Stavebné kozy zhotovené zo železného odpadu

Na nasledujúcich riadkoch vám ukážeme, ako sa dá premeniť železný odpad súci do zberu na dôležitého pomocníka pri stavbe.

Galéria

Výroba stavebných podpier

Zozbierame železný odpad, ktorý máme k dispozícii (železné rúry rôznych priemerov – hrúbka steny aspoň 2 mm, L, I, U profily, Jäklove profily, roxory).

Na výrobu našich stavebných podpier sme použili rúry, ktoré predtým slúžili ako stĺpy v plote, roxory z kari siete (priemer 8 mm) a nejaké L profily, ktoré boli zvarené do štvorca. Masívne a najhrubšie rúry sme použili ako nosné plochy „kôz“. Tenšie rúry poslúžili ako nohy a roxory, L profily a duté Jäklove profily zas ako spojovacie prvky týchto nôh.

Začneme nohami. Jednu nohu tvoria 2 rúry a 2 spojovacie/spevňovacie prvky. Zvolíme si rozmery, ktoré nám budú vyhovovať. Každá rúra meria 100 cm (je dôležité, aby sme nohy vytvorili z rovnako dlhých rúr, iba tak sa dosiahne rovnosť a stabilita). Hrúbka steny 2 –3 mm, priemer 5 cm. Rovnako dlhé rúry v jednom konci spojíme kliešťami a na druhom konci ich od seba vzdialime na požadovaný rozmer. My sme si zvolili 60 cm (z vnútornej strany). Prvý spojovací prvok bol L profil umiestnený 10 cm od spodku (dĺžka cca 66 cm). Druhý spojovací prvok bol roxor (8 mm) z kari siete umiestnený do 1/3 (zvrchu). Tieto spojovacie prvky možno aj zameniť alebo nahradiť podľa dĺžok a materiálu, ktorý máme k dispozícii. Ich dĺžky odmeriame priložením na miesto, kam budú privarené. Zapneme zváračku a môžeme zvárať.

Ak nemáme rúry požadovanej dĺžky, môžeme spojiť 2 alebo 3 kusy dokopy. Aby sme ich dobre zvarili k sebe, vyžaduje si to určitú zručnosť. Odporúčame si pomôcť nasledovným spôsobom: Uhlovou brúskou očistíme konce rúr, ktoré budeme zvárať, až na kov. Následne v jednom konci urobíme rezným kotúčom 5 – 6 zárezov do hĺbky cca 1 cm po celom obvode. Takto narezaný koniec trochu sklepeme kladivom po celom obvode a zasunieme ho do druhej rúry (ak nejde samovoľne, nabijeme ho kladivom, pokiaľ sa dá). Takto spojené rúry sa budú ľahšie zvárať. Ak potrebujeme predĺžiť spojovacie prvky ako L profily alebo roxory, stačí ich k sebe priložiť (presah aspoň 1cm) a pozvárať.

Aby sme pripevnili nosnú rúru o nohy, treba si pripraviť 2 roxory (priemer aspoň 8 mm) dlhé 10 – 15 cm, ktoré mierne ohneme (tzv. „rohy“) a potom ich privaríme z vonkajšej strany/po vonkajšom obvode rúr. Možno ich privariť aj neskôr, no odporúčame urobiť to teraz, pretože je k nim dobrý prístup a budú sa ľahšie zvárať. Jedna noha je teda hotová a môžeme ísť na ďalšiu, ktorú urobíme rovnakým spôsobom.

Keď máme dokončené 2 nohy, položíme na ne nosnú rúru. My sme si zvolili jednu z tých hrubších (hrúbka steny 5 mm, dĺžka 110 cm, takisto sme ju nadpojili, pretože nemala dostatočnú dĺžku). Nohy sme umiestnili cca 12 cm od okraja. Uhlovým magnetom si zabezpečíme aspoň približne pravý uhol. Ak chcete mať uhol úplne presne, môžete pracovať s vodováhou, len treba brať do úvahy fakt, že zváraný materiál nemusí byť na 100 % rovný, preto treba počítať s odchýlkami. „Rohy“ vytvarujeme pomocou kladiva podľa nosnej rúry tak, aby sa k nej čo najviac priblížili (ideálne dotýkali), vyrovnáme a vymeriame pravé uhly a následne privaríme k nosnej rúre, aby sme zabezpečili že sa konštrukcia nepohne. Potom privaríme spojovací prvok v cca 45-stupňovom uhle (v tomto prípade roxor s hrúbkou 8 mm a dĺžkou asi 40 cm). Ak máte dlhšie spojovacie prvky, môžete ich použiť tiež a rovnako aj iný druh spojovacieho prvku (L profil, „jokel“ a pod.). Pred zváraním spojovacích prvkov odporúčame skontrolovať vzdialenosť nôh od seba pri zemi, aby bola rovnaká ako vzdialenosť nôh v hornej časti pri nosnej rúre.

Takto postupujeme na každej strane v každom rohu. Najprv treba privariť „rohy“ a potom spojovacie prvky v cca 45-stupňovom uhle (dĺžka aspoň 30 cm). Pred každým zváraním pravidelne skontrolujeme vzdialenosť nôh od seba (spodnú aj vrchnú časť), aby bola rovnaká.

Ak rozmery sedia, môžeme začať merať, rezať a zvárať spodné spojovacie prvky. Opäť použijeme to, čo máme k dispozícii (treba si uvedomiť, že čím viac plnšieho železa sa použije, tým bude stavebná podpera ťažšia, ale zato stabilnejšia). Umiestnili sme ich z vnútornej strany a opreli o bočné spojovacie prvky.

Následne z každej strany dôkladne pozvárame všetky spoje a spojovacie prvky v miestach kontaktu.

Keďže jedna „koza“ je nepoužiteľná, treba urobiť ďalšiu. Takže o zábavu na celý deň máte postarané.

Rady na záver

Pre rýchlejšiu prácu odporúčame použiť aspoň 2 alebo 3 uhlové brúsky (ak sú k dispozícii), v ktorých budú upnuté rôzne kotúče (rezný, brúsny, oceľová kefa na hrdzu). Prehadzovaním jednotlivých kotúčov na jednej brúske sa zdržíte. Ďalšou možnosťou je vopred si materiál namerať, narezať a obrúsiť.

Ak plánujete stavebné podpery nafarbiť, pred zváraním si všetky diely dostatočne očistite až na kov, kým je k nim dobrý prístup. Farbiť odporúčame až po zváraní.

Miesto, kde sa bude pracovať, by malo mať pevný podklad (betón alebo dlažba). Takto sa ľahšie dosiahne rovnomernosť a presnosť, rovnako sa uľahčí práca.

Radíme bodovať rutilovou elektródou, má ľahký zápal (hlavne opakovaný), s bázickou to ide ťažšie. Naopak, lepšie prevarenie materiálu sme dosiahli s bázickou elektródou (lenže toto môže byť len náš subjektívny pohľad, prax môže ukázať niečo iné).

Ak máte pomocníka, tiež mu zaobstarajte zváračské rukavice, ocení to pri držaní materiálu a predídete možným popáleninám.

Pri zváraní v uzatvorenom priestore odporúčame dostatočné vetranie, splodiny zo zvárania sú jedovaté. Všetky horľavé materiály dajte čo najďalej, prípadne ich prekryte niečím nehorľavým (ideálne je zvárať na otvorenom priestranstve). Skrátka, dodržiavajte bezpečnosť.

Text a foto: Ing. Filip Droppa