/ Dom / Strecha /

Konštrukcie vegetačných striech

konstrukcie vegetacnych striech

Ploché strechy môžeme využívať na rozličné účely, napr. ako terasy, vegetačné strechy – strešné záhrady, oddychové miesta, prípadne parkoviská. Pri strechách s predpokladaným dopravným zaťažením je veľmi dôležitá izolácia proti vode.

Keďže v mestských aglomeráciách ubúda zeleň, vznikla myšlienka presunúť ju na strechy budov. Pozitívnymi argumentmi za výstavbu zelenej strechy sú produkcia kyslíka, viazanie prachu a filtrácia škodlivín zo vzduchu, predĺženie životnosti hydroizolácie, ktorú vegetácia chráni pred extrémnymi zmenami teploty, zvýšená ochrana interiéru pred chladom, resp. prehrievaním v lete, redukcia nákladov na vykurovanie a chladenie, zníženie množstva odvádzanej zrážkovej vody do kanalizácie, protipožiarna ochrana budov (strechy sú zaradené do kategórie – nehorľavé), rozšírený životný priestor pre ľudí, rastliny a zvieratá, zvýšenie hodnoty objektu.

Vegetačné strechy rozdeľujeme podľa hmotnosti, zemného substrátu a zelene.
V súčasnosti, keď sú dostupné kvalitné technológie, na streche či terase rodinného domu možno vybudovať okrasnú záhradu aj s jazierkom. Záleží len na majiteľovi, čo všetko chce mať na streche, a na projektantovi, ako navrhne takúto strechu. Aby sa dielo vydarilo, je potrebná úzka spolupráca jednotlivých profesií – stavbárov, izolatérov i záhradníkov.

Extenzívna strešná zeleň
Detail štrkového zásypu po obvode strechy: 1 – pofóliovaný plech, 2 – držiak na dierovanú štrkovú lištu, 3 – štrková lišta, 4 – hydroizolačná fólia odolná proti prerastaniu koreňov, 5 – parozábranaIde o nenáročnú zeleň, ktorá sa vyvíja a regeneruje sama. Celková výška vegetačného substrátu je približne 60 až 150 mm, podľa vybraných rastlín. Tieto strechy nie sú určené na pohyb osôb. Extenzívnu zeleň možno použiť na plochej streche so sklonom od 2 % i šikmej streche so sklonom až do 30°.Jej údržba je minimálna (1 až 2 krát do roka). Pri tomto type vegetačnej strechy sa zaťaženie pohybuje od 90 do 200 kg/m2 (mokrý substrát). Extenzívne strechy možno realizovať s relatívne nízkymi nákladmi. Pochôdznym typom je jednoduchá intenzívna zeleň, s hmotnosťou zemného substrátu od 150 – 300 kg/m2.

Intenzívna zeleň
Má väčšiu výšku zemného substrátu. Na výber vegetácie (trávnaté plochy , kríky, stromy) sa kladú vyššie nároky. Zemný substrát je spravidla vyšší ako 300 mm. Tento typ zelene umožňuje rekreačný pobyt, vyžaduje si však odbornú starostlivosť. Plošná hmotnosť vegetačného súvrstvia sa pohybuje od 200 do 500 kg/m2, môže však byť aj vyššia. Spád strechy môže byť nízky (aj 1 %), aby sa voda lepšie zadržiavala. Pri vegetačných strechách by mala strešnú skladbu realizovať špecializovaná firma rovnako ako skladbu vegetačného súvrstvia strechy.

Strešná konštrukcia
Odporúča sa návrh v klasickom poradí:

  • hydroizolácia, napríklad fólia zPVCm,
  • deliaca vrstva (sklenená rohož alebo geotextília s hmotnosťou 300 g/m2, pri fóliach z PVCm, ak je tepelná izolácia z penového polystyrénu),
  • tepelná izolácia z penového polystyrénu (ak je vegetačná strecha nad nevykurovanými priestormi alebo nad otvoreným priestorom, aby nedošlo k premrznutiu koreňov). Pri navrhovanej tepelnej izolácii je potrebné pamätať na dostatočnú pevnosť, aby sa vplyvom hmotnosti zemného substrátu nezničila.
  • Parozábrana, ktorá má funkciu neprepúšťať vodné pary z interiéru do tepelnej izolácie, čím sa znížia jej tepelnoizolačné účinky, a bráni zníženiu tepelnoizolačných vlastností izolácie.
  • Spádová vrstva má mať sklon aspoň 1 % pri intenzívnej vegetačnej streche, min. 2 % pri extenzívnej vegetačnej streche. Spádovú vrstvu možno vytvoriť aj v tepelnoizolačnej vrstve.Nosná konštrukcia väčšinou býva železobetonová. Pri výpočte nosnej konštrukcie treba brať do úvahy zaťaženie nasiaknutého zemného substrátu a samozrejme aj ďalších vrstiev.

