Obklady stien

obklady stien

Obklady stien musia spĺňať rad špeciálnych účelových aj vzhľadových požiadaviek. Vychádzajú  pritom z kompozičných zámerov a z funkcie, ktorú budú plniť. Estetická a dekoratívna funkcia obkladov je taká výrazná, že sa v súčasnosti stáva hlavným hľadiskom.

Navrhovanie obkladov
Pri navrhovaní rozmerov obkladu treba prihliadať na využitie priestoru, jeho rozmery, členenie, polohu a tvar okien, dverí, zariadenie interiéru a pod. Výška obkladu, ktorý chráni stenu pred znečistením alebo poškodením, napr. v spoločenských priestoroch by mala byť minimálne 1 500 mm.

Pri navrhovaní výšky obkladu sa musí brať do úvahy aj svetlá výška priestoru. Napríklad v kúpeľniach, sprchách a kuchyniach obklady izolujú steny pred vodou, spĺňajú hygienickú funkciu, a to hlavne obklady s hladkým povrchom, chránia povrch pred poškodením a opotrebovaním. Izolujú aj pred prenikaním hluku, zabraňujú stratám tepla, znižujú náklady na údržbu a upratovanie a majú dlhšiu životnosť ako omietka.

Pri obklade v interiéri nás zaujíma nasiakavosť materiálu a oteruvzdornosť.

Funkcie a vyžadované vlastnosti obkladov
Týkajú sa predovšetkým ochranny a vzhľadu.  Pri vnútorných obkladoch je to najmä zvýšená odolnosť obrusnosti oteru, odolnosť proti vode a vlhkosti, chemikáliám a hygiena, tvrdosť podľa Mohsa minimálne 3, pevnosť v ohybe 15 MPa. Z vzhľadových vlastností sú najdôležitejšie farebnosť a stálofarebnosť, dekoračný charakter a výtvarné riešenie. Vlastnosti obkladov:
Nasiakavosť – schopnosť materiálu prijímať kvapalinu, pričom nízka nasiakavosť je predpokladom pre najlepšie prevádzkové vlastnosti a odolnosť hlavne proti mrazu. Slovenské normy pripúšťajú nasiakavosť 3 %, gres má nasiakavosť 0,5 %.
Mrazuvzdornosť – schopnosť výrobku vydržať za daných podmienok daný počet cyklov zmrazovania a rozmrazovania  bez následného vzniku poruchy.
Obrusnosť  – schopnosť neglazúrovaného výrobku odolávať abrazívnym vplyvom. Oteruvzdornosť – odolnosť proti povrchovému opotrebovaniu. Napr. schopnosť glazovaných obkladov odolávať mechanickému opotrebovaniu sa udáva sa v škále 1 až 5, čím vyššie číslo, tým lepšia odolnosť.
Chemická odolnosť – je to odolnosť proti vzniku škvŕn, pôsobeniu chemikálií, kyselín a zásad používaných v domácnosti.
Tvrdosť –  meria sa rovnakou desaťstupňovou škálou tvrdosti aká platí pre minerály. Bežná keramika má tvrdosť 6 – 7a gres má tvrdosť 8.

Mozaikové obklady môžu byť vopred pripravené a uchytené na perforovanej papierovej podložke.

Keramické obkladačky
Keramické obkladačky zaraďujeme medzi stavebnú keramiku. Používajú sa na obkladanie vnútorných alebo vonkajších stien stavebných objektov. Základné a najdôležitejšie rozdelenie keramických obkladačiek je ale podľa hutnosti a nasiakavosti črepu.

Keramické obkladačky rozdeľujeme podľa:

▶ veľkosti obkladačky – malé (mozaikové), stredné (normálne) a veľké (špe­ciálne),
▶ úpravy hrán na ostrohranné a zaoblené,
▶ presnosti hrán na kalibrované (presne opracované)  a nekalibrované,
▶ farby na jednofarebné a viacfarebné,
▶ tvaru na štvorcové, obdĺžnikové (obyčajne väčší rozmer je dvojnásobok menšieho), šesťuholníkové, rôzne tvarované tak, že vzájomne jednotlivé obkladačky do seba zapadajú,
▶ povrchovej úpravy črepu na glazované, neglazované, engobované, leštené, lícové (bez povrchovej úpravy), dekorované,
▶ počtu výpalov na jednožiarové (výrobok bol v peci na výpal jedenkrát), dvojžiarové (výrobok bol v peci na výpal dvakrát, aj po nanesení glazúry).

