Ako zastaviť prenikanie vlhkosti a chladu cez prízemie domu?
Náš dom má 20 rokov a nie je podpivničený. Na prízemí nám do stavby prenikala vlhkosť a chlad. Počas rekonštrukcie chodby sme si všimli, že použitá hydroizolácia základovej dosky nie je dostačujúca a úplne chýba tepelná izolácia.
Galéria
Rozhodli sme sa izolovať základovú dosku proti zemnej vlhkosti a radónu a pridať aj tepelnú izoláciu. Keďže na prízemí sú znížené stropy, nemohli sme si dovoliť na podlahu naniesť ďalšiu vrstvu. Preto sme sa rozhodli odstrániť betónový poter a dostať sa k základovej doske, ktorú sme plánovali vyrovnať, napustiť penetračným náterom, izolovať ju proti vlhkosti, zatepliť a položiť novú podlahu.
Náklady na materiál
(Celkové náklady závisia od upravovanej plochy.)
- cement 25 kg – 3 €
- cementové lepidlo 25 kg – 3 €
- piesok 0,4 mm – 15 – 20 €/1 t
- montážna polyuretánová pena (ďalej PUR pena) 750 ml – 5,4 €
- hydroizolačné pásy (FLEXBIT G 200 S40) – 3 €/m2
- asfaltový penetračný náter 2,5 – 3 €/kg
- hĺbkový penetračný náter 5l – 10€
- živicová/gumoasfaltová stierka cca 1-3 €/kg
- propán-butánová fľaša (10 kg) – 15 €
- polystyrén (Polyform EPS 100 NEO 80 mm, 2000 x 1000 mm) – 10,73 €/ks
- drevoštiepková doska (OSB P+D) 15 mm 675 x 2500 mm) – 7,68 €/ks
- separačná fólia – 0,2 €/m2
- lepidlo na drevo (D3 ) 500 g – 3€
Časová náročnosť
1 – 2 týždne (Najdlhšie trvá príprava podkladu a jeho vysychanie. Spájanie hydroizolácie tavením, položenie tepelnej izolácie a drevoštiepkových dosiek zaberie pri jednej miestnosti maximálne 2 dni.)
Počet osôb: 1
Zručnosť: mierne pokročilý
Obdobie: celoročne
Náradie
- elektrické miešadlo
- elektrické kombinované alebo sekacie kladivo + sekáče, vrtáky
- priamočiara píla, ručná pílka na drevo
- priemyselný vysávač
- horák s hadicou na plynovú bombu
- uhlová brúska s brúsnym kotúčom na betón (len ak treba niečo zbrúsiť)
- vodováhy (100 – 300 cm)
- pištoľ na montážnu penu (nie je podmienkou, ale ľahšie sa s ňou pracuje)
- gumené a murárske kladivo, perlík
- vedrá, fúrik, maltovnica, lopata, krompáč, metla
- štetec, valček na penetračný náter
- špachtľa, vaňa, hladidlo, lopatka, ručný postrekovač, technický nôž, škrabák na polystyrén
- ceruzka alebo fixka, uholník, meter, rozperná tyč krátka (nie je podmienkou), nafukovacie montážne vankúše alebo drevené/plastové kliny
- ochranné pomôcky (chrániče sluchu, rukavice, okuliare/štít, respirátor, nákolenníky)
Postup práce
Po vysťahovaní nábytku a demontáži podlahovej krytiny sme začali sekať poter. Pri sekaní môžete zvoliť dva spôsoby. Buď odsekávať kúsok po kúsku (výsledkom je betónová drvina), alebo si pomôžete vŕtacím kladivom, sériu vrtov v jednej línii spojíte pomocou klinov, a páčidlom či krompáčom vyberáte celé kusy betónu. Záleží to na pevnosti poteru, prídržnosti k podkladu a na tom, s akým typom odpadu sa vám lepšie manipuluje.
Po vysekaní betónovej vrstvy sme v základovej doske objavili značné nedostatky. Oceľová sieť (kari rohož) nebola vôbec použitá, miestami mala základová doska hrúbku len 5 cm (hlavne v rohoch). Niekde si dokonca hlina pod betónom „sadla“ natoľko, že sa vytvorila vzduchová medzera. Keďže sme mali obavy z preborenia, rozhodli sme sa jamu prehĺbiť, zhutniť podklad a zabetónovať podlahu nanovo.
