Obytné podkrovie sa stáva záležitosťou prestíže

Šikmé strechy majú u nás dlhoročnú tradíciu. Využívajú sa najmä so sklonom 35° až 45°, pretože dokážu veľmi rýchlo odviesť vodu. Zabývaniu podkrovia však zvýšenú pozornosť začali venovať odborníci v oblasti stavebníctva až v 50. rokoch minulého storočia. Bývanie v podkrovných bytoch sa však dnes stáva záležitosťou prestíže. Navyše má svoju pridanú hodnotu – zaujímavú atmosféru vytvorenú hrou šikmých stien, zachovaných trámov, priehľadov a romantických výhľadov, galérií a viacerých úrovní podlahy.

Galéria

Zabývanie podkrovia
Priestory pod šikmou strechou, najmä na vidieku, slúžili skôr na uskladnenie sena, ktoré tvorilo na jeseň a v zime mimoriadne výhodnú prídavnú tepelnú izoláciu.  Tým sa tento priestor prevetrával, a preto  vydržal veľmi dlhý čas v dobrom stave. V 19. storočí sa s rastom počtu ľudí v mestách začali podkrovia prispôsobovať na bývanie. Bývať v tomto priestore však nebola žiadna slasť (tepelnoizolačné materiály neboli dokonalé, o hydroizolácii či parotesných zábranách, ktoré by zabránili ich prevlhnutiu, netreba ani hovoriť. V podkroví sa muselo rátať so zimou, prievanom či plesňou. Postupne sa však vyvinuli kvalitnejšie tepelné izolácie. Zistilo sa, že tepelná izolácia dobre plní svoju funkciu, ale musí byť úplne suchá. Preto sa pridala z vonkajšej strany pod strešnú krytinu poistná hydroizolácia, ktorá zaisťovala tepelnú izoláciu pred hnaným dažďom počas búrky či počas silného vetra. Z vnútornej strany strešného plášťa sa pridala parotesná zábrana – tá zasa zaistila to, že vodné pary z interiéru neprenikali do vnútra konštrukcie a nespôsobovali nižší tepelný odpor. Vzduchová medzera zaisťovala prevetrávanie drevenej nosnej konštrukcie (laty a krokvy) a obmedzenie jej napadania škodcami a plesňami.

Strecha obytného podkrovia 
Konštrukcia strechy obytného podkrovia sa ustálila na klasickom zložení dvojplášťovej šikmej strechy (znamená to, že má dva hydroizolačné plášte – hlavnú strešnú krytinu a jednu poistnú hydroizoláciu). Dvojplášťová strecha sa používa najčastejšie, možno si však dopriať zložitejšiu trojplášťovú. Pri rekonštrukciách oceníme aj nový typ jednoplášťovej strechy. Tú tvorí (smerom zdola hore) iba podhľad, konštrukcia krovu, na nej špeciálne tvarované dosky zo stabilizovaného polystyrénu, ktoré sa kladú priamo na strešné laty a ťažká skladaná strešná krytina, ktorá ľahké zatepľovacie prvky stabilizuje. Tvarované polystyrénové dosky plnia súbežne funkciu tepelnej izolácie, poistnej hydroizolácie, zvukovej izolácie aj vetrotesnej zábrany.

Sedlová strecha s rôznym sklonom strešných rovín umožňuje netradičné riešenia interiéru.		Manzardová strecha

Dvojplášťová strecha
Aby sme si vedeli strechu predstaviť, priblížime si prierez klasickej dvojplášťovej strechy. Tá sa smerom zvonka dovnútra skladá z týchto vrstiev:

• Strešná krytina
Použiť môžeme ťažkú (betónovú či pálenú škridlu) alebo ľahkú (plechovú, medenú, vláknocementovú, bitúmenovú, prípadne drevenú). Musíme sa rozhodnúť, aký druh strešnej krytiny si vyberieme. Závisí to najmä od našej peňaženky, požadovaného sklonu a zloženia strechy, tvaru vikierov, okolitej zástavby atď. Vo všeobecnosti sú kvalitné strešné krytiny obyčajne drahšie a vydržia viac. Klasikou sú ťažké strešné krytiny, najmä strecha z pálenej škridly. Ide o prírodný materiál preverený stáročiami používania. Betónové a pálené krytiny majú k dispozícii obyčajne sortiment doplnkových prvkov – napríklad úchytky na bleskozvodný drôt, špeciálne sady na odvod spalín, prestupy antén či nosné škridly s držiakom a stúpacou plošinou na kontrolu strechy. Laik na pohľad rozdiel medzi pálenou a betónovou škridlou často ani nerozozná. Pri cenovej kalkulácii by sme mali mať na zreteli, že najčastejšia 30-ročná záruka na strechu často platí len vtedy, ak sú v nej aj originálne vetracie, prestupové a iné doplnky, ktoré môžu celkovú cenu strechy navýšiť.