Pomerne nové sú vegetačné strechy s opačným poradím vrstiev, tzv. obrátené, ale prax ukázala, že sa neosvedčili, lebo dochádzalo k prerastaniu koreňov do tepelnej izolácie, a tým k jej deštrukcii. Okrem toho je sporné, do akej miery plní strecha s obráteným poradím vrstiev tepelnoizolačnú funkciu, keď studená voda (v zimnom, alebo prechodnom období) preteká až na nosnú konštrukciu a tým ju ochladzuje.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste



Hydroizolácia
Detail napojenia na atiku alebo stenu – odspodu: nosná konštrukcia, parotesná zábrana, tepelná izolácia, separačná fólia, hydroizolačná (strešná) fólia, ochranná vrstva proti poškodeniu hydroizolácie, drenážna vrstva, filtračná vrstva z geotextílie, vegetačná vrstva, na stene pofóliovaný plechHydroizolácia má odolávať najmä prerastaniu koreňov, podľa metódy FLL. (Je to skúšobná metóda na zistenie odolnosti proti prerastaniu koreňov, na základe ktorej sa vydáva oficiálny atest. Ak fólia nespĺňa uvedenú požiadavku, treba na ňu položiť separačnú vrstvu, ktorá túto požiadavku spĺňa a má príslušný atest.) Ochrana proti koreňom sa musí vyviesť po obvode strechy do výšky 5 až 10 cm a celoplošne položiť aj tam, kde je oblasť bez priamej vegetácie, napr. na okrajový štrkový pás či dlažbu.

Na trhu sú aj kvalitné ucelené hydroizolačné systémy pozostávajúce okrem hydroizolačných fólií aj z ďalších prvkov, ktoré sú navzájom kompatibilné, majú prepracované detaily, aby bol strešný plášť dobre chránený. K strešným systémom s izoláciou na báze plastových fólií sa okrem iných prvkov dodáva aj oceľový plech s hrúbkou 0,6 mm, potiahnutý nakašírovanou fóliou s hrúbkou 0,8 mm. Používa sa na ukončenia, napojenia a opracovanie detailov.

Vegetačné súvrstvie
Okrem správnej hydroizolácie je veľmi dôležitý aj návrh strešnej skladby. Súvisí s rozhodnutím či sa vegetačná strecha bude využívať. V zásade sú pre vegetačné súvrstvie vždy potrebné nasledovné vrstvy: zemný substrát a zeleň, filtračná vrstva, ktorá zabraňuje vyplavovaniu zemného substrátu a drenážna vrstva. Pri extenzívnej vegetačnej streche je vhodné navrhovať ako drenážnu vrstvu hydroakumulačnú tvarovku (fólia HDPE), ktorá okrem prepúšťania prebytočného množstva vody aj zachytáva časť zrážkovej vody. Na intenzívnych vegetačných strechách môže byť použitý ako drenáž štrk frakcie 16/32 mm, ktorý pohltí dostatočné množstvo dažďovej vody. Treba však rátať s týmto zaťažením strechy. V podstate funguje rovnako ako v prírodných podmienkach. Na trhu je aj špeciálna drenážno-filtračno-akumulačná rohož určená na extenzívne vegetačné strechy. Deliacu a ochrannú funkciu hydroizolácie a strešnej konštrukcie tvorí geotextília s minimálnou plošnou hmotnosťou 300g/m2.

Odvodnenie
Navrhuje sa rovnako ako pre strechy bez zelene, t. j. na 300 m2 musí pripadnúť aspoň jeden vpust DN 100, pričom na jednej streche musia byť aspoň dva. Odvodnenie na zelenej streche zabezpečuje drenážna vrstva, ktorú tvoria štrkový zásyp alebo špeciálne drenážne fólie a dosky. Vpust musí byť prístupný, aby ho bolo možné čistiť. Pri extenzívnej zeleni je nutný štrkový obsyp frakciou 32 – 64 mm. Pri intenzívnych strechách je vpust navrhnutý aj s kontrolnými šachtami.

Požiarna bezpečnosť

Ak má zaťažujúca vrstva (vegetačná, štrk) hrúbku aspoň 3 cm a obsahuje nanajvýš 20 % organických látok, tak strecha má dostatočnú požiarnu odolnosť. Ako protipožiarna zóna slúži štrkový zásyp, prípadne zásyp s dlažbou, ktorý má byť po obvode vegetačnej strechy. Umožňuje aj rozpínanie zamrznutej zeminy čím nedochádza k poškodeniu obvodovej konštrukcie.

Ing. Eva Rippelová a Sika
Foto: Ing. Ľubica Lešinská, PhD., Icopal, Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products, Sika
Zodpovedný redaktor: Stanislav Botur

Komentáre

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.