Aby sme znížili objem betónu, ušetrili si náklady a námahu, pomohli sme si vkladaním kameňov do čerstvej zmesi. Pred tým je dobré zbaviť kamene prachu a nečistôt, ideálne navlhčiť alebo umyť ich vo vode. Zlepší sa tým prídržnosť k betónu.
Po čiastočnom vyschnutí nového betónu, povrch skontrolujeme vodováhou (aspoň 2 m dlhou). Ak zistíme výškové rozdiely môžeme plochu vyrovnať poterom Prípadne, ak nám je každý centimeter dobrý, najvyššie miesta odstrániť sekacím kladivom, prípadne zbrúsiť uhlovou brúskou (so železným tanierom určeným na brúsenie betónu/kameňa) a zvyšné jemné nerovnosti potom len lokálne vyrovnať (poterom či cementovým lepidlom. My sme sa rozhodli pre druhý spôsob.
Pred vyrovnávaním sme si vyznačili (kriedou/fixkou), kde sú najväčšie priehlbiny (viac ako 1cm). Tie sme povysávali, napustili penetračným roztokom a nechali vyschnúť. Potom sme 2,5-metrovou latou s libelou začali rozťahovať a vyrovnávať v priehlbinách betónový poter , ktorý sme na záver vyhladili.
Betónovú zmes sme vytvorili nasledovným spôsobom: preosiali sme riečny štrk, ktorý sme zmiešali so šaštínskym pieskom (oba sme mali k dispozícií z predošlých projektov) a cementom v pomere 40 l preosiateho štrku, 20 l piesku a pol 25 kg cementu (42,5 R). Vodu sme pridali podľa potreby.
Aby sme dosiahli čo najrovnejší povrch, použili sme pri vyrovnávaní najmenších rozdielov klasické cementové lepidlo (C1). Pred nanesením poteruči lepidla sme povrch vždy očistili, povysávali a napustili roztokom na hĺbkovú penetráciu, ktorý sme nechali vyschnúť.
Po napustení (upravenej a dostatočne vyschnutej) základovej dosky asfaltovým penetračným náterom a jeho vyschnutí môžeme pripevňovať asfaltové pásy. Určíme si smer, ktorým budeme izoláciu tavením priliepať, odmeriame si dĺžku jednotlivých častí a odrežeme potrebné izolačné pásy.
Izoláciu kladieme a tavením spájame s presahom minimálne 5 cm (ideálne 10 – 15 cm). Presahy je potrebné čo najlepšie zlepiť, aby vytvorili dokonalú, jednoliatu a neporušenú hydroizolačnú vrstvu. Užšie spoje pásov (alebo pri pochybnostiach o kvalite prekrytia dvoch pásov) môžeme pretrieť gumoasfaltovou resp. živicovou. Takto budeme mať 100% istotu, že spoj dokonale tesní a vlhkosť nebude nikde prenikať.
Nové asfaltové pásy prilepíme čo najbližšie k murivu steny. Tam, kde je zlý prístup alebo kde nie je možné pás taviť plameňom, si môžeme pomôcť teplovzdušnou pištoľou a živicovou/gumoasfaltovou stierkou (treba počítať s časom na schnutie). Na záver celú plochu povysávame.
Ako tepelnú izoláciu sme zvolili grafitový polystyrén na podlahy s rozmerom 200 x 100 cm (má väčší tepelný odpor ako biely či tvrdený polystyrén rovnakej hrúbky). Medzi polystyrén a asfaltové pásy vložíme separačnú fóliu, aby časom v mieste kontaktu nezreagovali. Polystyrénové dosky k sebe lepíme montážnou PUR penou na lepenie izolačných dosiek z polystyrénu.
Po nanesení PUR peny na bočné strany dosiek pre silnejšie spojenie vložíme rozpernú tyč medzi dosky a murivo z jednej strany (foto vyššie) a na opačnej strane ako protitlak použijeme nafukovacie montážne vankúše, keďže steny nie sú dostatočne rovné na to, aby sa ne dosky opreli po celej svojej dĺžke. Montážnu penu necháme zaschnúť.
Vzniknuté medzery (1 – 2 cm) medzi murivom a polystyrénovými doskami, prípadne škáry medzi doskami vyplníme nízko expanznou PUR penou. Väčšie medzery môžeme vypĺňať odrezkami z polystyrénu, ktoré spájame PUR penou. Na záver tejto fázy povrch pozametáme alebo povysávame od nečistôt a môžeme začať ukladať drevoštiepkové dosky (OSB dosky).
