Postrach stavieb

V stavebníctve sa vyskytuje asi 40 druhov húb. Sú postrachom všetkých stavieb, najmä drevených. Neznamená to však, že v pokročilom štádiu ich rozvoja nepostihnú aj omietky a murivo. Nezriedka je nevyhnutné napadnutú murovanú stavbu zbúrať.

Galéria

Drevo nakazené hubami
Drevokazné huby patria k výtrusovým alebo stopkovýtrusovým organizmom. Tvoria sa na odumretom dreve a prežívajú ako cudzopasníci až do spotrebovania všetkých živín obsiahnutých v dreve. Pre svoj život v organických látkach odumretého dreva svojimi výlučkami – fermentmi – rozkladajú buničinu. Na ich rast je potrebná teplota v rozsahu +4 až +36 °C a vlhkosť prostredia. Za najvýznamnejšie drevokazné huby pre drevené konštrukcie možno považovať drevokaz slzivý (Serpula lacrimans – ďalej drevomorka), chrastavku pivničnú, pôrnatku vailantovú, trámovku plotovú a jedľovú a trúdnikovca pestrého.
Pôsobením drevokazných húb sa mení štruktúra dreva, v dôsledku čoho sa môže narušiť konštrukcia stavby. Nebezpečné je aj vylučovanie jedovatých látok, mykotoxínov, ktoré škodia ľudskému zdraviu. Výtrusy, ktorými sa huby rozmnožujú pri vysokej koncentrácii v napadnutých budovách môžu u človeka vyvolať alergické reakcie. Teplota vyššia ako 40 °C huby ničí. Tento poznatok sa dá s výhodou využiť pri ničení húb, ktoré napadli omietku, respektíve murivo.

Zdroj nákazy
Drevo sa môže nakaziť hubou už na píle, nevhodným skladovaním, prenosom aj nepatrného množstva výtrusov z iného dreva alebo stavby, prípadne aj z palivového dreva. Výtrusy sa môžu prenášať šatami, obuvou, prievanom a podobne. Nákaza sa začína na povrchu dreva a postupne vniká smerom do stredu. Ak napríklad drevomorka využije všetky živiny, na pohľad dobrý hranol sa iba dotykom ruky zmení na tenkú škrupinku a prach. Výtrusy, ako aj suché častice drevokazných húb sú veľmi odolné proti mrazu a latentne môžu prežívať aj niekoľko rokov, až kým sa nevytvoria podmienky na ich ožitie, t. j. vlhko a teplo súčasne a mierne kyslé prostredie. Príčinou vzniku takéhoto prostredia býva amoniak, ktorý sa vytvára hnitím niektorých látok. Takmer s istotou sa dá povedať, že čerstvý škvarový podsyp pod palubovými podlahami znečistený pilinami so štiepkami, neoddelený od hlineného podkladu separačnou vrstvou zhotovenou aspoň štrkopieskovým lôžkom hrubšieho zrna, vytvára kyslé prostredie s výskytom dusíka a nitrátu, ktoré veľmi podporujú vývin drevokazných húb. Dôkazom toho je znehodnotenie palubových podláh tesne pri obvodovom múre, ich vydutia v strede miestnosti, respektíve v priestoroch WC a kúpeľní.

Voda – prvotný činiteľ poškodenia dreva Prvotným činiteľom pri poškodení dreva a poruchách objektov z dreva je voda. Vo vlhkých objektoch sa vyskytujú plesne a baktérie. To, že je konštrukcia napadnutá, zistíme najskôr zmyslovými orgánmi. Zrakom vidíme poškodenie dreva drevokaznými hubami, napadnutie drevosfarbujucími hubami a plesňami (zmena farby, škvrny). Čuchom zachytíme prítomnosť húb a plesní (vzduch sa vyznačuje určitým zápachom). Hmatom môžeme určiť povrchové poškodenie dreva (povrch je nerovný, má plastickú textúru) i zjavnejšie poškodenie dreva na základe zmeny tvrdosti a celistvosti (hnilé drevo je mäkšie). Pri dotyku zistíme aj to, či je drevo vlhké – vlhkejšie drevo je totiž chladnejšie. Pri zisťovaní napadnutia sa môžeme riadiť dokonca aj sluchom – zdravé drevo vydáva ostrejší, zreteľnejší zvuk ako hnilé, ktoré znie tupšie, stratenejšie.  Vývoj drevokazných húb podporuje najmä zabudovanie nevysušeného reziva na krovy a stropy. Záhlavia trámov sú napadnuté najskôr, najmä ak sú obmurované bez vzduchovej medzery 1 až 3 cm a bez izolačnej podložky. Preto by sme nemali trvať na dokončení rodinného domu v jesenných mesiacoch, keď stropy a krov zatiekli a ochranné nátery dreva sme nestihli urobiť, aby sme sa nesťahovalina zimu do vlhkého rodinného domu. Ak dáme v podkroví podhľady na mokré rezivo, ktoré nimi uzatvoríme, vystavíme ho pri vykurovaní riziku vzniku drevokazných húb.

Drevomorka a iné drevokazné huby
Najnebezpečnejšou hubou dreva je drevomorka. Podhubie drevokazu rozkladá celulózu v dreve, ktoré sa začne rozpadať. Drevomorka prežije pri teplote 3 až 26 °C a vlhkosti dreva 18 až 20 %. Šíri sa rýchlosťou až 1 cm za deň a prerastie aj murivo.

