Omietkové zmesi

02.09.2009
02.09.2009 (6) (1)
Omietkové zmesi
Omietky sú tradičným a najčastejšie používaným spôsobom úpravy vnútorných a vonkajších povrchov stavieb. Na rozdiel od iných povrchových úprav, ktoré sa dajú použiť len v určitom prostredí, omietku môžeme použiť takmer na každý nosný podklad. Plní nielen funkciu ochrany muriva, ale zohľadňuje aj estetické hľadisko. Z tohto pohľadu sú omietky najrozšírenejšou povrchovou úpravou a aj v budúcnosti bude ťažké nahradiť ich inými materiálmi.
Prispievajú k tomu pomerne nízke náklady, ľahká údržba, dlhá životnosť a ochrana muriva pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, ale aj ochrana proti mechanickému poškodeniu. Preto sa kladú vysoké požiadavky na odborne realizované omietky, ktoré ovplyvňujú vnútorný a vonkajší vzhľad stavieb a na­vyše plnia okrem primárnej ochrany aj estetickú funkciu. Zlepšujú vlastnosti muriva, priečok, stropov a iných stavebných konštrukcií aj po stránke zvukovej a tepelnoizolačnej.

Omietkové zmesi 2Odborne aplikovaná omietka musí zohľadňovať nároky na nosný podklad.  Na výrobu omietok sa používajú viaceré druhy malty. Maltu tvoria spojivo, plnivo, voda a rozličné prísady. Ako spojivá sa najčastejšie používajú vápno, sadra a cement. Plnivá dodávajú omietke plasticitu a umožňujú ju spracovať – patria sem napr. piesky, kamenné múčky a pod. Od veľkosti zŕn – frakcie – závisí aj zrnitosť omietky. Môžeme povedať, že ideálna omietka je taká, ktorá sa svojimi vlastnosťami približuje vlastnostiam podkladu. Preto, ak ju chceme aplikovať v dobrej kvalite, musíme poznať a rozlišovať vlastnosti nosiča omietky, ktorým môže byť tehlové alebo pórobetónové murivo, betónové povrchy alebo iné stavebné konštrukcie.

Na správnu aplikáciu treba poznať fyzikálne, mechanické, tepelnoizolačné a iné vlastnosti mate­riálov, na ktoré sa omietky budú nanášať. Vo väčšine prípadov sú to podklady vytvorené z tehál, pórobetónu, betónu, betónových tvárnic či kameňa. Podklad rozhoduje aj o tom, aký druh omietky sa použije, aký technologický postup je najvhodnejší a aká bude konečná povrchová úprava. Dokonalé znalosti o podklade sú dôležité aj z hľadiska predchádzania porúch v omietkových systémoch. Poruchy omietok vo veľkej miere ovplyvňujú aj poruchy podkladu, čiže muriva. Dobre vymurované murivo je základom úspešnej realizácie omietok.

Podklad
Pred aplikáciou omietok treba zhodnotiť podklad a podľa neho navrhnúť a realizovať vhodný druh vonkajšej alebo vnútornej omietky, ktorú tvorí jedna alebo niekoľko vrstiev. Omietkové malty sa väčšinou viažu minerálnymi spojivami. Neexistuje univerzálna omietka. Podklady, čiže nosiče omietok, delíme na tvrdé a mäkké. Tvrdé nosiče sú murivá z prírodného kameňa, pálenej tehly, cementových tvaroviek, vápennopieskových tehál a betónu. Mäkké nosiče omietky sú murivá z poréznych pálených tehál, tvaroviek z ľahkých kamenív spojených cementom, pórobetónových tvárnic a pod. 

Omietkové zmesi 5Dokonalá omietka sa svojimi vlastnosťami musí približovať vlastnostiam podkladu. Z toho vyplýva, že napr. pri pórobetóne alebo poréznej pálenej tehle je vhodné použiť omietku s nízkym difúznym odporom, teda prievzdušnú omietku, ktorá „dýcha“ a má vyššiu pevnosť v ťahu za ohybu, čo eliminuje prípadný vznik trhlín. Naopak, na tvrdý podklad (betón a pod.) je vhodná tá omietka, ktorá má väčšiu priľ­navosť k podkladu a nie je pri nej potrebný difúzny odpor, pretože samotný podklad nemá takéto vlastnosti. Pri tvrdých nosičoch omietky platí pravidlo, že znižovanie pevnosti materiálu a modulu pružnosti E a miera zmrašťovania prebiehajú od nosiča omietky smerom von. Pre mäkké nosiče omietky je podstatným kritériom pevnosť omietky v ťahu za ohybu. V zásade platí, že pevnosť omietky v ťahu za ohybu musí byť tým väčšia, čím mäkší je nosič omietky. Aplikácia prednástrekov je vhodná ako kontaktný (spojovací) mostík medzi podkladom (nosičom omietky) a samotnou omietkou. Pri prednástrekoch treba zvážiť mieru ich použitia, pretože nie sú vhodné na aplikáciu na každý podklad, prípadne nie v plnom rozsahu (v niektorých prípadoch len na 50 až 60 % plochy).