Keďže pri chodení po OSB doske počuť vŕzganie, rozhodli sme sa pod ňu dať separačnú fóliu (môžete použiť aj iné fólie). Pred spájaním OSB dosiek so systémom na pero a drážku nanesieme pre lepšiu pevnosť na miesta spojov lepidlo na drevo. Medzi stenou a OSB doskou nechávame dilatačnú medzeru približne 1 cm.
Po zaschnutí lepidla v spojoch môžete začať klásť podlahu. My sme zvolili kombináciu dlažby a laminátovej podlahy.
Rady na záver
Na vyrovnanie podkladu možno použiť aj iný postup. Asfaltové pásy môžete nalepiť priamo na základovú dosku (samozrejme, po primeraných úpravách) a až potom plochu vyrovnať pevnejšou polotekutou betónovým poterom s výstužou (minimálne 4 – 5 cm hrubou), prípadne zvoliť suchý spôsob vyrovnania podlahy (napr. dreveným granulátom). Prídete tým však o niekoľko cm svetlej výšky v miestnosti a aj náklady na rekonštrukciu sa zvýšia.
Je potrebné dbať na to, aby sa izolačné dosky (polystyrén, minerálna vata, atď.) ukladali na čo najrovnejší povrch. Iba tak sa zabezpečí stabilita, komfort a dlhá životnosť častí podlahy uložených na izolačnej vrstve.
Pri sekaní a brúsení poteru či betónu odporúčame použiť ručný postrekovač a vodou zvlhčovať miesta, ktoré upravujete. Značne tým znížite prašnosť.
Taktiež dbajte na to, aby ste pri sekaní výrazne nepoškodili izolačné pásy trčiace spod muriva pri stenách, na ktoré budete pripájať asfaltové pásy z podlahy. Ak je izolácia pod murivom nevyhovujúca, odporúčame podrezať murivo a vložiť novú a kvalitnú vrstvu. Izolácia muriva od vlhkosti zo základov je rovnako dôležitá ako izolácia celej základovej dosky.
Pri hydroizolácii použitej na základovej doske je potrebné podľa jej kvality a hrúbky zvážiť, či ju zachováte alebo nahradíte novou.
Aby sme pri odstraňovaní pôvodnej betónovej vrstvy narušili jej pevnosť a štruktúru, udierali sme po nej ťažšími kladivami, tým sa oslabila a popraskala. Betónová drvina sa dá použiť ako podklad pre príjazdovú cestu na pozemok.
Keď pri betónovaní pracujete s materiálmi (štrk, piesok) v zimnom období, odporúčame ich aspoň na 24 hodín pred spracovaním umiestniť do miestnosti, v ktorej je teplota vyššia ako 10 stupňov. Môžete použiť aj stavebnú chémiu (plastifikátor, urýchľovač), ktorá zvýši pevnosť betónu a urýchli jeho tuhnutie.
Keď potrebujete urýchliť schnutie nanesených hmôt (betón, poter, lepidlo), môžete použiť ohrievač, plynovú bombu alebo odvlhčovač (prípadne ich kombináciu).
Ak vyrovnávate podlahu v miestnostiach, ktoré sú prepojené bez dverí (napr. kuchyňa a obývačka), odporúčame najprv premerať obe miestnosti a zistiť, kde je najvyšší bod, a od toho bodu začať vyrovnávať celú plochu.
Pri vyrovnávaní betónovým poterom môžete použiť zmes vo vreci (čím sa náklady pri celom prízemí značne navýšia, ale čas rekonštrukcie sa skráti), alebo si zmes vyrobiť z piesku a cementu.
Na brúsenie betónu odporúčame použiť silnejšiu uhlovú brúsku s príkonom aspoň 1000 W (na našej so 750 W zhorel rotor). Môžete použiť aj štetinový kryt s vývodom na odsávanie prachu pri brúsení. Dajú sa aj požičať.
Pri spájaní asfaltových pásov tavením môžete použiť zváračské rukavice. Aj keď sa v nich ťažšie pracuje, pri kontakte s plameňom predídete popáleninám. Nezabúdajte ani na vetranie, pre splodiny a ubúdajúci kyslík!
Pred nalepovaním asfaltových izolačných pásov odporúčame pozrieť si niekoľko video návodov. Tiež sme to robili prvýkrát a vďaka videám sme to zvládli bez väčších komplikácií.
