Kde iní videli ruinu, ja som našiel domov: Ako som vlastnými rukami zachránil starú stodolu v Počúvadle

Chcel by som sa zapojiť do súťaže Majster roka 2025 so svojou stodolou v Počúvadle. Príbeh sa začal pred viac ako piatimi rokmi, keď ma zaujala stará kamenná stodola, zarastená náletovými drevinami až po strechu a ponorená v dedinskom neporiadku. Mne sa však zapáčila už na prvý pohľad. Po kúpe som sa pustil do práce a všetky práce (okrem odborných, ako sú elektrina, voda a komín) som si robil sám.

Galéria

Od toľkej roboty som ani nevedel, kde začať. Najprv strecha dolu… Lenže na streche bol eternit a na jeho likvidáciu bolo potrebné povolenie z ministerstva a špecializovaná firma, ktorá si za prácu vypýtala 12 až 16 € za meter štvorcový krytiny. Uf.

Trochou čapovania a dlabania som zo starých dubových trámov vytvoril vnútornú konštrukciu, na ktorej bude zavesené celé nadzemné podlažie.

Najväčšie obavy som mal z betónového venca, pretože stodola stojí v miernom svahu, nie je úplne rovná a zakončenie múrov bolo spevnené iba hlinou. Napriek tomu vydržala nápor 5 m³ betónu – a na taký základ by sa dalo položiť aj ďalších päť podlaží.

S krovom sa postavil rošt na izoláciu, strešné okná a falcovaný plech. Podbitie a fasáda zo surového neopracovaného červeného smreku, ktorý po čase zosivie.

Použil som 7 ton špeciálnych sanačných trasových zmesí na vyplnenie medzier po ručne vyšpárovanej hline. Spolu to boli presne štyri plné mesiace práce.

A to všetko preto, aby sa v stodole bývalo čo najkomfortnejšie – aby stavba „dýchala“, netvorili sa v nej plesne a zároveň bola dostatočne tepelne zaizolovaná.

Podlahu som odvetral a zaizoloval penovým sklom. Ústi do nej nerezový komín a nerezové výduchy, ktoré pri stodole pôsobia futuristicky.

Myslel som si, že zaklopenie a vyhladenie sadrokartónu bude brnkačka. Bola to však zatiaľ moje najväčšie prekvapenie a zároveň najväčšia „morda“, ktorú by som vo výsledku ohodnotil len priemernou známkou.

Obrovská únava, bolesti celého tela, ale necelé dva roky po kúpe stodoly som sa nasťahoval. Síce trocha provizórne, ale začal som si uvedomovať, že moja túžba po netradičnom bývaní sa začína napĺňať.

Text, foto a realizácia: Dušan Budinský