Suché omietkové zmesi
V poslednom desaťročí sa rozšírilo používanie progresívnych suchých omietkových zmesí, ktoré sa aplikujú ako strojové omietky vo vnútornom aj vonkajšom prostredí. Ich vlastnosti a kvalita závisia od druhu a kvality pieskov, spojív (vápno, cement) a vody, ako aj od pomeru a kvality ich miešania. Často sú upravované rôznymi chemickými prípravkami a koncentrátmi na ich zušľachtenie (lepšia spracovateľnosť, väčšia priľnavosť k podkladu, zvýšenie difúzneho odporu, vodotesnosť, tepelnoizolačné vlastnosti a pod.). Výhodou použitia prírodných pieskov (oblé zrno) oproti drveným vápencom (hranaté zrno) v suchých omietkových zmesiach je ich vyššia pevnosť, lepšia spracovateľnosť a čerpateľnosť pri strojovom omietaní. Výhody:

– všetky zložky (piesok, cement, prí­padné prísady a pigmenty) sú presne dávkované, čo zaručuje ich stálu kvalitu,
– jednotlivé zložky sa miešajú podľa určeného množstva, aby sa čo najhospodárnejšie využil dostupný materiál na výrobu omietkovej zme­si potrebnej kvality,
– cement sa používa len v takom roz­sahu, aký je potrebný na dosiahnutie danej kvality výrobku,
– suché omietkové zmesi sa väčšinou balia do 40 kg vriec a prepravujú sa na paletách,
– suché omietkové zmesi sú pred­miešané. Vo väčšine prípadov sa aplikujú ako strojové omietky, takže produktivita práce je vysoká pri vysokej kvalite povrchu omietok.

Základné typy omietok
Dnes môžeme nájsť omietkové zmesi na každý typ muriva a na akýkoľvek účel. Omietkové zmesi zvyčajne používame jednotlivo, ale čoraz častejšie sa stretávame s tzv. omietkovými systémami. Každý výrobok má svoj technický list, ktorý obsahuje potrebné údaje o využití a spotrebe a podrobný postup pri nanášaní omietky. Sortiment je naozaj široký, a tak treba poznať základné typy omietok skôr, než prikročíme k výberu zmesi.

Hrubá vápenná omietka
Je to jednovrstvová omietka, ktorá sa nahadzuje v hrúbke 10 až 12 mm. Ak je na komínoch, štítových múroch či pôjdoch, nemaľuje sa. Môže byť nezatretá a zatretá. Povrch zatretej omietky sa zatrie drevenou stierkou.

Hladká vápenná omietka

Nahadzuje sa ako jednovrstvová v hrúbke 15 mm a ako dvojvrstvová v hrúbke až  20 mm. Do malty sa pridáva dostatočne jemný piesok, aby bolo možné vyhladiť povrch omietnutej plochy dreveným hladidlom. 

Úprava omietky a vytvorenie štruktúry

Ryhovanú štruktúru získame radiálnymi alebo lineárnymi ťahmi hladidla, tzv. škrabanú štruktúru vytvoríme kruhovými pohybmi hladidla.
 
Štuková omietka
Je jednou z najčastejšie používaných omietok v interiéri. Nanáša sa v dvoch vrstvách. Spodná vrstva, ktorá sa nazýva jadro, má hrúbku 15 mm a je z hrubej vápennocementovej malty (alebo z cementovej malty, ak chceme dosiahnuť väčšiu pevnosť); druhá – lícna štuková vrstva je z jemnej vápennej malty a naťahuje sa v hrúbke  3 až 5 mm drevenými alebo kovovými hladidlami na vyrovnané jadro. Na výrobu štukovej omietky sa používa veľmi jemný preosiaty piesok. Lícna vrstva sa vyhladzuje dreveným alebo plsteným hladidlom za stáleho kropenia stierkou. Do štukovej omietky možno pridať aj sadru, potom sa nahadzuje ako veľmi jemná omietka.
 