Tesne po nalepení pásov môžete pre dokonalé spojenie nadväzujúcich vrstiev pobúchať gumeným kladivom po miestach, kde sa pásy prekrývajú.
Na miestach prekrytia vzniká nerovnosť. Priestor medzi nimi je potrebné nejakým spôsobom vyrovnať (napr. silnejším kartónom, minimálne na miestach, ktoré budú namáhané chôdzou). Prípadne v izolačných doskách môžeme vytvoriť drážky v miestach, kde bude polystyrén prekrývať spoje pásov. Vyrovnať nerovnosti možno aj dreveným granulátom, prípadne iným suchým sypaným materiálom.
Každý spoj elektorinštalácie, ktorý objavíte v stene či podlahe, odporúčame izolovať, skontrolovať a upraviť podľa platných noriem. Ak si na to netrúfate či nemáte dostatočné vedomosti, odporúčame túto úlohu zveriť odborníkovi.
Vždy, keď inštalujete elektrické vedenie, odfoťte si a zaznačte kadiaľ vedie, aby ste ho v budúcnosti pri nejakých stavebných úpravách alebo vŕtaní nepoškodili. To isté platí aj pre iné siete (voda, plyn, kúrenie, internet a pod.).
Pri väčšej hrúbke tepelnej izolácie (10, 12 cm a viac.) odporúčame dávať izolačné dosky v dvoch vrstvách priečne na seba (2 x 5 cm, 2 x 6 cm a podobne).
Izolačné dosky, drevoštiepkové (OSB) dosky a laminátovú podlahu, teda rôzne vrstvy, odporúčame umiestňovať priečne na seba (treba si teda premyslieť ako budeme klásť podlahu a podľa toho orientovať vrstvy tepelnej izolácie a drevoštiepkových dosiek).
OSB dosky sme navyše rozmiesťovali tak, aby počet spojov bol čo najnižší na miestach, ktoré budú namáhané chôdzou. Naopak, spojenia sme sa snažili dať na miesta, kde budú zaťažené linkou, nábytkom alebo pod radiátor. Pre zvýšenie pevnosti môžete dať dva rady týchto dosiek krížom na seba.
Namiesto drevoštiepkových dosiek môžete použiť napr. cementovláknité, sádrovláknité alebo iné drevovláknité dosky (podľa vlastností, ktoré potrebujete).
V izbách, ktoré budete takto upravovať, je ideálne urobiť aj ostatné plánované stavebné zásahy (obklad, nové elektrické zásuvky, kuchynská linka, otvor pre digestor, kozub, atď.), prípadne aspoň vymaľovať.
Pri lepení dlažby na OSB dosky je vhodné najprv ich impregnovať tekutou hydroizoláciou (a nechať ju dobre vyschnúť) v miestnostiach, kde sa môže doska dostať do styku s vodou (kuchyňa, chodba, kúpeľňa), aby sme zamedzili vnikaniu vlhkosti do dosky, čo môže spôsobovať deformácie, plesnivenie a pod.
Dlažbu odporúčame lepiť zásadne elastickým lepidlom špeciálne určeným na kritické podklady. My sme použili DUO FLEX L8600 od DB, ktoré zároveň slúži aj ako hydroizolácia. Škáry sme tmelili silikónovým tmelom pre jeho pružné vlastnosti.
Text a foto: Ing. Filip Droppa
Nejak som si nevšimol na fotkách hydroizolaciu pod múrmi. Co mate z toho ze je plocha pod podlahou zaizolovana, ked múr si môze ťahať vlahu zo zeme naďalej? Tiež mi nejak uslo z fotiek sekania betónu, kde končí poter a kde začína základová doska. Ako píšete v texte, musela byt veľmi slabá. Ak ma dom len 20 rokov, ako to ze je tak odflaknuty? Staval to úplný amater alebo „Developer“ ? Ak dom na ktorom bola oprava vykonaná patrí autorovi článku, verím ze je autor dost šikovný na to aby si postavil novy dom sam a poriadne 🙂 V každom prípade želám pevne nervy pri sanacii nepodarkov.
To ma podrz hentakou vrtackou burat podlahu je skutocne za trest. To radsej 5-10 kg kladivo tym to pojde lahsie, ked nema eura na vacsiu zbijacku. A tie kamienky su dost hlupy napad. Vyberat, umyvat, ak zle odhadne bude pretrcat, vsetko kvoli usetreniu mozno vrecka cementu typek musi byt riadny drzgros. A co robil s tou bruskou co spalil treba trochu rozvinut.
