Pestujeme huby: Poľnička topoľová, zázrak z prírodnej lekárne

05.06.2018
05.06.2018 (0)
Pestujeme huby: Poľnička topoľová, zázrak z prírodnej lekárne

Poľnička topoľová (Agrocybe cylindracea) je teplomilná drevokazná huba rastúca v prírode od júna do októbra na báze kmeňov a na odumretom dreve topoľov.

Dobre sa jej darí aj na ďalších listnatých stromoch, ako je jelša, vŕba či brest, a to v bohatých trsoch. Neznáša silnejšie mrazy.

Na zimu je lepšie rodiace pníky či kláty prekryť napr. fóliovníkom a ešte ich aj zasypať asi 30 cm vrstvou suchého lístia. Pre niekoľkoročnú bohatú úrodu sa nám to však vyplatí.

Klobúk huby je 3 – 12 cm široký, sprvu polguľovito vyklenutý a na okrajoch podvinutý, v čase zrelosti skoro plochý a hrboľato zvrásnený, v mladosti hrdzavo hnedý až tmavohnedý, na temene často tmavší, neskoršie svetlookrový až krémový. Pokožka klobúka je suchá, hladká alebo mierne zvráskavená, za sucha a v starobe môže byť políčkovito rozpraskaná. Hlúbik je 10 – 12 cm dlhý a 1 – 2 cm hrubý, valcovitý, niekedy zakrivený. Prsteň na hlúbiku je blanitý, v mladosti belavý, v čase zrelosti hnedý od tabakovo sfarbeného výtrusného prachu.

Vhodné drevo

V mäkkom dreve sa naočkované podhubie rýchlejšie rozrastá (behom 2 – 5 mesiacov), a tým začína aj skôr rodiť, v tvrdom dreve sa podhubie rozrastá podstatne pomalšie (trvá to 8 – 12 mesiacov i viac), a teda začína aj neskoršie rodiť, ale zasa úrodu húb na ňom môžeme zberať 5 – 8 rokov; sem patria dub, ovocné dreviny. Z ovocných stromov je menej vhodné drevo z kôstkovín. Na ihličnatých drevinách poľničku topoľovú nepestujeme.

Drevo musí byť hygienicky bezchybné, najlepšie čerstvo zoťaté (maximálne pred 1 – 2 mesiacmi), neodkôrnené s prirodzeným množstvom vlahy (optimálne 55 %), nezmenené vplyvom plesní a húb. Z koncov klátov odrežeme a odstránime asi 10 cm kotúče, ktoré môžu byť už infikované. Vhodná hrúbka klátov je 15 – 25 cm. Drevo narežeme na 30 – 50, resp. 80 cm kusy, a to podľa spôsobu naočkovania podhubia – kratšie kusy rýchlejšie prerastajú podhubím, ak sa naočkujú len na koncových rezných plochách. Pred naočkovaním čiastočne zaschnuté drevo namočíme do vody na 1 – 2 dni.

Poľnička topoľová rastie najmä na topoľoch, ale darí sa jej aj na vŕbe a ďalších drevinách.

Výber očkovacieho materiálu

Z ponúkanej sušenej alebo čerstvej očkovacej sadby vždy dávame prednosť čerstvej. Uprednostňujeme naočkovaný substrát rovnakého druhu, aký budeme používať pri pestovaní húb (keď pestujeme huby na dreve, uprednostníme očkovacie drevené kolíčky, len výnimočne však aj naočkované obilie). Očkovací materiál musí byť aktívny a zdravý, teda musí byť prerastený bielym podhubím (farebné škvrny signalizujú infekciu nežiaducimi mikroorganizmami), príjemne voňať po hubách (kyslý, alkoholický či nepríjemný zápach prezrádza starý, nekvalitný, nebezpečný materiál) a podhubie nesmie byť zavädnuté. V chladničke pri teplote 4 až 8 °C vydrží i niekoľko mesiacov.

« Poľnička topoľová spôsobuje samovraždu rakovinových buniek! »

Očkovanie drevných klátov

Pre tých, čo len začínajú s pestovaním húb, je vhodné očkovanie kolíčkovou metódou. Z rôznych strán navŕtame do klátu 15 – 20 otvorov na meter jeho dĺžky, priemer diery 8 – 9 mm (podľa hrúbky a dĺžky očkovacích kolíkov). Do týchto dier natesno natlčieme kladivom očkovacie kolíky a otvor uzavrieme zasunutím čerstvej vetvičky, ktorej prečnievajúcu časť odrežeme. Variantom je vyplnenie navŕtaných, ale väčších dier (15 – 20 mm) očkovacou obilnou sadbou a následným prelepením ústia vyplnených dier lepiacou páskou brániacou vysychaniu sadiva. Očkovanie pňov, ktoré zostali po čerstvo odrezaných stromoch, robíme po vyvŕtaní príslušných dier buď pomocou očkovacích kolíkov, alebo po vytvorení šikmých zárezov do okraja reznej plochy pňa a ich vyplnením obilnou očkovacou sadbou, a následným prelepením.

