Ako si vyrobiť vlastný nôž v domácich podmienkach

Priznajme si, kto nezatúžil vlastniť svoj nôž v peknom puzdre, ktorý by nás sprevádzal pri lesných potulkách, keď sme v chlapčenskom veku „hltali“ romány Jacka Londona a cítili sa byť dobrodruhom. Tak prečo sa nevrátiť do tých čias a neskúsiť si vyrobiť vlastný nôž?

Galéria

Dôležité je správne si vybrať materiál a následne aj zaobstarať vhodnú čepeľ, materiál na rúčku a puzdro, plus spojovací materiál, potrebný v rámci jednotlivých etáp výroby.

Základom kvalitného noža je čepeľ

Túto časť noža neodporúčame vyrábať doma svojpomocne. Čepeľ si môžeme objednať už hotovú, zakalenú a povrchovo upravenú od firiem, ktoré sa zaoberajú predajom nožiarskych potrieb. Odporúčam výrobky najmä škandinávskej produkcie, napr. značky Helle.

Ďalšou alternatívou je čepeľ si dať vyrobiť na mieru od nožiara. Výhody druhej možnosti sú najmä v tom, že takto vyrobená čepeľ bude spracovaná podľa našich predstáv a potrieb. Môžeme si vybrať napr. čepeľ určenú na spracovanie mäsa alebo inú prácu v kuchyni. Naším cieľom môže byť aj univerzálny typ noža určeného na pobyt v prírode, kde je žiaduca trvanlivosť, určitá robustnosť, ako aj možnosť využívať ho na tábornícke práce súvisiace hlavne s opracovávaním dreva.

Pri výrobe čepele od nožiara máme na výber aj materiál. Môžeme si vybrať buď čepeľ kovanú z bežnejšej uhlíkovej ocele, alebo využijeme materiál, napr. RWL 34, ktorý má dobré antikorózne vlastnosti. Pre bežného užívateľa ho môžeme označiť za nadštandard. Alternatívou je aj oceľ Sleipner. Za špičku v oblasti materiálu na výrobu čepelí považujeme práškovo metalurgické ocele, napr. ELMAX alebo RWL 34, ktorých cena je výrazne vyššia a vyžadujú si brúsenie na brúsiacich prípravkoch, čo je komplikácia najmä pri dlhšom pobyte v prírode. Ako príklad sme si vybrali univerzálny nôž určený pre správneho chatára, chalupára, táborníka alebo turistu či „poľného kuchára“ so záujmom pripravovať špeciality na ohni priamo v prírode. Takýmto pomocníkom je „zálesák“, ktorý odporúča ako pracovný nôž majster nožiar Igor Hritz.

Ako materiál sme si zvolili kvalitnú kalenú oceľ Sleipner, ktorá má vynikajúce rezné vlastnosti. Materiál je dostatočne pevný, odolný, dobre sa brúsi aj v jednoduchších podmienkach. Po práci nám čepeľ z tohto materiálu môže trocha zájsť, zoxidovať, no podľa nás takáto patina k správnemu táborníckemu nožu patrí. Nie je na škodu po práci jemné pretretie trochou nevysychavého maziva (napr. nesolená bravčová masť, pre fajnšmekrov kaméliový olej) a nôž bude veľa rokov, ak nie celý život, vo vynikajúcej kondícii.

Materiál na výrobu rukoväte

Na jej výrobu nám trh ponúka veľké množstvo alternatív. Na „zálesáka“ bude najlepšie zvoliť si drevo. Môžeme si u predajcu nožiarskych potrieb zohnať drevený hranol alebo črienky podľa vkusu, potreby, ako aj finančných možností. V zásade máme na výber buď z domácich driev (napr. buk, dub, orech, javor, agát, ako aj iné, najmä ovocné dreviny so zaujímavou kresbou), alebo druhou z možností je výber z driev exotických, ktoré sa vyznačujú značnou tvrdosťou, odolnosťou a trvanlivosťou. Vybrať si môžeme aj stabilizované drevá, výtvarne veľmi atraktívne, keďže technológia ich úpravy umožňuje zvýrazniť rôzne kazy, ktoré časom na dreve vznikli, pričom sú zastabilizované. Tento moderný proces zvyšuje pevnosť a odolnosť takto upraveného materiálu.

Na rukoväť „zálesáka“ použijeme agát, ktorý je charakteristický svojou pevnosťou, odolnosťou a trvanlivosťou. Ide o drevo z nášho prostredia. Aby bola rukoväť atraktívnejšia, zvolili sme si agát s nádorom (svetlejšie časti jeho kresby).

