Žena, búracie kladivo a vôňa dreva: Takáto premena zrubu z roku 1654 sa nevidí každý deň!

Jedinečná atmosféra, moderný nádych a okolitý les sú ako balzam na dušu. Nádherne zrekonštruovaný zrub na pomedzí Jizerských hôr a Krkonôš priam láka, aby ste vstúpili dnu.

Galéria

Chalupa Nad Smrky v českej dedinke Zlatá Olešnice je ako vystrihnutá z rozprávkovej knihy. Podľa obecnej kroniky tu stojí od roku 1654 a z rozprávania majiteľky a architektky Jitky Mácovej vieme, že prešla časom viacerými prestavbami.

„Najstaršia dochovaná časť – svetnica a stredová časť domu – bude podľa svojho typu z prelomu 18. až 19. storočia. Bol tu totiž ešte viditeľný pozostatok čiernej kuchyne a teda otvoreného ohňa, na ktorom sa varilo. Po tejto dobe sa prestal používať a bol nahradený pecou,“ opisuje nám staré časy a pripomína aj zaujímavosť medzi českým a slovenským pomenovaním izby a svetnice. „Keďže zmizol otvorený oheň, prestala byť miestnosť zadymená, a tak sa vymaľovala nabielo.“

Na trvalé bývanie to nevidela

Jitka kúpila chalupu v roku 2024 s jasným plánom: vdýchnuť jej nový život a ponúknuť ju na krátkodobý prenájom. „Hoci má dom neopakovateľnú atmosféru, na trvalé bývanie by vyžadoval príliš radikálne zásahy. Na rekreáciu je však ideálny, hosťom dovolí na chvíľu vystúpiť z reality a zažiť iný svet,“ hovorí majiteľka, ktorá si celú rekonštrukciu navrhla sama. „Bohužiaľ, časť prác som tiež zvládla svojpomocne,“ a priznáva, že toto bolo na celej rekonštrukcii zrejme najnáročnejšie.

Jitka videla potenciál chalupy v prenájme. Sama priznáva, že ak by tu človek chcel bývať natrvalo, potrebovalo by to väčšie úpravy.

Toto predplatné musí mať každý kutil!

Predplaťte si časopis UROB SI SÁM a získajte zadarmo knihu Záhradní projekty pro kutily. Praktické projekty, ktoré zvládnete sami – doma aj v záhrade.

Kúpiť predplatné

Kúpiť predplatné

Žena, búracie kladivo a vôňa dreva

Práca s drevom je Jitke blízka. „Môj otec bol stolár a odmalička som mu pomáhala v dielni. Drevené prvky v interiéri som si robila svojpomocne,“ prezrádza. Najväčšia výzva však prišla hneď na začiatku. Keď sa jej nepodarilo zohnať silných pomocníkov na búracie práce a termín odovzdania murárom sa blížil, rozhodla sa konať. „Snažila som sa na túto fázu pozvať silných kamarátov, ale nedarilo sa nám nájsť termín a už som mala vybúraný stav odovzdávať murárom. Zohnala som si búracie kladivo – takú menšiu, ‚ženskú‘ veľkosť. Vybúrala som všetko, čo muselo ísť von,“ spomína. Odborné remeslá ako inštalácie či murárske práce v kúpeľniach už nechala na profesionálov.

Architekt a investor v jednom? „Rok a pol som nemala jediný voľný deň, striedala som pracovné dni v Prahe za počítačom a pracovné dlhšie víkendy na chalupe. A tým, že som bola architekt a zároveň aj investor, nemusela som mať všetko premyslené pred začiatkom, čo inak nie je možné. Ale neexistujúci protinázor mi často chýbal a zo začiatku som s tým aj dosť bojovala,“ prezrádza.

Pri rekonštrukcii chcela Jitka obnoviť čo najviac pôvodných materiálov. „V izbe som dala opieskovať staré trámy, aby som obnovila ich pôvodnú podobu. Do priestoru čiernej kuchyne som dala vstavať kachle ako pripomienku, kde sa pôvodne varilo. Na protiľahlú stranu som umiestnila antikorový pult vrátane umývačky a indukcie.“

Masív, biela keramika a antikoro

Jitka citlivo prepojila tradičnú estetiku zrubu s modernou 21. storočia tak, aby to nepôsobilo rušivo. „Rekonštrukciou som chcela ukázať, že drevenica môže bez problémov fungovať iba vďaka odhaleniu vrstiev materiálu. Tie som sa snažila dopĺňať čo najjednoduchším prvkami, aby im nebrali pozornosť,“ hovorí ďalej. A tak priestor presvetlila, doplnila bielou farbou v maximálnom množstve a viac ako s farbami pracovala s textúrami.

„Verím, že zrub môže byť jednoduchý, bez historizujúceho nábytku a zácloniek v oknách. Tento jednoduchý štýl vnímam ako návrat k histórii, pretože prosté zruby boli určite skôr prázdne bez opusu ako prezdobené priestory. Menej je viac. Chcela som nájsť luxus v jednoduchom bývaní, kde dodám všetko dôležité, ale nič rušivé navyše.“

Kľúčové boli výhľady

Uchovať pocit samoty v lese. „Na dvoch miestach som osadila veľké bezrámové okná pre maximálne prepojenie s okolím. V spálni je toto okno doplnené o sedací parapet. Je to jedno z mojich najobľúbenejších miest v dome,“ priznáva. V exteriéri majiteľka prepojila záhradu s okolím, aby voľne prechádza do lesa. „Snažila som sa, aby nepôsobila príliš strojovo.“

Chceli sme vedieť, na ktorý detail je Jitka najviac hrdá z hľadiska remeselného spracovania. Okamžite odpovedá, že repas dreva v izbe. „Po opieskovaní bolo drevo pod pôvodným lakom dosť zničené od tesárika. Naučila som sa postup, ktorým sa repasujú staré sochy a trám po tráme som drevo dopĺňala späť tmelom, ktorý som kolorovala do odtieňa dreva. Celá miestnosť mi zabrala päť mesiacov,“ uzatvára Jitka.

Aj táto trpezlivá mravčia práca, pri ktorej sa moderný cit pre dizajn stretol s poctivým remeslom, urobila z chalupy miesto, kde minulosť nielen prežíva, ale v plnej kráse dýcha ďalej.

Text: Martina Baumann
Foto: Amazing Places
Zdroj: Časopis Urob si sám