Ten čo staval ten dom by v mojom štáte dostal 500 rán bičom! Videl som ako firmy stavali susedné domy a presne ako v tomto pripade. Karí rohož možno. Hrúbka betónu nie ani keby čo. Pod betónom žiadna folia na zachytenie cementového mlieka ako som daval ja. A NAJPODSTATNEJŠIE! HLINA POD ZÁKLADOVU DOSKU!!!!! Ja som dával 75cm vrstvu drevného kameniva. Ked si niekto da postaviť dom musí si byt istý, že nakoľko on nič nevie, firma ho pekne otiahne.
Toto nie je návod ako zastaviť prenikanie vlhkosti, to je ukážka ako to nerobiť. Pat a Mat sú v tomto prípade iba učni. Úplnú pravdu má Robo, že ak nie je izolácia aj pod múrmi tak celá robota je na dve veci. Tie kamienky naukladané v betóne alebo jeho zbrusovanie, to nevymyslíš. Celé zastavenie prenikania vlhkosti či chladu sa malo robiť úplne ináč. Nakoniec stále platí, že múdry sa učí na chybách iných a hlupák na vlastných. Ja len držím dotyčnému palce aby jeho práca nevyšla nazmar.
Pozdravujem páni, som vďačný za reakcie a hneď sa k nim aj vyjadrím.
Čo sa týka izolácie pod múrmi, tam bola použitá kvalitná s dostatočným presahom a hrúbkou. Nieje ju vidieť lebo bola zašpinená od poteru, prachu prípadne omietky, preto splývala s betónom. V článku som spomenul, že izolácia muriva je taktiež kľúčová pri celkovej izolácií stavby a ak je nedostatočná, treba podrezať murivo a vložiť novú. Čo sa týka stavby domu, stavali ho dedinskí majstri (nechcem sa nikoho dotknúť), ktorí si radi vypili a nemali nad sebou dozor, taktiež bol rozpočet dosť obmedzený a výsledok (aspoň jeho časť) môžete vidieť.
Nikde v článku som nespomenul, že makitou som sekal poter, (ňou som vŕtal diery). Myslím si že ak sa niekto pustí do takéhoto projektu, má už nejaké skúsenosti a vie na akú činnosť použiť aký stroj (nebudem predsa vypisovať aké mašiny na čo použiť, to by bola potom kniha a nie návod). A čo sa týka tej makity, má toľko rekonštrukcií za sebou, že na seba zarobila minimálne 5x a stále ide.
Kamene som vkladal nie pre chuť ušetriť za cement 10 € ale preto, že takýchto jám bolo 6 a do každej sa zmestilo za fúrik kameňa, tým pádom som si ušetril moje ruky a kríže ktoré som nevyhral v lotérií. Ak by ste páni pracovali manuálne, vážili by ste si svoje zdravie a 2x by ste si rozmysleli kde miniete energiu (skúste si rozrobiť 5-6 fúrikov riečneho štrku el. miešadlom a potom pochopíte o čom hovorím). S kameňami nebola žiadna robota, tých mám na pozemku pár ton, stačilo povyberať, opláchnuť vo vedre s vodou a vložiť, žiadna veda.
Záver mojej reakcie bude patriť pánovi Miroslavovi ktorí ako vidím, je odborník na slovo vzatý (aspoň sa tak tvári a svoju nevedomosť zakrýva za suverénne vystupovanie). Ja som každý krok konzultoval s odborníkmi (nie internetovými ako ste vy), tak mi (aj nám ostatným) prosím objasnite, čo bolo na izolácií zle a ako inak sa to malo urobiť. Dokonca som použil predimenzovanú lepenku (určenú na kontakt s tlakovou vodou). Všetky technologické postupy boli dodržané aj s prestávkami na vyzretie. Rád sa nechám poučiť od odborníka ako ste vy pán Miroslav.