Ak si vyberieme ľahkú strešnú krytinu, máme rozhodovanie ešte ťažšie. Tu je asi najlepšie rozhodnúť sa podľa dosiahnutých certifikátov, referencií od známych a aj podľa prístupu tej-ktorej firmy k zákazníkom. Pri porovnávaní cien si treba uvedomiť, že cena za štvorcový meter materiálu v obchode nemusí zodpovedať cene štvorcového metra materiálu na streche. Niektoré materiály vyžadujú väčšie presahy, takže na určitých miestach musí byť materiál uložený dvojmo. Plechové pásy dodávané výrobcom zas môžu mať inú šírku, než akú potrebujeme, a môže nám tým pádom ostať isté množstvo nevyužitého materiálu…

Zložité prestupy strešných rovín takmer vždy vedú k rýchlejšiemu poškodeniu strechy.		V súčasnosti sa najviac používa systém dvojplášťovej strechy, ktorý umožňuje použiť kontaktnú poistnú hydroizoláciu.

• Latovanie (drevené laty a kontralaty). Kontralaty sú rovnobežné s krokvami a uchytávajú poistnú hydroizoláciu, kolmo na ne sa pribíjajú laty, na ktoré sa ukladá strešná krytina. Obyčajne sú laty aj kontralaty zo smrekového dreva ošetreného prípravkom proti drevokaznému hmyzu.

• Vetraná vzduchová medzera (prechádza zdola nahor pomedzi kontralaty) – zaisťuje vetranie drevených súčastí strechy a bezproblémový odchod vody a vodných pár.

Dobrá rada Vetraná vzduchová medzera musí mať voľný prívod vzduchu v spodnej časti strechy a voľný odvod vzduchu tesne pod hrebeňom strechy, inak nebude plniť svoju úlohu. Zároveň je vhodné prívod zabezpečiť ochrannou mriežkou, aby doň nevlietavali vtáci, väčší hmyz a pod.

• Poistná hydroizolácia a vetrová prekážka – zabraňuje prenikaniu hnanej dažďovej vody pri búrke alebo silnom vetre do tepelnoizolačnej vrstvy a nosnej konštrukcie.

Dobrá rada Aj keď cena poistnej hydroizolácie je iba zlomkom ceny ostatných použitých materiálov, často práve na nej zvyknú stavebníci šetriť v duchu hesla „Čo oko nevidí, to srdce nebolí“. No práve vďaka kvalitnej poistnej hydroizolácii ostatné vrstvy strechy pracujú správne, nič sa nerosí a ani nezateká. Starnutie poistných hydroizolačných fólií spôsobujú najmä zmeny teplôt a UV žiarenie. Preto by sme si mali vybrať taký výrobok, ktorý má doklady na všetky technické parametre a podrobil sa prísnym skúškam kvality.

• Podkladová a stabilizačná vrstva – upevňuje sa na ňu poistná hydroizolácia.

Hydroizolačná fólia poistnej hydroizolácie strechy		Poistná hydroizolačná fólia za pár rokov zdegradovala vplyvom UV žiarenia, ktoré prenikalo cez presvetľovaciu škridlu.

• Tepelnoizolačná vrstva – pozostáva z dvoch alebo viacerých vrstiev rohoží z minerálnych vláken. Rozhodnúť sa môžeme pre tepelnú izoláciu upevnenú na nosných krokvách, medzi krokvami alebo pod krokvami.

Tepelná izolácia nad krokvami
Z fyzikálneho aj stavebného hľadiska je najvhodnejšia – najmä keď sa navrhuje úplne nová konštrukcia strechy. Pri rekonštrukciách striech môže byť problémom požadovaná výšková hladina strechy, ktorá sa uložením tepelnej izolácie nad krokvy zvyšuje. Na druhej strane sa krokvy dajú vhodne priznať v interiéri podkrovia, a tým v ňom tvoria netradičný prvok, ktorý môžeme navyše kedykoľvek skontrolovať. Nosná konštrukcia strechy je pod zatepľovacím opláštením chránená pred náhlymi zmenami teploty a vlhkosti, preto môžeme predpokladať jej dlhšiu životnosť. Veľkým prínosom uloženia tepelnej izolácie nad krokvy je aj to, že tepelná izolácia má konštantnú hrúbku a teda sa eliminujú prípadné tepelné mosty, ktoré môžu vzniknúť, ak kladieme izoláciu pomedzi krokvy (keďže cez drevené krokvy prejde teplo približne dva- až dvaapolkrát ľahšie ako cez tepelnoizolačný materiál). Tepelná izolácia v tomto prípade býva proti prúdeniu vzduchu zaistená vzduchotesnou vrstvou bez škár, napríklad samonosnou spojitou silikátovou konštrukciou, asfaltovanými pásmi, prípadne plastovými fóliami so zvarenými presahmi, a to z oboch strán. Cez tepelnú izoláciu s vzduchotesnou vrstvou sa zvrchu upevnia kontralaty, na ktoré sa kladie latovanie a strešná krytina. Na zatepľovanie nad krokvami sa používajú špeciálne zatepľovacie a uchytávacie prvky, ktoré takúto konštrukciu mierne predražujú. Zároveň je tento typ zateplenia prácnejší, čo je taktiež jedným z dôvodov, prečosa zateplenie nad krokvami napriek svojim nesporným výhodám zatiaľ nepoužíva vo väčšom rozsahu.

