Prečo je jeseň ideálna na výsadbu ovocných stromov a kríkov?

Jesenná výsadba je kľúčom k úspešnému rozbehu ovocných rastlín. V tomto článku vám ukážeme, ako na to, aby ste na jar mali silné a zdravé stromy.

Jeseň hrá v náš prospech: pôda je ešte teplá, korene aktívne rastú a koruna už spomaľuje. Mladé stromy a kríky tak stihnú zapustiť silné korene a na jar sa môžu naplno sústrediť na rast. V praxi to znamená istejší štart, menej stresu počas leta a menej práce na jar.

Kedy sadiť a ktoré druhy zvoliť

Sadenie načasujte po opade listov a ideálne štyri až šesť týždňov pred dlhším zamrznutím pôdy. V teplejších oblastiach to zvyčajne vychádza na október až november, vo vyšších polohách skôr. Kontajnerované sadenice môžete dávať do pôdy už od septembra, voľnokorenné vždy až v pokoji po opade listov. Na jeseň sa bezpečne sadia jablone, hrušky, slivky, višne, čerešne, ríbezle, egreše či maliny. Citlivejšie druhy—broskyňa, nektárinka, marhuľa, moruša, orechy a černice—v drsnejších polohách radšej odložte na jar. Ak je pôda rozbahnená, sadenice vysádzajte, keď zem mierne preschne.

Pôda a pH

Väčšine ovocín prospieva mierne kyslá až neutrálna pôda s pH približne 6,0 až 6,8. Ak je u vás pôda výrazne kyslá, dá sa opatrne dorovnať vápnením; predtým si však urobte jednoduchý test pôdy.

Pri čučoriedkach a brusniciach platí opak: potrebujú pH 4,0 až 5,0, vápnenie im škodí. Správny postup, substrát a mulč nájdete v návode Pestovanie kanadskej čučoriedky v záhrade. Vždy dbajte na priepustnosť pôdy a vyhnite sa miestam so stojatou vodou.

Postup výsadby

Jamu pripravte širšiu než hlbokú—približne dvojnásobok priemeru balu. Dno len nakyprite, aby sa tam nedržala voda. Voľnokorenné sadenice namáčajte aspoň niekoľko hodín a poškodené končeky koreňov jemne skráťte; pri kontajnerovaných uvoľnite alebo zrežte krúžiace korene. Strom posaďte tak, aby koreňový krčok bol v úrovni terénu a miesto štepenia zostalo nad zemou (zhruba 8–10 cm). Zasýpajte najmä pôvodnou zeminou s rozumným prídavkom kompostu (cca 20–30 %), nie čistým kompostom. Pri výsadbe nedávajte dusíkaté hnojivá; ak chcete podporiť zakorenenie, siahnite po mykoríze alebo skromnej dávke fosforu a draslíka.

Rez po výsadbe a prvá jar

Na rez sa často zabúda, pritom rozhoduje o budúcom tvare. Pri jabloniach a hruškách skráťte jednoročné výhony zhruba o tretinu až polovicu, aby ste vyrovnali pomer koreňov a koruny a podporili zapestovanie kostry. Slivky, višne a čerešne po výsadbe režte len mierne, často je lepšie počkať s hlavným rezom do jari. Ríbezle a egreše zrežte hlbšie—staršie výhony na dva až tri púčiky—vytvoríte si silný základ kríka. Ak rastlina na jar zakvitne, prvé kvety pokojne odstráňte, energiu nasmerujete do koreňov a kostry.

Rozostupy a plánovanie výsadby

Rozumne si rozvrhnite priestor. Pri jabloniach rátajte približne 2–3 m na slabom podpníku M9, 3,5–4,5 m na MM106 a viac než 4 m pri silných podpníkoch. Hrušky na KD potrebujú 3–4 m, slivky okolo 3,5–4 m. Ríbezle a egreše sadíme zvyčajne na 1,2–1,5 m, maliny približne po 40–50 cm v riadku a riadky vo vzdialenosti 1,8–2 m. Vyhnete sa tak zbytočnému presádzaniu a uľahčíte si starostlivosť.

So správnym načasovaním, primeranou zálievkou, rozumným mulčom a niekoľkými drobnosťami pri reze a ochrane získate silnejšie korene, lepší štart a menej roboty na jar. Ak budete mať čas, doplňte aj zimné bielenie kmeňov—jednoduchý zásah, ktorý chráni kôru pred prudkými výkyvmi.

Text: Bianca Gubová
Foto: shutterstock.com
Zdroj: starkbros.com, bbbarns.com, louisianasnursery.com