S pozdravom,
Ing. Droppa
Pán Droppa, podľa 3, 4 a 5-tej foto ste začali úplne zle. Podlahu ste mali vybúrať úplne celú až po priečky a múry, nielen miesta ktoré vlhli,(aspoň tak to vyzerá na foto). Hlina sa mala odkopať do hĺbky cca 50 cm od spodku základovej dosky a tiež ju vybrať po všetkých štyroch stranách aj priamo s pod zákl. dosky aspoň 20cm na každú stranu. Celé ste to potom mali vyplniť proti vzlínajúcej vlhkosti drveným kameňom (makadamom),do takej výšky aby po zhutnení vibračnou doskou zostala taká medzera pod zákl.doskou aby tam vošla cca 3-5 cm hrubá podkladová vrstva betónu pre izoláciu. Tá musí zasahovať už spomínaných 20cm pod dosku. Po zaizolovaní musí ešte zostať medzera cca do 5cm medzi platňou a izoláciou. Táto sa vyplní pri betónovaní armovanej deky. Tú stačí vyhotoviť do hrúbky 6cm. Ak by ste mali pochybnosti, že Vám nevydrží základová doska váhu múrov, stačí ju pri podkopávaní klinovať. Samozrejme takým materiálom, ktorý nesaje vodu, Ten tam zostane. Pri dostatočnej hrúbke základovej platne si myslím, že toto by nebolo potrebné. Nakoniec si to môžete pomerne presne vypočítať zo vzťahu váhy múrov a pevnosti predpísaného betónu. Po betonáži deky nechať vyschnúť, penetrovať, dať izoláciu, podľa uváženia USB dosky, prípadne tepelne odolný poter, nakoniec podlahovú krytinu. Pán Dropa, hoci to o mne tvrdia iný, vôbec sa odborníkom necítim a ani sa takto nevnímam. Či disponujem nevedomosťou, to nech posúdia iný. Mám však dobrého kamaráta, stavebného inžiniera od ktorého som sa veľmi veľa naučil. Dokonca toľko, že som si sám nakreslil stavebné plány na prístavbu samostatného vchodu a obchodu s napojením na môj rod. dom bez jedinej chyby, hoci som strojár. Dosť sa čudujem, že na jednej strane nechcete ušetriť 10€ za cement a ani ničiť zdravie manuálnou prácou, ale s istotou Vám môžem povedať, že pri tom zbieraní, umývaní a ukladaní takýchto kamienkov ste sa viacej narobili ako pri zamiešaní šiestich fúrikov betónu. Zamiešavať betón z riečneho štrku el. miešadlom, tak to fakt nemá chybu. Omnoho lepšie a aj rýchlejšie to ide obyčajnou motykou. Vážený pán Dropa, ja som celý život manuálne nerobil, okrem postavenia môjho domu, prerobenia bývania svojim deťom od A po Z na profesionálnej úrovni, aktívnou pomocou aj 5x do týždňa pri stavbách asi 20 tich domov kamarátom, rodine, 25 rokov ťažby a obriezania dreva, stavby krbov, výroby schodíšť, kovaného náradia, pekárenského zariadenia, opráv všetkého druhu a neviem čo ešte všetko. Píšete, že ste všetko konzultovali s odborníkmi. K tomu by som len toľko: môjmu dobrému známemu nejaký stavebný odborník navrhol ,,vaňu,, proti vrchnej vode pod stavbou domu. Navrhol mu tam všetky dostupné materiály, nadimenzované až-až. Všetko OK, ibaže tento odborný výtvor by ho stál o čosi viac ako celý dom. Nakoniec sme to vyhotovili ani nie za 1/10 z pôvodnej ceny. 35 rokov bývania a pivniciach žiadna voda. Píšete, že sa rád necháte poučiť od takého odborníka ako som ja. Teraz, keď to máte hotové, je Vám to tak akurát na dve veci. Na záver by som iba skonštatoval, že preto keď som v živote moc manuálne nepracoval, ba povedal by som skoro vôbec, chodia ku mne ľudia zo širokého okolia dať si vyrobiť, opraviť alebo poradiť, hoci mám viac ako šesť krížikov za sebou, teším sa pomerne dobrému zdraviu, jasnej mysle a že môžem ešte v oblasti športu zdarne reprezentovať obec. K takejto jednoduchej práci netreba sa hneď obracať na kadejakých, odborníkov ale použiť svoj vlastný gazdovský rozum. Držím palce aby Vám to už nikdy nevlhlo.
Pán Miroslav, zastávam názor, že komplexné, najnákladnejšie (hoc je aj najlepšie) riešenie nieje vždy aj najvhodnejšie, čo bol náš prípad. Ísť do tak hĺbkovej rekonštrukcie ako je sekanie základovej dosky a jej následné betónovanie atď. je energeticky, časovo a hlavne finančne veľmi náročné a nie každý si ho môže dovoliť.