Tepelná izolácia medzi krokvami
Najčastejšie sa používa umiestnenie tepelnej izolácie medzi krokvami. Ak sa rozhodneme pre tento druh uloženia tepelnej izolácie, musíme si uvedomiť, že v miestach nosnej konštrukcie strechy (krokvy) oproti ostatnej ploche (tam, kde je tepelná izolácia) prechádza teplo obyčajne asi dvakrát ľahšie, čo znižuje tepelnoizolačné vlastnosti celého plášťa. Darmo výrobca deklaruje skvelé tepelnoizolačné parametre tepelnej izolácie, keď v praxi je jeho výrobok uložený pomedzi drevené krokvy s horšími parametrami.

Montáž tohto typu tepelnej izolácie je jednoduchá a rýchla – jednotlivé diely minerálnych rohoží sa vkladajú medzi nosné krokvy. Vkladaná tepelná izolácia sa zvykne vyrezávať o 20 mm širšia ako je priestor medzi krokvami, aby v ňom po zatlačení dobre držala. Stabilizuje sa údermi kladivkom po drevenej latke priloženej k rohoži zhora. Je dobré, ak je tepelná izolácia v priereze tenšia ako krokvy, vznikne tak vzduchová medzera z vonkajšej strany izolácie s hrúbkou asi 5 cm, ktorá krokvy prevetráva. Aj táto vzduchová medzera musí mať, samozrejme, nerušený prívod (v spodnej časti strechy) a odvod (tesne pod hrebeňom strechy) vzduchu zaistený sieťkou.

Systém s prevetrávanou vzduchovou medzerou		Klasická konštrukcia krovu – ležatá stolica. Pri zabývaní podkrovného priestoru predstavuje prekážku v optimálnom rozvrhnutí jeho dispozície.

Tepelnoizolačná vrstva pod krokvami
Umiestnenie tepelnoizolačnej vrstvy pod krokvami výrazne zmenší vnútorný priestor, a preto sa hodí najmä tam, kde je priestoru dostatok. Najčastejšie sa používa iba ako doplnok pri nedostatočnom zateplení medzi krokvami. Prefabrikované veľkorozmerné platne môžu urýchliť postup výstavby, parotesná zábrana potrebná v niektorých prípadoch spodného zateplenia nemusí byť.

Na tepelnú izoláciu dvojplášťovej strechy sa najčastejšie používajú izolačné materiály na báze sklenenej alebo minerálnej vlny. Počas práce s doskami z minerálnych vláken zaistíme riadne vetranie, usilujeme sa obmedziť vírenie jemného prachu a podľa možností si nasadíme aj protiprachovú masku.

Ako alternatívne izolačné látky pre šikmé strechy možno použiť korkové platne, ľahké platne z drevenej vlny alebo drevených vláken, príp. kúsočky buničiny alebo papiera, ktoré sa do dutín medzi strešným plášťom a vnútorným obložením nafúkajú. Spracovanie týchto látok je technologicky náročné a problematické, preto túto úpravu zveríme odborníkom.

Pri izolácii podkrovia musíme dbať na to, aby bol vnútorný obytný priestor dokonale obalený tepelnou izoláciou. Zatepľovací plášť podkrovia obyčajne nezahŕňa nevyužité priestory, ako sú vrchol krovu alebo dutiny pri bočných stenách. V nezateplených dutinách pri bočných stenách však musíme na strop spodného podlažia položiť tepelnú izoláciu, inak by medzi nezateplenou časťou a vnútornými priestormi nižšieho podlažia vznikol tepelný most.