Na vrchnú reznú plochu pňa navrstvíme očkovaciu sadbu, ktorú prikryjeme kartónom, celý peň môžeme zasypať lístím a prekryť fóliou proti vysychaniu, dáme na ňu ešte aj vrstvu zeminy. Niekedy sa uprednostňujú pri očkovaní pne, ktorých drevo už nevyháňa nové výhonky (živé pne totiž občas dokážu svojou vitalitou odpudiť naočkované mycélium), alebo použijeme na naočkovanie druhy húb, ktoré dokážu kolonizovať aj živé rastúce drevo. Naočkovaním ušľachtilých húb na pne môžeme zabrániť, aby sa na nich rozmnožila nebezpečná a agresívna parazitická podpňovka, ktorá by sa mohla v záhrade rozšíriť podzemnými hýfami aj na ovocné dreviny a zničiť ich.

Prerastanie dreva podhubím

Na prerastenie mycélia poľničky topoľovej sú potrebné určité, najlepšie stabilné podmienky (predovšetkým tepelné), teda 20 – 30 °C a primeraná vlhkosť substrátu (55 %) i ovzdušia (okolo 95 %). Nižšia teplota, ako je optimum, vždy znamená predĺženie času kolonizácie klátov. Priebeh kolonizácie dreva podhubím je často ovplyvnený aj obsahom oxidu uhličitého v ovzduší (primeraným vetraním sa udržuje obyčajne jeho vyšší obsah).

Kláty nechávame kolonizovať podhubím v pevných plastových vreciach. Na ich dno položíme porézne tehly alebo nasypeme asi 15 cm vrstvu vlhkého vermikulitu a naň postavíme naočkované kláty, nalejeme do vreca 2 – 3 litre vody a vrece navrchu stiahneme motúzom, ale tak, že do uzáveru vložíme valček z poréznej vaty na zabezpečenie mierneho a filtrovaného vetrania. Naplnené vrecia umiestnime na jar či v lete do tienistej šopy alebo na tienisté, vlhké, ale teplé miesto v záhrade, no na jeseň pri neskorom očkovaní ich vždy umiestnime do pivnice, kde je teplejšie a kde kláty môžu aj prezimovať. Ak si poľničku topoľovú zaočkujeme do klátov v máji, júni, tak v danom roku ešte zaplodí v 2 – 3 vlnách s tým, že po chránenom prezimovaní rodivých klátov vo fóliovníku či po prekrytí lístím v záhrade bude rodiť na ďalší rok od neskoršej jari až do jesene, a tak pri dobrej opatere bude na mäkkom dreve rodiť ešte 2 – 3 roky. Na konzumáciu ju pripravujeme tak, ako iné jedlé druhy húb.

Pestovanie poľničky na drevenom substráte

Zdravie z prírody

Poľnička topoľová ako liek

• Táto na pohľad bežná drevokazná huba zo svojho rastového drevného substrátu za pomoci svojej jedinečnej DNA doslova vysala a dotvorila toľko liečebne účinných látok, až je to obdivuhodné. Všeobecne možno povedať, že účinkuje hypoglykemicky, protizápalovo, antifungálne, antioxidačne i protirakovinovo.

• Podiel na významnom znižovaní hladiny cukru v krvi majú prítomné polysacharidy glukány.

• Fenolické antioxidačné látky sa zasa starajú o zabrzdenie oxidácie nízkomolekulových lipoproteínov, a teda i o potlačenie peroxidácie lipidov, čo je vlastne prevencia ukladania tukových látok v stenách tepien, a teda i prevencia vzniku aterosklerózy.

• Prítomný lektín zasa spôsobuje apoptózu, teda samovraždu niektorých rakovinových bunkových línií. Ceramid zasa znižuje aktivitu enzýmov COX – 1 a COX – 2, ktoré hrajú významnú úlohu v zápalových procesoch a tiež potláčajú rast i množenie buniek tumoru prsných žliaz, tumoru nervového systému a tumoru žalúdka.

• Aegeritín vykazuje zasa antibiotické účinky proti rôznym grampozitívnym i gramnegatívnym baktériám a proti niektorým hubám.

• Agrocybín má zasa antifungálne vlastnosti.

• Lakáza z poľničky pôsobí ako inhibítor HIV – 1 reverznej transkriptázy.

• Pasteurestin A a B vykazuje silnú bakteriálnu aktivitu proti pôvodcovi respiračného ochorenia dobytka. Poľnička je schopná produkovať aj lovastatín, ktorý patrí medzi významné lieky statíny. Okrem toho má poľnička aj diuretický a protihnačkový účinok, pozitívne ovplyvňuje slezinu a zvyšuje imunitu.

• Na zmiernenie priebehu zápalových ochorení i ako preventívny prostriedok proti vzniku niektorých typov rakoviny sa odporúča pravidelná konzumácia 50 – 100 g čerstvých alebo 5 – 10 g sušených plodníc tejto huby denne.

• Poľničke topoľovej sa trochu podobá tiež jedlá poľnička skorá (Agrocybe praecox), ktorá je ale menšia, rastie už od apríla len v menších skupinách v lese i mimo neho, v tráve, parkoch a záhradách.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 5/2018

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.
Prečítajte si
Reklama