Puzdro

Na jeho výrobu použijeme kvalitnú hovädziu hladenicu, najlepšie z časti krupón alebo polkrupón, v hrúbke 3 – 4 mm. Tenší materiál by som nepovažoval za vhodný. Hladenicu si môžeme objednať vo firme s brašnárskymi potrebami. Kožu je najlepšie si zaobstarať novú, keďže starší materiál, napr. z použitých vecí, môže neskôr praskať a bez údržby strácať svoju pružnosť. Kožu môžeme nechať v pôvodnej prírodnej farbe, postupne chytí tmavší odtieň, tzv. patinu. Ak chceme mať puzdro tmavé, máme možnosť kožu namoriť napr. bežným liehovým moridlom v odtieni, ktorý nám vyhovuje. Nesmieme zabudnúť, že koža potrebuje vosk alebo masť, tak hotové puzdro občas premažeme, čím bude vláčnejšie a predĺži sa jeho životnosť.

Netreba zabudnúť ani na spojovací materiál (nity, oceľovú rúrku na navlečenie kože, dvojzložkové lepidlo, brašnársku niť a ihly). Mnohé s týchto materiálov vám dodá majster nožiar, ak si ich objednáte spolu s čepeľou.

Výroba noža

Ako postupovať pri výrobe rukoväte

Základné časti na výrobu noža: čepeľ z ocele Sleipner, drevený blok z agátu s nádorom, určeným na výrobu rukoväte.

Z agátu narežeme tzv. príložky alebo črienky v hrúbke cca 13 mm. Ak nemáme možnosť drevený hranol takto rozrezať, zaobstaráme si príložky narezané na požadovanú hrúbku. Sú dostupné na trhu s nožiarskymi potrebami.

Na stojanovej vŕtačke si prevŕtame v príložkách otvory na nity podľa priemeru dier, ktoré sú v čepeli.

Do otvorov v čepeli vložíme skrátené „pracovné“ nity, ktoré držia príložky pri čepeli, ak ich budeme opracovávať do finálneho tvaru.

Čepeľ s príložkami pripravenými na opracovávanie.

Pre zručnejšieho kresliara odporúčame vyhotoviť si skicu noža ešte pred samotným opracovávaním príložiek, kde si môžeme navrhnúť tvar rukoväti, ktorý bude pre nás vyhovujúci.

Na vytvorenie hrubého tvaru rukoväti použijeme bežnú rašpľu.

Rašpľu postupne nahradíme pilníkom, neskôr môžeme na pilník vložiť brúsny papier, zatiaľ ešte hrubšieho zrna.

Na tvarovanie rukoväti ďalej používame už len pásiky z brúsneho papiera čoraz jemnejšieho zrna. Pásiky striháme do trojuholníka. Keby boli obdĺžnikového tvaru, mohli by sa do rukoväti zarezávať.

Keď sa už drevené príložky podobajú výslednému požadovanému tvaru, môžeme ešte jemne skosiť hrany. Skosenie hrán je dôležité, keďže drevo je prírodný materiál a časom môže dôjsť k jeho zmršťovaniu.

Hrany skosíme aj po celom obvode čepele, aby nás pri práci s hotovým nožom nerušila ich ostrosť.

Pripravíme nity a oceľovú rúrku určenú na prevlečenie kože. Môžeme ich nahradiť aj závitovou tyčou. Nity môžu byť aj z medi alebo z mosadze, budú tak mäkšie.

Čepeľ môžeme pred lepením drevených platničiek ešte preleštiť veľmi jemným brúsnym papierom (1 200 aj menšie zrno), avšak čo je veľmi dôležité, treba všetky spájané súčasti noža odmastiť!

Nôž je pripravený na lepenie príložiek. Nity môžeme trocha zdrsniť pilníkom, lepšie priľnie na ich povrch lepidlo, čo zvýši pevnosť spoja.

Drevené príložky po odmastení spolu s nitmi a rúrkou na prevlečenie kože lepíme k odmastenej čepeli kvalitným dvojzložkovým lepidlom.

Pri lepení dôkladne pritiahneme príložky svorkami k čepeli, podložíme napr. kožou, aby sa drevo nepoškodilo.

Keď lepidlo zaschne, čo pri kvalitnejších dvojzložkových lepidlách trvá zhruba 24 hodín, nity jemne obrúsime tak, aby nevystupovali z dreva.

Finálny tvar rukoväte pred povrchovou úpravou nezaškodí preleštiť veľmi jemným brúsnym papierom (cca 1 000, 1 200 aj jemnejší).

Nezabudnime ani brúsnym papierom zraziť hrany na rúrke určenej na prevlečenie kože.

Povrchová úprava rukoväti. Ako najvhodnejší variant odporúčame namočenie do horúceho ľanového oleja. Olej zabezpečí vodoodolnosť, pružnosť a trvanlivosť dreva.

Rukoväť noža nám po finálnom napustení ľanovým olejom ukazuje svoju atraktívnu kresbu, ktorá dáva nožu osobité čaro a unikátnosť.

Nôž je hotový na používanie.

Text: Viliam Krížik v spolupráci s Igorom Hritzom
Foto: shutterstock.com, Viliam Krížik
Zdroj: Časopis Urob si sám