Sadrová omietka
Omietkové zmesi 6Svojím vzhľadom patrí medzi najdokonalejšie omietky. Preto sa používa najmä na omietanie spoločenských a reprezentatívnych priestorov. Jadro má hrúbku 15 mm a povrch (štuka) 5 mm. Zložkami omietky sú vápno a sadra ako spojivo. Pri rekonštrukciách treba pred aplikáciou sadrovej omietky odstrániť starú maľbu až na základ omietky. Stenu pred natiahnutím omietky impregnujeme penetračným náterom.

Zatretá vápennocementová a cementová omietka
Používa sa v miestnostiach so zvýšenou vlhkosťou, ale aj tam, kde je omietka vystavená väčšiemu opotrebeniu. Ide o jednovrstvovú omietku z vápennocementovej alebo cementovej malty v hrúbke 10 až 12 mm. Povrch sa zatiera dreveným hladidlom.

Hladká cementová omietka

Nanáša sa postupne ako zatretá omietka, ale povrch sa uhladí tak, aby neboli viditeľné spoje a odlišnosť farebných odtieňov.

Pálená cementová omietka
Omietkové zmesi 3Táto omietka sa nanáša ako dvojvrstvová a je čiastočne vodotesná, preto sa používa v práčovniach, garážach a pod. Jadro z cementovej malty má zvyčajne hrúbku 12 mm. Lícna vrstva je z veľmi jemnej cementovej malty, vyhladzuje sa oceľovým hladidlom a vypaľuje hladením za stáleho zasypávania povrchu omietky cementom a privlhčovania vodou.

Stierková omietka

Je vhodná na povrchovú úpravu monolitických a prefabrikovaných konštrukcií. Je 1 až 2 mm hrubá a nanáša sa roztieraním oceľovými stierkami alebo strojovým striekacím zariadením..

Stierková omietka z plastov
Ide o veľmi pružnú omietku, ktorá prechádza minimálnymi objemovými zmenami. Nanáša sa striekaním a roztiera oceľovými stierkami. Realizuje sa ako: - jednovrstvová hladká omietka, - dvojvrstvová hladká omietka, - jednovrstvová štrukturálna omietka, - dvojvrstvová štrukturálna omietka.

Tepelnoizolačné omietky – perlitové omietky
Vnútorné tepelnoizolačné omietky sú príjemné na dotyk a slúžia na zvýšenie nedostatočného tepelného odporu muriva. Používajú sa napr. na omietanie nevykurovaných schodísk.

Štruktúrovaná omietka
Omietkové zmesi 4Pre svoju plasticitu sa používa na zdôraznenie určitého stavebného prvku, ako je napr. kozub alebo exponovaná stena. Uplatnenie na všetkých stenách sa neodporúča, pretože na plastickom povrchu omietky sa vo zvýšenej miere usádza prach. Štruktúrované omietky sa ošetrujú náterom alebo sa používajú farebné omietkové zmesi.

Omietky imitujúce kameň
Tieto omietky sa bežne nepoužívajú. Patria sem omietky Stucco lustro, umelý mramor, umelý kameň.

Suché omietky
Suché omietky sa vytvárajú zo sadrových dosák s výplňou, ktoré majú hrúbku 10 mm. Lepia sa špeciálnym tmelom na omietniky.
 
Sanačné omietky
Špeciálnou kategóriou sú omietky na ošetrovanie vlhkého muriva. Sú súčasťou stavebnotechnických opatrení, ktoré veľakrát zásadným spôsobom zasahujú do existujúcich konštrukcií objektu. Pri použití sanačných omietok v interiéri treba zabezpečiť dostatočné vetranie rekonštruovaných priestorov. Konečnú povrchovú úpravu by nemali tvoriť uzatvárajúce nátery, tapety alebo obklad. Podklad pod omietku musí byť pevný, dostatočne únosný a nezmrznutý. Poškodenú drobivú vrstvu treba odstrániť na ploche vždy približne o 0,8 až 1,0 m väčšej, než bolo zistené poškodenie.


Text: Michal Domonkos a Karin Kasanová
Foto: Knauf, Rigips
Zdroj: časopis Urob si sám

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.
VLadymirec Toli | 19.08.2017, 19:59
Dobry den, potrebujem vediet podiel borskeho piesku a cementu na natiahnutie omietky na stenu z palenej tehly

Praktické rady, tipy a návody každých 7 dní.
 

Prečítajte si
Reklama