Vyrežte si svoju drevenú lyžicu na guláš!
Hoci vyrezávanie lyžice môže na prvý pohľad vyzerať ako zručnosť, ktorej sa treba dlho učiť, vo chvíli, keď vezmete do rúk nôž, zistíte, že je to omnoho jednopduchšie, ako sa zdá. Stačí pár desiatok opatrných ťahov a nože vás začnú v rukách poslúchať, akoby ste s nimi pracovali denne.
Galéria
UROB SI SÁM
náročnosť: ++
čas: 1 hodina
náklady: 0 €
ľudia: 1
obdobie: celoročne
KONTROLNÝ ZOZNAM
MATERIÁL 0 €
skutočná spotreba
• surový masív 0 €
lieskový, tŕpkový alebo čerešňový konár ∅ 50 mm
NÁRADIE A POMÔCKY
• skladacia pílka
• sekera
• nôž
• ceruzka
• lyžičkár
PRACOVNÝ POSTUP
1. KLÁTIKY
Zo živého dreva si narežeme klátiky približne 20 centimetrov dlhé s priemerom 5 – 6 centimetrov. Mali by byť rovné, bez odbočiek.
2. ŠTIEPANIE
Sekerou ich rozštiepime cez stredovú os na polovice. Stačí pár jemných buchnátov a drevo sa po vláknach rozštiepi.
3. ZAROVNANIE
Štiepané plochy vyhladíme niekoľkými rezmi nožom. Chceme vytvoriť rovnú plochu bez vrúbkov, vĺn, prehnutí a drobných vyštiepení.
4. KRESLENIE
Načrtneme si tvar lyžice. Ak nám chýba zmysel pre oblé línie a symetriu, môžeme obkresliť hoci aj tú, s ktorou radi jedávame.
5. HĹBENIE
Priečnymi ťahmi lyžičkára hĺbime jamku od čiary po čiaru. Jemné, plytké a dlhé ťahy uberajú drevo bez námahy, akoby sme ho iba škrabali.
6. OBLINY
Pri rezaní využívame všetky časti ostria. Nôž podľa potreby nakláňame, z jeho chrbtovej, tupej strany naň môžeme aj tlačiť prstom.
7. VYHLADENIE
Hotovú jamku hladíme pozdĺžnymi ťahmi. Tie nám pomôžu zarovnať vlnitý reliéf tak, aby vyzeral byť rovný a jednoliaty.
8. ŠPIČKA
Rovným nožom sa pustíme do tvarovania čelného oblúka. Najprv pozdĺž línií plochu iba skosíme, postupne sa snažíme rezať tvar v celej hrúbke.
9. TVAROVANIE
Chvíľku potrvá, kým sa podarí vytvoriť kontúry celej prednej časti. Od tejto chvíle sa však už začína klátik výrazne meniť.
10. RUB
Oblý tvar vytvoríme aj na spodnej časti lyžice. Sústreďujeme sa hlavne na prednú časť, ktorá sa tvarom musí priblížiť ku skutočnej lyžici.
11. RÚČKU
Aby nám materiál rýchlo ubúdal, pustíme sa do rezania rúčky. Dlhé rovné ťahy sa robia veľmi ľahko, preto sa tempo vyrezávania zrýchľuje.
12. K SEBE
Zužovanie rúčky ide rýchlejšie, ak nôž ťaháme k sebe. Rúčku máme vtedy opretú o hruď. V ruke cítime oporu, pri ktorej nôž dokonale poslúcha.
13. TVAR
Lyžica začína dostávať tvar, ktorý je príjemný do dlane. hoci je stále bacuľatá a hrubá, začína ukazovať svoje kontúry.
14. ZAOBLENIE
Rúčku skrátime a zaoblíme tak, aby pôsobila príjemne a prirodzene. Ostrý nôž reže cez vlákna čisto, hladko a bez námahy.
15. DRIEK
Výzor lyžice sa veľmi zmení, keď venujeme čas strúhaniu drieku. Pri pohľade zhora sa sústredíme na kontúry, aby sa lyžica odľahčila.
16. NÁBEH
Zoštíhliť musíme aj spodný nábeh, ktorý robí lyžicu nemotornou. Ťahy noža striedame v oboch smeroch, aby sa vlákna netrhali.
17. TVAROVANIE
Aj tu výborne funguje technika ťahania noža k sebe. Drevo sa vždy lepšie správa, ak režeme od tenkého k hrubému, a nie naopak.
18. SKÚŠANIE
V tejto fáze si už môžeme kontúry preskúšať priamo ústami. Ihneď sa nám ukáže, na ktorých miestach treba ešte z hrúbky uberať.