Vyskytuje sa prakticky iba v obytných priestoroch stavieb. Poškodzuje najmä podlahy a stropy, strešné konštrukcie menej, ak sú suché a dostatočne sa vetrajú. Pri prechodnom nedostatku vody prerastie až k zdroju vlhkosti. V takom prípade sa jej nezbavíme vetraním ani znižovaním vlhkosti vzduchu. Drevomorka sa často vyskytuje tam, kde trámy priamo doliehajú na maltu a kde sa kondenzuje vlhkosť z muriva. Zo všetkých drevokazných húb má najlepšie vegetatívne schopnosti, práve preto je najnebezpečnejšia.

Začiatok vývoja drevomorky v dreve prakticky sa nedá zistiť, pretože sa začína pod povrchom dreva. Časom huba dá o sebe vedieť tak, že na povrchu dreva zbadáme biele bodky a jemnú pavučinovitú pleseň. Neskôr sa z týchto plesní vytvoria šedobiele blany podobajúce sa na papier, neskoršie tieto blany menia farbu. Ak sa blana zafarbí nahnedo, respektíve dočervena a popritom sa na povrchu napadnutého dreva vytvárajú kvapky vody, s istotou ide o drevomorku. V ďalšej fáze majú jej plodnice rôzne tvary a veľkosť. Najprv sú mäsité, potom zosychajú, ale na okrajoch sú sviežejšie, biele alebo žlté a zarosené kvapkami vody, ktorú si huba už vie sama vyrobiť. V prípade, že plodnice dozrejú, vypadávajú z nich výtrusy, ktoré vietor alebo prievan prenesú ďalej do priestoru.

Ďalšou drevokaznou hubou je trámovka (rod Gloeophyllum), ktorá sa objavuje na miestach, kde zateká voda (pod rozbitými škridlami, pri porušených odkvapoch). Trámovky sa vyznačujú malými klobúčikovitými plodnicami s priemerom 3 až 6 cm. Vyžadujú si teploty v rozpätí 5 až 40 °C a vlhkosť dreva 30 až 50 %. Keďže rastú skryto, dlho nevidieť povrchové mycélium. Keď sa objavia plodnice, na záchranu konštrukcie je zväčša neskoro.

Vysoké nároky na vlhkosť (30 až 50 %) má nebezpečná huba Poria vaporaria. Rastie pri teplotách od 3 do 37 °C. Šíri sa rýchlejšie ako drevomorka (až 12 mm za deň) a prejavuje sa rozpadom povrchu dreva. Plodnice má biele.

Chrastavka pivničná (Coniophora puteana) rastie v podzemných priestoroch alebo v drevených konštrukciách neizolovaných od zemnej vlhkosti. Keďže má extrémne požiadavky na vlhkosť – 45 až 90 % – v otvorených nadzemných priestoroch sa takmer nevyskytuje. Spoznáme ju podľa žltkavého alebo hnedého povrchového mycélia a drobných plodníc.

Drevosfarbujúce huby a plesne predstavujú špeciálnu skupinu. Môže znehodnotiť napríklad nábytok alebo obloženie stien. Zatiaľ čo plesne (mikroskopické huby) pôsobia skôr povrchovo, huby prerastajú hlbšie do dreva, takže ich odstraňovanie je problémovejšie.

Odstraňovanie drevomorky
Pred sanačnými prácami treba zistiť, o aký druh huby ide. O pomoc požiadame príslušné mykologické pracovisko – dodáme vyvinutú vzorku huby s opisom miesta nálezu a na akom druhu dreva žila. Vzorku prinesieme vo fľaštičke so zátkou.

V prípade, že drevo je v pokročilom štádiu napadnutia drevomorkou, je boj proti nej vo väčšine prípadov vopred prehratý. Všetko drevo z miestnosti treba vyniesť a spáliť. Podložie pod podlahou odkopať a vyviesť. Ak je napadnutá aj omietka, otlčieme ju a škáry medzi tehlami vyškriabeme do hĺbky 3 až5 cm. Drevo, ako aj napadnuté podložiť, prípadne nábytok treba vynášať opatrne, aby sme nezamorili aj nenapadnuté konštrukcie. Ak sa dá, vynášaný materiál môžeme priamo v miestnosti „ošetriť“ horákom väčšieho výkonu. Dbáme aj na to, aby pracovné odevy, obuv a náradie ostali čisté. Nesmie dôjsť ani ku kontaminácii nových materiálov pri ich skladovaní na stavbe. Po vyškrabaní škár v murive obnažené murivo opálime pomocou horáka – plameň musí mať teplotu minimálne 40 °C. Až potom stenu ometieme metlou. Po odstránení podložia podlahy dno výkopu a opálime horákom. Preventívne zneutralizujeme kyslosť dna výkopu (hydrát, dolomitický vápenec a podobne). Murivo pred nanesením nových omietok dezinfikujeme vhodným impregnačným prípravkom proti drevokazným hubám. Na trhu ich je viacero druhov, vystačíme však aj s roztokom modrej skalice s koncentráciou 5 až 10 %. Pred začatím omietacích prác je vhodné priestor miestnosti vyhriať na 40 °C. Škáry vyškárujeme silnou cementovou maltou, následne zhotovíme cementový nástrek pod cementovú maltu novej omietky.

Ak drevomorka zasiahla obvodové murivo z vonkajšej strany, treba nájsť ohnisko nákazy – miesto prehrejeme horákom a murivo následne vybúrame. Pozor na zabudované elektrické vodiče a iné rozvody. V elektrických rúrkach môžu zostať zárodky drevokazných húb, a preto preventívne zhotovíme aj nové rozvody s novými zásuvkami a vypínačmi. Cenné svietidlá, lustre dezinfikujeme, ostatné svietidlá vyhodíme.

Text: Ing. Ján Michal, Vladimír Chudý
Foto: archív vydavateľstva JAGA, Blanka Golejová, Bal Slovakia, Cemix, Ján Michal, Knauf Insulation