii glycerínom) patrí aj úprava konca stonky či konárika buď dlhým šikmým rezom, alebo rozklepaním kladivkom, aby sa čo najviac zväčšila plocha na nasatie preparačného roztoku.

Sušenie vzduchom

Je to najjednoduchší a pre mnohé rastliny vyhovujúci spôsob sušenia. Potrebujeme len miestnosť so suchou podlahou, v ktorej môžeme aspoň sčasti regulovať prúdenie vzduchu a ktorá je na noc uzatvárateľná, aby nám schnúce rastliny nenasali nočnú vlhkosť. Môžu to byť rôzne kôlne, stodoly, garáže, ba i pôjd a nepoužívané izby. Teplota v nich by nemala byť nižšia ako 10 – 12 °C. Vynikajúco sa na to hodí aj tmavou fóliou zatemnený skleník alebo fóliovník. Musí tam však byť možnosť regulovať prúdenie vzduchu a odvetrať vlhkosť uvoľňovanú zo sušených rastlín, rovnako aj možnosť regulovať výšku teploty, ktorá v slnečné dni často v týchto priestoroch dosahuje nežiaduco vysokú hodnotu.

Sušenie v mikrovlnnej rúre

Veľkou výhodou tejto techniky je výrazné skrátenie celého procesu z dní, hodín len na minúty. Keďže je veľa typov mikrovlniek, musíme si vhodné nastavenie i čas sušenia sami odskúšať práve v tej svojej. Snažíme sa používať nižšie teploty, pretože rastliny majú nižšiu hustotu ako potraviny. Čas by sa mohol pohybovať medzi 5 – 10 minútami. Nastavenie skúšajme na poškodených jedincoch dovtedy, kým nezískame pekné symetrické kvety, ktoré nie sú veľmi krehké. Veľkou výhodou sušenia v mikrovlnkách je, že farby kvetov zostávajú veľmi podobné pôvodným, hoci niekedy nás ich úplne nové odtiene i príjemne prekvapia.

Aksamietnice a nechtíky si zachovajú svoju jasnožltú a oranžovú farbu, kým chryzantémy nadobudnú sýtejšie hnedé odtiene. Biele sedmokrásky, iberky a drieň zostanú svetlé, biele ostrôžky môžu zmeniť farbu na krémovú až svetlomodrú. Zvlášť treba dávať pozor na kvety s jemnými korunnými lístkami, aby sa nám nepripiekli, pretože ich okraje sa vysušujú rýchlejšie a ľahko zhnednú. Pri sušení v mikrovlnke používame dva postupy – s pomocnou sušiacou látkou a bez nej.

Farbenie

Rastliny väčšinou najprirodzenejšie pôsobia vo svojich vlastných farbách, ale na špeciálne účely či na základe osobitého estetického cítenia aranžéra prebieha aj ich farebná úprava. Niekedy takáto úprava slúži i na záchranu rastlinného materiálu s nechcene zmenenou farbou (napríklad rastliny zhnednuté príliš pomalým sušením najmä na svetle, nedodržaním termínu zberu alebo vyblednuté nesprávnym skladovaním).

Najčastejšie sa farbia biele a svetlé suché kvety. Gypsomilku však radšej farbíme hneď po jej zbere začerstva. Keďže mnohé rastliny majú na povrchu voskovú vrstvičku, ktorá odpudzuje roztoky, je vhodné do každého farbiva pridať zmáčadlo (Citowett alebo prípravok na umývanie riadu v koncentrácii 0,025 %). Farbíme ponorením alebo nastriekaním farbiaceho roztoku. Dôležité je pri tom používať ochranné prostriedky na oči a ruky.

Rastliny sušené v absorbentoch

Absorbenty sú silno hygroskopické látky (odoberajúce vodu i z listov a kvetov rastlín). Môže to byť silikagél, borax, kamenec, sklársky piesok, ale i kukuričná múka. Výhodou takéhoto sušenia je, že si rastlina relatívne dobre zachováva pôvodnú farbu i tvar a vyzerá sviežo.

Ideálna teplota sušenia je 30 – 50 ˚C, závisí od druhu rastlín. Sušenie musí prebiehať v tme, aby sa čo najmenej poškodila farba rastlín.

Ako sušiarne rastlín môžeme použiť napríklad povaly, garáže, kôlne, stodoly, voľné izby, ale i skleníky a fóliovníky zatienené čiernou fóliou.

text: Ing. Jaroslav Pížl
foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Tvorivé bývanie 4/2018