19. FINÁLE
Čím tenší profil naberacej časti dosiahneme, tým príjemnejší bude výsledok. Cez niektoré lyžice možno po preschnutí vidieť siluetu slnka.
dobré rady
DREVO
Kamkoľvek sa pozriete, nájdete konáre listnatých stromov, ktoré sú vhodné na vyrezávanie. Lieska je hustá, bez hrčí, niet miesta, kde by nerástla. Tŕpka je pri vode a hoci sa pri štiepaní trhá na vlákna, vyrezáva sa z nej dobre. Divá čerešňa je na reze vždy dokonale hladká a má pútavú kresbu na rozhraní beli a jadra. Veľmi dobre sa reže do brezy a všetkých druhov vŕby. Obľúbená je aj lipa pre jej príjemnú vôňu a ľahké opracovanie. V Škandinávii je populárne aj vyrezávanie lyžíc zo smrekových konárov, ktoré majú veľmi husté a pevné drevo.
TVAR
Obyčajnú lyžicu poznáte z jedálne a práve tá vám bude sedieť asi najlepšie. V starých filmoch ste však určite videli chlípačku, ktorou sa je polievka. Má hlbokú priehlbinu, takže trochu pripomína akúsi zmenšenú naberačku. Haluškárka je zasa lyžica, ktorá je pekne tvarovaná, avšak akosi prihrubá. Zubami sa z nej sťahujú halušky do úst a na nejednej z nich to na ryhách aj vidno. Odtiaľ sme však už iba na skok k vareškám, ktoré gazdinky oblizujú pri varení podobným spôsobom.
REZANIE
Nabrúsený nôž spoznáte podľa toho, že výborne reže cez vlákna dreva. Po dráhe pílky, ktorá odpílila konce konára, dokáže urezávať tenučké plátky dreva. Ostrie je lesklé, neraz vyleštené brúsnou pastou nanesenou na rube starého opaska. Nôž s rovnou čepeľou reže rovnako dobre v smere vlákien, naprieč vláknami i cez ich konce. Pri prehnutom lyžičkári sa vždy reže najlepšie vtedy, ak pred vami ubiehajú vlákna sprava doľava a vy cez ne režete priečne smerom k sebe.
ZRUČNOSŤ
Zručnosť sa cibrí pri každom novom ťahu nožom, pretože v prstoch presne cítite, ako sa vlákna dreva správajú. Vždy, keď sa snažia trhať a štiepiť, znamená to, že treba začať rezať opačným smerom. Kým pri hrubej práci je najlepšie ťahať nožom smerom od seba, pri každom jemnejšom tvarovaní už smerujú ťahy k vám. Ak máte pri tom lakte opreté o svoje boky, nôž sa nikdy nevyšmykne, pretože máte v rukách veľkú stabilitu. Nie je výnimočné, ak sa niekto ku koncu rozhodne použiť aj kus brúsneho papiera na vyhladenie.
AUTOR RADÍ
Je to príjemná kratochvíľa, pri ktorej sa kus živého dreva z konára premení na užitočný kus príboru. Z vlastnoručne vyrezanej lyžice chutí aj obyčajný guláš alebo halušky slávnostne.
Text, foto a realizácia: Milan Gigel
Zdroj: časopis Urob si sám 9/2016, JAGA GROUP, s.r.o.3655
Nádherný relax a zaujímavá časť výbavy napr. pre záhradný altánok, ktorú budú návštevy obdivovať.
Neverím však nulovým nákladom – rezbárske nože nemá doma každý.
Milan, absolútny súhlas s celým tvojim názorom.
Ak by ste chceli urobiť niečo doma a počítať náklady za nástroje, je ako variť doma a ku cene každého jedla prirátať cenu za všetok riad, kuchynskú linku, spotrebiče. Či? 🙂
TAkto by to bolo lepšie:
https://www.youtube.com/watch?v=X6l9S08Scww
ci pana dp pana fakt super napad.a najlepsie na tom navode je ze to kazu vyrezavat s cerstveho dreva a ked to vyschne zacne praskat po vlaknach a mozte tak akurat cedit halusky ale co sak si spravite dalsiu……….
Ahojte.Vyrezavam drevene lyžice je to super relax pre tych ktori maju k drevu silny vztah a samozrejme k tradiciam nasich predkov.Urcite odporucam si vyskusat vyrezat drevenu lyzicu mozno pre zaujimavost mozno pre predstavivost co to obnasa a aky som zrucny🙂.peter.
Drevo je mozne vysušit pomerne rychlo staci ho povarit v silno slanom roztoku a dosusit potom pri beznej izbovej teplote .
Roztok na liter vody 6 pol. lyžic soli.Varit je vsak potrebne aspon 2_3 hodiny.
Za mesiac je suche .jelsa . osika. napr.malo praskaju.existuje aj finta susenia pomocou mikrovlnky niekde na nete som to objavil.drevo paulownie sa napr vyrezava super ma vybornu kresbu a strukturu a schne velmi rychlo.
Ano lyzickar stoji 20€ a viac.😊