Ako zabezpečiť, aby vaša strecha izolovala a neprehrievala sa

Pri návrhu strešného plášťa je okrem tepelnoizolačných vlastností potrebné prihliadať aj na ďalšie vlastnosti. Strecha by mala, samozrejme, zabezpečiť minimálne úniky tepla z interiéru, ale dôležité je aj to, aby sa cez leto neprehrievala.

V súčasnosti platné normatívne predpisy sú orientované na tepelnoizolačné vlastnosti striech,
pričom jednoznačne určujú hodnoty prechodu tepla a tepelného odporu, ktoré by mal daný typ strešnej konštrukcie spĺňať. Ak je strešný plášť navrhnutý v súlade s týmito hodnotami, je vysoká pravdepodobnosť, že cez strešný plášť prenikne z interiéru do exteriéru len minimum tepla. Podkrovné priestory umiestnené pod strechou však majú zároveň sklon k prehrievaniu. Počas letných mesiacov môže totiž pri vonkajšej teplote 35°C dosiahnuť teplota pod strešnou krytinou až 80 °C, čo predstavuje vysoké teplotné zaťaženie, ktoré má negatívny vplyv na klímu v interiéri.

Na optimalizáciu tohto stavu je rozhodujúca predovšetkým správna voľba tepelnej izolácie. Na ochranu proti letným horúčavám sú vhodné také tepelné izolácie, ktoré zabezpečujú veľmi pomalý prechod tepla. Inak povedané, majú čo najnižšiu tepelnú vodivosť. To znamená, že tieto izolácie dobre tepelne izolujú a zároveň s nízkou tepelnou vodivosťou spájajú vysokú akumulačnú schopnosť, ktorá je daná vysokou objemovou hmotnosťou a vysokou mernou tepelnou kapacitou.

Na ochranu proti letným horúčavám sú vhodné tepelné izolácie, cez ktoré prechádza teplo veľmi pomaly.

Mnohé ťažké materiály, ako napr. oceľ, izolujú veľmi zle, pretože ich tepelná vodivosť je vysoká. No použitím iných ťažkých materiálov, ktoré majú dobré izolačné vlastnosti, možno prechod tepla,
napr. cez strechu, v podstatnej miere znížiť a spomaliť. Vo všeobecnosti platí, že čím je tepelná vodivosť nižšia, tým lepšia je ochrana materiálu proti prehrievaniu. Medzi materiály s vysokou tepelnou vodivosťou a mernou tepelnou kapacitou patrí napr. drevovláknitá tepelná izolácia. Porovnanie vlastností jednotlivých materiálov vidieť v tabuľke. Pri strešných konštrukciách je veľmi dôležité správne nastavenie teplotného útlmu a fázového posunu. Pomer vonkajšej plochy k objemu miestností je pri strechách veľmi nepriaznivý. Podkrovné priestory totiž ponúkajú veľmi veľkú plochu na prenos tepla v porovnaní s malým objemom miestností. Navyše majú strešné konštrukcie mnohonásobne menšiu akumulačnú plochu. S výnimkou strešnej krytiny a vnútorného plášťa tvorí akumulačnú hmotu v strešnej konštrukcii iba tepelná izolácia. Teplotný útlm a fázový posun preto možno nastaviť izolačným materiálom, ktorý má nízku tepelnú vodivosť.

Čo je teplotný útlm a fázový posun?

Teplotný útlm (1/TAV) vyjadruje pomer kolísania vonkajšej teploty k vnútornej teplote. Ak napr. vonkajšia teplota počas dňa kolíše medzi 10 až 40 °C a vnútorná medzi 18 až 21 °C, potom je kolísanie vonkajšej teploty 30 K (kelvinov) a kolísanie vnútornej teploty 3 K. Teplotný útlm je pomer týchto dvoch hodnôt a v tomto prípade sa rovná 10. Inak povedané, kolísanie teplôt medzi exteriérom a interiérom cez danú stavebnú konštrukciu je utlmené na desatinu, teda 10 %. Fázový posun (presnejšie fázové posunutie teplotných kmitov) je časový úsek medzi okamihom najvyššej teploty na vonkajšej strane a
analogickým okamihom najvyššej teploty na vnútornej strane konštrukcie. Je charakteristický pre konštrukcie, ktoré majú schopnosť akumulovať teplo, na vonkajšie zmeny teploty reagujú spomalene a ich prejav je časovo posunutý vo vzťahu k zmene teploty na vnútornom povrchu konštrukcie. Cieľom by malo byť dosiahnuť teplotný útlm 10 (TAV 10 %) a fázový posun min. 10 hodín. Keďže sa vďaka tomu časť tepla naakumulovaná v stavbe odvedie do exteriéru, nedochádza na vnútornej konštrukcii k rovnakému zvýšeniu teploty ako na vonkajšej stene.

Pri použití mäkkej drevovláknitej tepelnej izolácie (napr. Steicoflex) s hodnotou súčiniteľa prechodu tepla U = 0,17 W/(m² .K) a s objemovou hmotnosťou 50 kg/m³ sa zvýši objem tepelnej akumulácie izolačnej vrstvy v porovnaní s tradičnými izoláciami päťnásobne, a to aj vďaka vysokej schopnosti tepelnej akumulácie, ktorá je pre túto drevovláknitú izoláciu charakteristická. Teplotný útlm strechy dosiahne hodnotu 14 a fázový posun 12 hodín. Priebeh teploty na vnútornej strane strešnej konštrukcie bude potom vyzerať takto: teplota stúpne maximálne na 21 °C približne o 23. hodine večer. V tomto čase je už vonkajšia teplota taká nízka, že teplotu na vnútornej strane strechy možno znížiť aj dodatočným vetraním interiéru. Pri nadkrokvovom zateplení strechy drevovláknitou tepelnou izoláciou možno predĺžiť fázový posun teplotného kmitu až na 17 hodín. Vďaka tomu sa teplota v podkroví dlhodobo neprehreje, čím výrazne ušetríte náklady na jeho chladenie.

Text: Andrea Dingová v odbornej spolupráci s Ing. Tomášom Lebedom, JAF HOLZ Slovakia, s. r. o.
Foto: Jaf Holz, isifa/Shutterstock
Zdroj: Časopis Urob si sám