• Parotesná zábrana
Zabraňuje prieniku vodných pár z interiéru do tepelnoizolačnej vrstvy a prípadne aj do nosnej konštrukcie. Ak nie je parotesná zábrana spojitá alebo je nedostatočná, môžu vodné pary v tepelnoizolačnej vrstve kondenzovať, spôsobovať jej degradáciu a stratu tepelnoizolačných vlastností.

Dobrá rada: Ako parotesnú zábranu používame najčastejšie PE fóliu s hrúbkou 0,2 mm, ktorá sa kladie tesne pod nosné prvky a tepelnú izoláciu strechy. Treba venovať zvýšenú pozornosť tomu, aby  jednotlivé fólie mali presahy a aby boli dobre zlepené či zvarené. Zároveň sa treba postarať o miesta strešných prestupov.

Tepelnoizolačné vlastnosti strešnej konštrukcie môžeme vylepšiť, ak použijeme parotesnú zábranu s povrchom, ktorý dobre odráža (hliníková fólia). Pri spracovaní tepelnoizolačného materiálu s nakašírovanou hliníkovou fóliou sa musí postupovať veľmi opatrne, aby sa nepoškodila.

• Podhľadová vrstva (sadrokartónové či drevovláknité dosky alebo drevený obklad). Podkladovú a stabilizačnú vrstvu na podhľadovú vrstvu volíme podľa druhu podhľadu.

Sadrokartónové a sadrovláknité tabule
Zvyčajne sa pripevňujú pod krokvami, niekedy aj medzi nimi. Sadrokartónové alebo sadrovláknité tabule sú už svojou podstatou akoby stvorené do podkrovia – ľahko sa opracujú, sú ľahké a pevné. Môžeme ich omietať, stierkovať alebo otapetovať. Niektoré druhy sadrokartónov majú vyššiu požiarnu odolnosť. Ak to projekt požaduje, mali by sme ich použiť a nenahrádzať ich lacnejšími – je to v záujme zachovania nášho života. Do vlhkých priestorov kúpeľní a kuchýň použijeme sadrokartónové impregnované dosky.

Podobné vlastnosti ako sadrokartónové alebo sadrovláknité tabule majú aj drevotrieskové dosky, ktoré sú však ťažšie a pri výrobe viac zaťažujú životné prostredie ako sadrovláknité tabule (ktoré sa robia zo zmesi sadry, celulózy a vody).

Dobrá rada: Šikmé a vodorovné podhľadové plochy zo sadrokartónu tvoríme fixovaním dosiek na vopred vyrovnanú konštrukciu. Priame závesy umožnia vyrovnanie plochy do absolútnej roviny. Sadrokartónové dosky pripevňujeme rýchloskrutkami. Škáry a miesta uchytenia zastierkujeme škárovacou hmotou, na posledné tmeleniu použijeme jemnejšiu tzv. finál pastu. V miestach očakávaných dilatačných priehybov, maximálne však po 10 m dĺžky plochy, musíme urobiť dilatačnú škáru. Počas vyhotovenia sadrokartónového podkladu si vyznačíme polohu krokiev, zíde sa nám to, ak by sme potrebovali niekedy na stenu niečo upevniť, pretože v sadrokartónových tabuliach klince či spony slabo držia.

Drevené obklady
Môžu byť z palubových profilovaných dosiek alebo zo sendvičových panelov na pero a drážku, ktoré sa pripevňujú na drevený podkladový rošt. Vyššiu požiarnu odolnosť dosiahneme kombináciou dreveného obkladu so sadrovláknitým alebo špeciálnymi sadrokartónovými tabuľami. Revízny otvor s dvierkami nám kedykoľvek umožní kontrolu stavu izolácie a strechy. Elektroinštalácie ukladáme do špeciálnych puzdier pre dutinové steny.

Dobrá rada: Kým pri zvislom kladení panelov a dosiek treba vodorovné podkladové latovanie, pri vodorovnom ukladaní obkladu zvislé latovanie netreba a dosky môžeme pribíjať rovno na nosné krokvy. Ak má mať drevo povrchovú úpravu lakovaním, voskovaním či morením, robíme ju ešte pred jeho ukladaním. Drevo sa po čase vysúša, zmenšuje svoj objem a v obklade by bolo vidieť nenatreté plochy. Profilovaný obklad môžeme ukladať aj na zatepľovaciu vrstvu s parotesnou zábranou, v tomto prípade je veľmi dôležité, aby bolo zateplenie urobené veľmi starostlivo a aby sme parotesnú zábranu pri obkladaní na žiadnom mieste nepoškodili.

Text: Ing. arch. Jana Macinská
Foto: autorka, Bramac, Izomat, Tondach, Ľubica Selcová a archív vydavateľstva JAGA
Zdroj: časopis Urob si sám