Diery v listoch môže mať na svedomí nenápadný chrobák! Zistite, kedy je najaktívnejší a čo naň platí

Všimli ste si ohryzené okraje na listoch okrasných drevín? Môže ísť o nočnú činnosť nosánika ryhovaného. Cez deň ukrytý v pôde či mulči sa v noci vyberá na hostinu smerom k rododendronom, azalkám, vavrínovcom a nepohrdne ani viničom či malinami. Ako ho v záhrade rozpoznať? Sú škodcami iba dospelé jedince alebo aj larvy?

Nosánik ryhovaný – krátka charakteristika

Chrobáka nosánika ryhovaného (odborný názov Otiorhynchus sulcatus) spoznáte podľa dlhšieho „nosa“ s tykadlami. Dospelé jedince sú tmavohnedej až čiernej farby a dorastajú do veľkosti 8 – 12 mm. Na hornej časti tela majú tvrdšie ryhované krovky. Nosánik ryhovaný nedokáže lietať. Jeho výskyt v slovenských záhradách nie je raritný, práve naopak. Za posledné roky sa zaradil k obávaným škodcom, a kým škody na rastlinách spôsobené dospelými jedincami môžete pomerne rýchlo identifikovať, činnosť lariev v podzemí býva dlho prehliadaná a spôsobuje až úhyn rastlín.

Aké škody spôsobuje nosánik ryhovaný?

Dospelé jedince sú počas dňa prakticky nepostrehnuteľné. Ukrývajú sa v tienistých a vlhkejších častiach záhrady – v pôde, pod mulčom či kameňmi. V noci zo svojich úkrytov vyliezajú a púšťajú sa do ohryzovania listov. Nosánik ryhovaný pritom nie je obzvlášť vyberavý a napáda širokú škálu rastlín. Medzi nimi najmä rododendrony, azalky, vavrínovce, brečtany, hortenzie, kamélie, vinič, jahody a maliny. Na okrajoch listov zanecháva rovnomerné oblúkové výhryzy. Väčšie a rozrastené rastliny nemusí činnosť dospelých nosánikov ryhovaných bezprostredne ohrozovať, no určite negatívne vplýva na vizuálnu estetiku rastliny a rany na listoch môžu byť vstupnou bránou pre hubové, vírusové či bakteriálne infekcie.

Horšie škody páchajú larvy nosánika ryhovaného. Už jedna samička dokáže naklásť až 1000 vajíčok. Vajíčka kladie do kyprej a vlhkej pôdy v blízkosti koreňov a krčka rastliny. Larvy vyliahnuté z vajíčok majú veľkosť približne 1 cm, hnedú hlavičku, biele telo a zatočenie do tvaru písmena C. Živia sa požieraním koreňov rastlín. Prezimujú v pôde a na jar sa opäť púšťajú do žrania. Približne v apríli až máji sa zakuklia a aktivitu dospelých chrobákov je na záhrade najviac vidno od júna do septembra.

Rastliny, ktorých korene sú zasiahnuté larvami nosánika ryhovaného, navonok viditeľne chradnú. Najskôr im žltnú listy a nové prírastky sú iba veľmi slabé. Môže to vyzerať, že rastlinám chýba voda alebo kľúčové živiny, no skutočná príčina sa ukrýva v bezprostrednej blízkosti ich koreňového systému. Niekedy je obžer koreňov taký výrazný, že rastlina stráca stabilitu a vyvráti sa (problém typický najmä pre rastliny pestované v kvetináčoch). Bez zásahu dochádza k jej nenávratnému poškodeniu a uhynutiu.

Ako zakročiť proti nosánikom ryhovaným?

• Ak týchto chrobákov na záhrade spozorujete, neváhajte a zozbierajte ich z listov rastlín. Nápomocné budú i lepové pasce.
• Pomocou kvetináča, malého množstva pôdy, vody a kôry viete vytvoriť vlhkú a tmavú pascu, do ktorej sa nosániky cez deň nasťahujú, a tak budete mať možnosť sa ich postupne zbavovať.
• Na likvidáciu dospelých jedincov sa osvedčili insekticídy určené na žravé škodce s aplikáciou priamo na listy.
• Likvidácia lariev je komplikovanejšia. V prípade podozrenia ich výskytu na koreňoch rastliny, ktorá je pestovaná v kvetináči, rastlinu opatrne vyberte aj s koreňovým balom a skontrolujte, či nezbadáte biele larvy s hnedou hlavičkou. Pri pestovaní priamo na záhone to už tak ľahko nepôjde. Dostupné sú insekticídy na žravé škodce, ktoré sa dajú aplikovať ako pôdne nálevy. Tu je však dôležité zvážiť vplyv na životné prostredie a iné užitočné organizmy.
• Zaujímavou alternatívou je biologická ochrana v podobe parazitických hlístic rodu Heterorhabditis, ktoré prenikajú do lariev, rozmnožujú sa v nich až ich zahubia. Aplikovať do pôdy by sa mali na jar alebo začiatkom jesene – teda v čase, kedy sú larvy najviac aktívne a teplota pôdy je okolo 15 – 25 °C.

Text: Lucia Gogová
Foto: shutterstock.com