Kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius) a Líška oranžová (Hygrophoropsis aurantiaca)
Galéria (18) Zdroj: shutterstock.com

Pozor! Tieto huby si na Slovensku ľudia najčastejšie zamieňajú. Dokážete odlíšiť jedlé druhy od jedovatých?

Teplé a vlhké počasie, aké v poslednej dobe na Slovensku prevláda, praje hubárom. Sezóna je už v plnom prúde a druhové zastúpenie húb v našich lesoch je veľmi bohaté, čo do prírody láka stále viac ľudí. Medzi nimi sú aj menej skúsení hubári, ktorí sa pri zbere húb často zmýlia. Niekedy je zámena jedlých húb za nejedlé menej bolestivá a ovplyvní len chuť jedla, inokedy môže mať oveľa závažnejšie následky. Dokážete odlíšiť najčastejšie zamieňané huby z našich lesov?

Galéria

Kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius) a Líška oranžová (Hygrophoropsis aurantiaca)
Muchotrávka zelená (Amanita phalloides)
Pečiarka poľná
Rozdiel medzi muchotrávkou a pečiarkou
Plávka trávovozelená (Russula aeruginea)
Rozdiel medzi muchotrávkou a plávkou
Hríb zrnitohlúbikový (Neoboletus luridiformis)
Hríb satanský (Boletus satanas)

Otravy hubami na Slovensku nie sú zriedkavé

Počet otráv hubami na Slovensku sa rok od roka líši, no v priemere sa ročne otrávi okolo 100 až 120 ľudí. Presný počet je ťažké určiť, keďže nie každý prípad otravy sa nahlási.

V roku 2021 Národné toxikologické informačné centrum UNB (NTIC) registrovalo 125 otráv hubami. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mierne stúpol počet otráv muchotrávkou zelenou, ktorá je najnebezpečnejšou a najjedovatejšou hubou nielen na Slovensku.

V roku 2023 k 13. októbru NTIC evidovalo 155 otráv hubami, z toho 25 u detí.

Najčastejšie zamieňané huby na Slovensku

Poznanie rozdielov medzi jedlými a jedovatými hubami je kľúčové pre bezpečné hubárčenie. Prinášame vám prehľad najčastejšie zamieňaných druhov u nás.

Muchotrávka zelená (Amanita phalloides) a Pečiarka poľná (Agaricus campestris)

Muchotrávka zelená je smrteľne jedovatá huba so zelenkasto-olivovým klobúkom.

Muchotrávka zelená (Amanita phalloides)
Muchotrávka zelená (Amanita phalloides) | Zdroj: shutterstock.com

Na rozdiel od nej, pečiarka poľná je jedlá a má biely alebo mierne žltkastý klobúk.

Pečiarka poľná (Agaricus campestris)
Pečiarka poľná (Agaricus campestris) | Zdroj: shutterstock.com

Dôležitým rozpoznávacím znakom je prsteň a farebná reakcia na stlačenie – muchotrávka zelená nemení farbu, zatiaľ čo pečiarka žltne.

Rozdiel medzi muchotrávkou a pečiarkou
Rozdiel medzi muchotrávkou a pečiarkou | Zdroj: Národné toxikologické informačné centrum UNB

Muchotrávka zelená (Amanita phalloides) a Plávka trávovozelená (Russula aeruginea)

Plávka trávovozelená má klobúk zvyčajne zelený, olivovozelený alebo žltozelený, s krehkým povrchom, ktorý sa dá čiastočne olúpať. Lupene sú biele a voľné. Nemá prsteň a pošvu!

Plávka trávovozelená (Russula aeruginea)
Plávka trávovozelená (Russula aeruginea) | Zdroj: shutterstock.com
Rozdiel medzi muchotrávkou a plávkou
Rozdiel medzi muchotrávkou a plávkou | Zdroj: Národné toxikologické informačné centrum UNB

Hríb zrnitohlúbikový (Neoboletus luridiformis) a Hríb satanský (Boletus satanas)

Hríb zrnitohlúbikový má tmavohnedý až hnedočierny zamatový klobúk, sýtožltú dužinu a po dotyku intenzívne modrá. Za surova sa síce považuje za mierne jedovatý, ale po tepelnej úprave sa radí medzi chutné jedlé huby.

Hríb zrnitohlúbikový (Neoboletus luridiformis)
Hríb zrnitohlúbikový (Neoboletus luridiformis) | Zdroj: shutterstock.com

Hríb satanský ma belavý až sivý klobúk, dužina je belavá a na reze je slabo modrajúci. Na hlúbiku má červenú sieťku, zatiaľ čo hríb zrnitohlúbikový má na hlúbiku červené šupiny. Hríb satanský je jedovatý a po požití spôsobuje nepríjemné zažívacie problémy.