Nato aby sme odstránili problémy ktoré sme mali (chlad a vlhkosť), stačilo riešenie ktoré som urobil resp. napísal vyššie, aby ste odstránili vlhko musí byť hydroizolácia v dostatočnej kvalite a dobre spojená po celej základovej doske resp. v spojoch (aj keby ste ju dali na hlinu, splní svoj účel). Čo sa týka chladu, tak tam pomôže jedine a hlavne tepelná izolácia (ideálne aspoň 2x hrúbka akú som dal ja), sekať základovú dosku, vyberať hlinu resp. nanovo to celé robiť nieje najnevyhnutnejšie a jediné správne riešenie ako to tu prezentujete.
Taktiež nemáme v pláne dom využívať dlhšie ako 2 desaťročia a ani z neho spraviť pasívny dom.
V prenesenom význame by sa tu dalo použiť Paretovo pravidlo/princíp 80/20. Laicky povedané, s 20% námahy odstránime 80% problémov a na zvyšných 20% problémov potrebujeme až 80% námahy čo sa teda neoplatí, čo bol aj náš prípad. S minimom námahy (oproti komplexnému riešeniu – sekať základovú dosku a betónovať to nanovo) sme odstránili najväčšie problémy.
Ešte dodám pár vecí na upresnenie. To vlhké čo vidíte na fotkách, nieje prerážajúca vlhkosť ale miesta ktoré boli postriekané rozprašovačom (kvôli zníženiu prašnosti pri sekaní). Čo sa týka betónovania tých jám, je nezmysel ich robiť spôsobom aký ste popísali (to má zmysel pri robení celej základovej dosky). Nakoľko je celá zákl. doska na hline nieje potrebné jamy extra prehlbovať, zhutňovať, vyplňovať makadamom (ktorý ako som počul pôsobí negatívne na spodné vody), a následne betónovať, je to ako prišiť na staré vrece novú záplatu, zbytočné. Voľný a slabý betón sa vysekal, jama prehĺbila na 30 cm a vylialo sa to betónom a to stačí, základný sedliacky rozum ktorý tu spomínate.
Na záver už len dodám, že mať skúsenosť a vedomosti nieje to isté. Môžete celý život robiť niečo nesprávne a myslieť si, že tým, že to robíte tak dlho, robíte to správne. Dobrým príkladom je napr. hádzať veľké kamene do základov pri betonáži v domnienke že sa tým zvýši pevnosť (v minulosti a aj dnes často robené) pričom opak je pravdou, alebo dnešní tesári ktorí nevedia alebo nechcú vedieť/používať novodobé technológie ako styčníkové dosky, konštrukčné vruty a pod. O dôležitosti kvalitných podstrešných fólií ani nevravím (hmotnosť na m2 nieje smerodajná). Prípadne penenie okien pur penou ktorú montážnici tak radi orežú ale to je na inú debatu. Skrátka technológie, výskum, vývoj ide dopredu a treba držať krok s dobou, taktiež odporúčam sa na každý problém pozrieť komplexne a hľadať NAJVHODNEJŠIE.
Nech sa Vám darí
S pozdravom,
Ing. Droppa
Pán Filip, mňa nemusíte presvedčovať o výhodách spôsobu akým ste to opravili, Vy musíte presvedčiť seba samého, že ste to spravili tak, aby Vám to už nikdy nevlhlo. Vo Vašich príspevkoch ste pomiešali jablká s hruškami a piesok s ryžou. Zrejme ste si nezapamätal čo ste napísal v prvom príspevku a v druhom ste to následne dementoval. S tým hádzaním veľkých kameňov do základov a negatívnym vplyvom makadamu na spodné vody, ste to riadne priklincoval a ešte priložil päť tonovým balvanom. Vo svojom príspevku som nepísal o jedinom najsprávnejšom riešení, ale ako sa to malo spraviť aby s prenikajúcou vlhkosťou nebol viac problém. Pokiaľ viem, ešte vidím dobre a rozoznám čo je postriekané rozprašovačom od zabetónovaných fľakov. Neviem kto je Paret, ani ma to nezaujíma, ale moc dobre Vám neporadil. Na záver Vám poviem jednu starú pravdu: Pred ohňom utečieš, pred vodou isto nie. Prajem pekný večer. Miroslav.