Nepodceňujte výživu rastlín! Aké živiny rastliny potrebujú a čím ich prihnojiť, aby sa im darilo?

Pozornosť mnohých z nás sa upriamuje na to, či prijímame dosť živín – železa, bielkovín, vitamínov. Skúsení pestovatelia vedia, že živiny potrebujú aj rastliny, aby boli zdravé, svieže a priniesli chutnú úrodu. Ako, kedy a čím prihnojiť plodiny v záhrade, aby sa im darilo?

Mnohí záhradkári a farmári sa učia, aké presné živiny potrebujú konkrétne rastliny v jednotlivých fázach. Na nedostatok niektorej zo živín poukazujú rôzne znaky a choroby. Dobrou správou je, že sa stačí naučiť niekoľko jednoduchých trikov a tipov o rastlinnej strave a vaša záhradka bude fungovať na výbornú.

Aké živiny rastliny skutočne potrebujú?

Dusík (N) – Dusík má pre rastliny podobnú funkciu ako bielkoviny pre zvieratá a ľudí. Je životne dôležitý pre dobrý rast, avšak jeho nadbytok znižuje imunitu a schopnosť plodiť.

Fosfor (P) – Posilňuje koreňový systém, schopnosť tvorby semien, odolnosť voči chorobám a pôsobí preventívne proti škodcom. Podporuje aj kvitnutie a posilňuje tkanivá. Ak má zelenina dostatok fosforu, chutí lepšie.

Draslík (K) – Draslík je dôležitý pre zdravé korene a tvorbu semien. Podporuje schopnosť rastlín tolerovať extrémne výkyvy teplôt. Pozor však, nadbytok draslíka bráni vstrebávaniu iných minerálov, najmä horčíka a vápnika.

Vápnik (Ca) – Posilňuje rastliny a spevňuje ich tkanivá všade. Pomáha neutralizovať kyslosť nielen v plodinách, ale tiež v okolitej pôde a vytvára optimálne prostredie pre zdravý rast.

Horčík (Mg) – Pomáha zvyšovať absorpciu fosforu, zvyšuje tvorbu chlorofylu, dodáva zdravú zelenú farbu a podporuje vstrebávanie CO₂. Nedostatok horčíka môže prispieť k zlému sfarbeniu a slabému vzhľadu rastliny.

Aj rastliny potrebujú vyváženú stravu

Rovnako ako my, aj naši záhradní kamaráti potrebujú výživu v správnom množstve a z rozličných zdrojov. Existujú rôzne hnojivá s rôznymi úrovňami a typmi živín. Najdôležitejšie hnojivo je kombinácia základných živín, potrebných pre všetky rastliny – dusíka, fosforu a draslíka. Pomer týchto minerálov sa odlišuje podľa toho, na aké rastliny je hnojivo určené a tiež podľa fázy rastu. Na obale je označený pomer N-P-K.

Prečo sú pomery N-P-K v hnojivách rôzne?

Pomer N-P-K vo väčšine hnojív má tri rovnaké čísla – napríklad 6-6-6, čo označuje hnojivo obsahujúce po 6 % dusíka, draslíka a fosforu a je určené na všeobecnú výživu rastlín.

Iné druhy hnojív majú vyšší pomer dusíka v porovnaní so zvyškom, ako napríklad 20-6-6. Je to preto, že niektoré rastliny zvyčajne potrebujú viac dusíka ako iných živín.

Ďalej existujú hnojivá pre špecifické potreby rastlín – napríklad hnojivo pre dobré zakorenenie a starostlivosť po presadení (6-20-20), hnojivo pre dobré kvitnutie a ochranu vývoja kvetov (6-20-6).

Niektoré rastliny majú odlišnú potrebu jednotlivých zložiek.

Prírodné možnosti hnojenia rastlín

Okrem chemických hnojív existujú aj prírodné spôsoby, ako dodať rastlinám potrebné živiny. Hoci možno nepôsobia tak rýchlo alebo tak intenzívne ako komerčne vyrábané hnojivá, existujú dôkazy, že z dlhodobého hľadiska sú oveľa zdravšie a lepšie pre záhradu, aj keď vyžadujú viac trpezlivosti.

Prírodné hnojivá sú vytvorené z rastlinných alebo živočíšnych vedľajších produktov, ako sú ryby, kosti, krvná múčka, hnoj. Zoženiete ich v práškovej, granulovanej, tekutej, v sprejovej či v „raw“ forme. Mnohí záhradkári si pochvaľujú kompost, mulč, drevený popol, vápno a ďalšie prírodné látky.

Rybia emulzia – obsahuje organický pomer N-P-K, pričom má vyšší obsah dusíka ako fosforu alebo draslíka.

Kostná múčka – poskytuje väčšie množstvo fosforu a dusíka – je obzvlášť užitočná pre vývoj cibule, koreňov a presadených rastlín.

Krvná múčka – sa môže pochváliť vysokým obsahom dusíka, je dodávaná v sušenej alebo práškovej forme.

Hnoj – pochádzajú od mnohých zvierat vrátane sliepok, králikov, oviec, hovädzieho dobytka, koní, ošípaných…

Biohnojivá – sú vyrobené z pôdnych baktérií, ktoré podporujú prirodzenú produkciu živín v pôde okolo koreňov (špeciálne dusíka, prostredníctvom procesu fixácie dusíka).

Krycie plodiny – sa pestujú dočasne, najmä na jeseň a v zime, aby sa zvýšila prítomnosť pôdnych baktérií prospešných pre okolité rastliny. Pôsobia ako zelené hnojenie a zvyšujú hladinu živín, ich biologickú dostupnosť a zdravie pôdy.

Kompost nie je hnojivo

Kompost si môžete pripraviť z odpadového biologického materiálu v kompostéri doma či na záhrade. Mnohí odborníci odporúčajú okrasné záhony alebo zeleninu z času na čas upraviť kompostom. Avšak nemôžeme ho považovať za hnojivo. Kompost považujme skôr za materiál s malým množstvom širokého spektra živín, ktorý má schopnosť skvalitniť pôdu ako médium pre živiny nevyhnutné pre rast plodín.

Sabína Zavarská
Zdroj: gardenerspath.com
Foto: istock.com