Staviame teplovzdušný kozub I.

 

Kozubové vložky sú, laicky povedané, piecky s priehľadným okienkom na jednej strane, cez ktoré možno sledovať plameň. Ak by sme kozubovú vložku napojili na komín, mohli by sme ňou vykurovať miestnosť ako obyčajným sporákom. Vložky sú však určené na obstavanie. Vložku obstavaním (obmurovaním) uzavrieme v tesnom obstavanom priestore tak, aby okolo nej obtekal vzduch z miestnosti a zohrieval sa. Z estetického hľadiska sa obstavba vložky robí tak, aby vyzerala ako kozub. Imituje sa portál, otvorené ohnisko (uzavreté spredu sklom). V odbornej i laickej verejnosti sa pre tieto obstavby zaužíval názov teplovzdušný kozub. Z tepelnotechnického hľadiska obstavba s vložkou vytvára skôr konvektor (vykuruje interiér usmerneným prúdením ohriateho vzduchu). Môže aj akumulovať teplo. Oproti konvekčnému spôsobu vykurovania však obstavba umožňuje aj sálanie tepla cez priehľadnú prednú stenu kozubovej vložky (a teda aj pozorovanie plameňa). Teplovzdušné kozuby dosahujú účinnosť 60 až 80 % (otvorené kozuby iba okolo 20 %), sú však veľmi citlivé na vlhkosť paliva.

 

Ceny kozubových vložiek sa pohybujú od 14 000 do 150 000 Sk. Najdrahšie sú liatinové vložky alebo oceľoliatinové vložky so šamotom, ktorých výroba (odlievanie) je náročnejšia a zvyčajne sa pri nej spotrebuje aj viac materiálu. Pri masívnych vložkách z liatiny musíme pri rozkurovaní postupovať opatrnejšie a rátať s určitým omeškaním, čo je však výhoda pri skončení vykurovania, lebo majú väčšiu tepelnú zotrvačnosť a vydávajú teplo aj po skončení vykurovania. Cenovo prístupnejšie sú vložky zvárané z oceľového plechu so šamotovým ohniskom. Výhodou kvalitne zváraných vložiek z oceľového plechu je možnosť rýchleho rozkúrenia vložky bez jej poškodenia. Vložka bez problémov znáša silné dilatačné zmeny pri rozkúrení kozuba.
 

Na výrobu zváraných oceľových vložiek sa používa napríklad čierny plech triedy ST 373 (DIN), resp. 11 378 (STN), povrchovo upravený morením, s hrúbkou 4 až 5 mm. Jednotlivé dielce sa tvárnia, zvárajú a povrchovo upravujú. Nakoniec sa osadí bórosilikátové sklo odolné proti ohňu, šamotové, resp. skamolexové (vyrábajú sa z odrody tmavých sľúd) dielce a niektoré prvky z liatiny v spaľovacom priestore. Tesnenia a regulátory primárneho a sekundárneho spaľovacieho vzduchu zabezpečujú tesnosť spaľovacieho priestoru, dokonalé horenie, kvalitnú regulovateľnosť horenia kozubovej vložky. Sklá môžu byť rovné, oblúkové, panoramaticky zakrivené alebo aj špeciálne tvarované. Výkon bežne predávaných vložiek sa pohybuje od 6 do 16 kW. Dvere vložiek môžu byť otváracie alebo posúvacie, prípadne vysúvacie s možnosťou vyklopenia. Na niektorých typoch kozubových vložiek možno horenie regulovať automaticky. Ako palivo sa v kozubovej vložke používa štiepané alebo kusové drevo, pelety a drevené brikety, prípadne brikety z hnedého uhlia, ak to výrobca výslovne uvádza. Nedostatočne presušeným a nadmieru smolnatým drevom neodporúčame vo vložke vykurovať.

 

Pri montáži kozuba je dôležité jeho umiestnenie. Umiestnením kozuba pri obvodovej stene aj napriek izolácii vyhrievame obvodový múr. Odporúča sa, aby bol kozub umiestnený v strede domu. Vtedy sa najlepšie využije teplo z kozuba na vykurovanie vzduchu. V ideálnom prípade môže kozub priamo susediť so štyrmi miestnosťami. Takto je optimálne pripravený na odovzdávanie tepla do okolitých miestností.

Pred realizáciou už vo fáze plánovania treba zabezpečiť cirkuláciu vzduchu cez teplovzdušné rozvody. Takto sa vyrieši vykurovanie aj vzdialenejších miestností, prípadne miestností na vyššom podlaží.

Pri inštalácii treba dodržať všetky príslušné projektové, bezpečnostné a hygienické smernice v zmysle vyhlášky MV SR č. 401/2007.
 

Podklad musí byť dostatočne únosný vzhľadom na hmotnosť vložky, ktorú uvádza jej výrobca. Kozubovú vložku umiestnime na pripravený základ. Môže byť zhotovený z tehál, prípadne kameňa, šamotových tehál alebo plynosilikátov či betónu.

Ak kozubovú vložku chceme pripojiť na viacnásobne obsadený komín, všetky k nemu pripojené spotrebiče musia byť na tuhé palivá, musia byť uzavreté (spaľovací vzduch sa neodoberá z interiéru) a ich dvierka na prikladanie paliva sa musia samočinne zatvárať. Tieto podmienky musí spĺňať aj pripájaná kozubová vložka.

Pred pripojením kozuba sa presvedčíme, že komín má dostatočný ťah (minimálny požadovaný ťah v Pa je uvedený na štítku vložky). Plameň zapáleného papiera alebo sviečky sa pri dobrom ťahu vtiahne do komínového otvoru. Kozub pripojíme na komínový sopúch najkratším smerom. Kozub musí byť pripojený na komínový prieduch vždy so súhlasom príslušného revízneho technika v súlade s platnou legislatívou (vyhláška MV SR č. 401/2007, prípadne staršie predpisy STN 73 4210 a STN 73 4201). Keďže kozub nemôžeme pripojiť bezprostredne na komínový sopúch, z dymových (oceľových) rúr zostavíme dymovod. Ohybné kovové, tzv. flexi-hadice nepoužívame. Vyhláška ich použitie zakazuje, lebo je nebezpečné. Dymovod má byť čo najkratší a smerom ku komínu musí stúpať. Jeho maximálna dĺžka má byť 1,5 m. Dymové koleno alebo rúru, ktorú nasadíme na odťahové hrdlo kozubovej vložky, poistíme proti uvoľneniu kolíkom. Nasledujúce dymové rúry a kolená pevne a tesne spojíme a zasunieme do seba v dĺžke aspoň 40 mm v smere komínového ťahu. Otvor komína musíme vybaviť plechovým puzdrom, do ktorého zasunieme poslednú rúru dymovodu. Svojím priemerom zodpovedá priemeru použitej dymovej rúry.

Pokračovanie na našom webe už zajtra.