Hríb satanský (Boletus satanas)
Hríb satanský (Boletus satanas) | Zdroj: shutterstock.com

Rýdzik pravý (Lactarius deliciosus) a Rýdzik kravský (Lactarius torminosus)

Rýdzik kravský je jedovatý, spoznáte ho aj podľa chlpatého klobúka po okrajoch. Vypúšťa biele mlieko, ktoré je pálivé.

Rýdzik kravský (Lactarius torminosus)
Rýdzik kravský (Lactarius torminosus) | Zdroj: shutterstock.com

Rýdzik pravý je veľmi chutná jedlá huba. Vypúšťa oranžové mlieko, ktoré nemení farbu.

Rýdzik pravý (Lactarius deliciosus)
Rýdzik pravý (Lactarius deliciosus) | Zdroj: shutterstock.com

Muchotrávka červenkastá (Amanita rubescens) a Muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina)

Muchotrávka červenkastá patrí medzi naše najchutnejšie huby a preto mnohých láka ku zberu. Jej biele lupene po poranení zružovejú. Najlepším spôsobom, ako ju odlíšiť od muchotrávky tigrovanej (alebo iných jedovatých muchotrávok) je prsteň. Muchotrávka červenkastá ho má ryhovaný, muchotrávka tigrovaná hladký.

Muchotrávka červenkastá (Amanita rubescens)
Muchotrávka červenkastá (Amanita rubescens) | Zdroj: shutterstock.com

Muchotrávka tigrovaná je prudko jedovatá, má šedohnedý alebo žltohnedý klobúk. Časté bývali jej zámeny s jedlou muchotrávkou hrubou, ale tá sa u nás kvôli podradnej chuti príliš nezbiera.

Muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina)
Muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina) | Zdroj: shutterstock.com

Kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius) a Líška oranžová (Hygrophoropsis aurantiaca)

Kuriatko jedlé je vynikajúca jedlá huba. Spoznáte ho podľa výraznej žltej farby. Je mäsité a má pod klobúkom hrubé žilky.

Kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius) a Líška oranžová (Hygrophoropsis aurantiaca)
Kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius) a Líška oranžová (Hygrophoropsis aurantiaca) | Zdroj: shutterstock.com

Líšku oranžová je málo mäsitá, oranžová a namiesto hrubých žiliek pod klobúkom má tenké nízke lupene. V minulosti ju považovali za jedovatú, dnes sa klasifikuje ako nejedlá s nepríjemnou chuťou.

Bedľa vysoká (Macrolepiota procera) a Bedlička ostrošupinatá (Lepiota aspera)

Bedľa vysoká je známou a veľmi chutnou hubou s charakteristickým výzorom. Napriek tomu si ju menej skúsení hubári ľahko zamenia za jedovatú bedličku.

Bedľa vysoká (Macrolepiota procera)
Bedľa vysoká (Macrolepiota procera) | Zdroj: shutterstock.com

Ich rozlišovacie znaky sú pomerne zreteľné. Bedľa vysoká má na klobúku ploché šupiny a na hlúbiku posuvný prsteň. Bedlička má klobúk posiaty dohora so zašpicatenými šupinami a napevno prirastený prsteň, s ktorým sa nedá hýbať.

Bedlička ostrošupinatá (Lepiota aspera)
Bedlička ostrošupinatá (Lepiota aspera) | Zdroj: shutterstock.com

Bedľa vysoká (Macrolepiota procera) a Bedľa záhradná (Chlorophyllum brunneum)

Bedľu vysokú si menej skúsení hubári môžu ľahko zmýliť s bedľou záhradnou. Na rozdiel od bedle vysokej, ktorá pri reze nikdy nesčervená a nemení farbu, bedľa záhradná mierne sčervená.

Bedľa záhradná (Chlorophyllum brunneum)
Bedľa záhradná (Chlorophyllum brunneum) | Zdroj: shutterstock.com

Výskyt bedle záhradnej sa viaže mimo les, predovšetkým na záhrady, kompostoviská či mestské parky. Charakterizuje ju menší vzrast a trsovitý rast.

Aj keď je vo väčšine atlasov Bedľa červenejúca (Chlorophyllum rachodes) uvádzaná ako jedlá huba, jej konzumácia sa skôr neodporúča. Objavili sa prípady, kedy sa po požití objavili silné alergické reakcie. Akejkoľvek bedle, ktorej rez sčervená, sa teda radšej vyhnite.
Bedľa červenejúca (Chlorophyllum rachodes)
Bedľa červenejúca (Chlorophyllum rachodes) | Zdroj: shutterstock.com

Nech vám žiadna novinka neunikne

Odoberajte týždenný prehľad najlepších článkov emailom

Text: Juraj Koreň
Foto: shutterstock.com
Zdroj: nahuby.sk, Národné toxikologické informačné centrum UNB

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám a nebudeme na ňu nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov.

Ak sa vám nechce zakaždým zadávať meno a email, využite možnosť prihlásiť sa.