Za 102 dní si zadarmo a vlastnoručne postavil malý domček

V dnešnom svete nie je stavba chatky žiadnou technologicky nedosiahnuteľnou métou – ak máte dostatok financií a nechcete mať s výstavbou starosti, stačí si vybrať konkrétny projekt a nechať si chatku postaviť na kľúč. Tí zručnejší, ktorí majú viac času a skúsenosti v stavebnej oblasti, si zvládnu chatku postaviť aj sami. 

Galéria

Moderné technológie a materiály nám výrazne uľahčujú výstavbu. Ako to však bolo v dobe, keď ľudia nepoznali stavebné obchodné centrá, nemohli si objednať na stavbu miešačku, celú strešnú krytinu, či partiu murárov s kvalitným vybavením?

Muž z Austrálie si vybral zaujímavé hobby, v rámci ktorého dokazuje, že postaviť chatku sa dá aj vlastnoručne, bez akýchkoľvek moderných vymožeností. Jeho koníček sa nazýva „primitive technology“, čiže v preklade primitívna (jednoduchá) technológia. Základom tohoto hobby je tvorba vecí absolútne bez využívania moderných vymožeností – či už prístrojov, nástrojov, technológií alebo materiálov.

V praxi to znamená, že ak chcete napríklad oheň (ktorý je pri väčšine výrobných činností nevyhnutný), musíte zabudnúť na zapaľovač či zápalky a vystačiť si so založením ohňa prostredníctvom trenia („vŕtaním“ pomocou dlaní, tak ako to môžete vidieť vo videu). Cieľom tejto činnosti je zistiť ako ďaleko sa viete dostať bez moderných technológií. Je nutné podotknúť, že tomuto koníčku sa venujú bežní ľudia, ktorí za normálnych okolností žijú tak ako my – v moderných príbytkoch. Nie je teda výsadou zálesákov a ľudí žijúcich v divočine.

Výsledkom projektu, ktorý trval 102 dní, je chatka v lese, ktorá má strechu z pálených škridiel, kamenno-hlinené steny a podlahové vykurovanie. To všetko bez pomoci moderných technológií. Staviteľ chatky sa rozhodol pre takúto výstavbu preto, lebo začal vnímať problém s trvácnosťou tradičného obloženia striech jednoduchých stavieb v danej oblasti Austrálie. Bežne sa tu používa na obloženie slama, ktorá však vo vlhkom prostredí plnom hmyzu rýchlo degraduje. Slamu teda nahradil pálenou škridlou, ktorú si kus po kuse vyrobil vlastnoručne z hliny a vypálil v provizórnej piecke, v ktorej zažal oheň kresaním.

Výstavba vyžadovala mnoho úsilia, energie, zručnosti a sebazaprenia. Ako sa vyjadril samotný autor, chatka nie je určená na bežné bývanie či prežitie, je skôr príkladom a cvičiskom jeho zručností v rámci „primitívnej technológie“.

Časovo sa projekt uskutočnil v priebehu mája až augusta tohoto roku – presnejšie od 21. mája do 30. augusta 2015.

Jednotlivé časové úseky, ktoré venoval špecifickým činnostiam a etapám stavby boli nasledovné:

1. Príprava (sekanie) dreva, vyrezávanie upevňujúcich drážok, konštrukcia stavebného rámu – 10 dní (21. mája – 31. mája)

Pôdorys chatky bol určený ako švorec 2x2m s výškou 1 m a konštrukciou zasadenou do zeme v hĺbke 0,25 m. Hrebeň strechy bol určený na 2 m výšku.

2. Stavba piecky na vypaľovanie škridiel, príprava foriem na škridly z arekovej palmy – 5 dní (3. júna – 8. júna)

Piecku staviteľ postavil z blata, s odnímateľnou spodnou časťou, ktorá obsahovala 19 dier, cez ktoré prenikal oheň. 25 cm široký a rovnako hlboký otvor bol vyhĺbený pod pieckou na založenie ohňa. Výška piecky dosahovala približne pol metra. Formy na škridly vyrobené z arekovej palmy mali rozmer 25×15 cm.

3. Nečakané dažde – počas tohto ročného obdobia býva zvyčajne sucho, prišli však nečakané dažde, ktoré práce na stavbe skomplikovali a oddialili o 36 dní (9. júna – 14. júla).

Počas tohto obdobia dážď zničil pripravené nevypálené škridly a drevo potrebné na výstavbu, ktoré bolo v okolí, navlhlo. Zároveň konštrukciu vystavenú poveternostným podmienkam napadli plesne. Stavbár si však poradil – v tomto období narýchlo postavil malú stodolu, resp. sklad, v ktorom skladoval nevypálené škridly a drevo na zakladanie ohňa. Zároveň sa mu za tento čas podarilo vypáliť 20 testovacích škridiel.

4. Príprava a vypaľovanie škridiel – 28 dní (14. júla – 11. augusta)

Škridly autor pripravil z hliny pomocou foriem z arekovej palmy, nechal vyschnúť a vyschnuté v sadách po 20 vypaľoval 4 hodiny v piecke. Celkovo bolo potrebných 26 vypaľovacích procesov. Výsledkom bolo 450 rovných škridiel a 15 ohnutých škridiel určených na hrebeň strechy.

5. Kamenný základ stien – 1 deň (14. augusta)

Stavbár sa rozhodol hlineným stenám vybudovať kamenný základ najmä preto, aby nenasávali vlhkosť zo zeme a bola tým pádom predĺžená ich životnosť.

6. Podlahové vykurovanie – 2 dni (15. augusta – 16. augusta)

Do jednej strany podlahy od prednej časti až po zadnú časť autor vykopal priekopu, ponad ktorú poukladal ploché kamene. Tie následne utesnil hlinou a celý povrch obložil hlinenou vrstvou na vytvorenie vyhrievanej podlahy. Na zadnom konci priekopy vybudoval nízky komín, vďaka ktorému oheň založený v priekope mal lepší ťah plus komín odvádzal dym.

7. Výstavba múrov – 14 dní (17. augusta – 30. augusta)

Zeminu, ktorú staviteľ nanosil z okolia piecky zmiešal s vodou a vybudoval múry. Zistil, že nanosiť kamene je menej náročné ako vykopávať hlinu a miešať ju s vodou a preto v stenách striedal vrstvy hliny a kameňa. Pred postavením stien bola drevená konštrukcia mierne labilná, steny jej však dodali potrebnú oporu a budova sa stala dostatočne stabilnou.

Video zo stavby: 

Zdroj: primitivetechnology.wordpress.com