Tvarovkové obkladačky poznáme zaoblené, rohové, kútové, okrajové. Špeciálne obkladačky sú napr. dekoračné ako je  listela (je to rôzne široká obkladačka pásikového typu, môže byť jednofarebná, ale aj bohato zdobená), inzerto (je to ozdobný keramický prvok v prostriedku obkladačky alebo v prostriedku zostavy s väčšou plochou), bomabato (je obkladačka pásikového typu s reliéfnym zdobením s rôznymi profilmi), profilované kusy , rímsičkové na ukončenie obkladu, vzorové (2, 4 i viac kusov obkladačiek vytvára jeden vzor), stredový dekor a iné.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste



Nová generácia keramických obkladov
Tvoria ju keramické obklady s aktívnou povrchovou vrstvou s výnimočnými hygienickými vlastnosťami. Takýto obklad má vysoké samočistiace a antibakteriálne vlastnosti. Systém spočíva v tom, že na povrch keramickej dlažby sa nanesie a zataví tenká priehľadná vrstva, čo je ďalšia vrstva glazúry, ktorá sa vypaľuje pri vysokých teplotách. Zlepšuje vlastnosti pomocou hydrofilného a antibakteriálneho účinku pridaním napríklad striebra. Hydrofilita, zmáčavosť je vytvorená vďaka hladkému povrchu, špina sa prakticky nemá kde zachytiť, povrch priťahuje vodu, ktorá získa umývaciu schopnosť, lebo čiastočky vody nevytvárajú kvapôčky, ale súvislý vodný film, ktorý špinu podmáča, rozpustí a spolu sa odplavia z povrchu. Antibakteriálny efekt spočíva v tom, že vrstva pri kontakte so vzdušným kyslíkom a vlhkosťou za pomoci slnečného svetla vytvára aktívny kyslík a, ako je známe, ten ničí organické látky, choroboplodné zárodky, baktérie, plesne. Aktívny povrch neutralizuje aj zápach a zabraňuje jeho vzniku. Tieto keramické obklady sú ale oveľa náročnejšie na finančné prostriedky. Celkom novú kvalitu v produkcii obkladov predstavujú neglazované vysoko slinuté obklady gresy, ktorých základom je granit. Vyznačujú sa takmer nulovou nasiakavosťou, zvýšenou tvrdosťou a pevnosťou, chemickou odolnosťou a rozmerovou presnosťou.

Kamenné obklady
Do vnútorného prostredia možno vybrať obklad z viacerých druhov kamenných prvkov. Môžu to byť aj kamene mäkké a chemicky málo odolné, kamenný obklad môže byť tenší a môže vyniknúť prirodzená farba, kresba a textúra horniny. Pri použití kamenných dosiek s textúrou treba prihliadať na obkladanú plochu – na obkladanie pilierov nie je vhodná šikmá textúra, ani pásová textúra skladaná do vzorov, ktoré potláčajú prirodzený pôvab kresby kameňa. Pri používaní kamenných obkladov treba dodržiavať kompozičnú jednotu, najmä čo sa týka celkového štandardu materiálov v interiéri. Vo vnútornom prostredí sa kameň vníma ako dekoračný prvok. Týka sa to najmä stien a obkladaných nosných stĺpov. Toto pôsobenie kameňa v interiéroch je tým výraznejšie, čím viac sa uplatňujú vzhľadové vlastnosti samotného materiálu. Na obkladanie stien interiérov sa používajú kamenné dosky predovšetkým z mramoru, travertínu, žuly, granitu, syenitu, dioritu, ryolitu a pod. Menej vhodné sú obkladové dosky z opuky a pieskovca, lebo majú drsný povrch a horšie vlastnosti. Veľkosť platní môže byť rôzna (podľa objednávky). Najmenšia hrúbka mramorových dosiek je 20 mm, travertínových 25 mm, žulových a syenitových 30 mm, opukových a pieskovcových 35 až 40 mm. Kamenný obklad sa musí ukotviť do podkladu (steny) a nesmie zaťažovať dlažbu.

Na vonkajšie obklady sú obľúbené, tzv. kabrince. Vzhľadom na hutnosť črepu a odolnosť glazúry sú určené práve na miesta vystavene silným poveternostným vplyvom.
–>
Sadrokartónové obklady
Obkladový materiál pozostáva z dosák tvorených zo sadrového jadra, ktorého povrch je obalený pevne priľnutým kartónom s hrúbkou 12,5 mm, masívne až 25 mm. Ich výhodou je suchá, rýchla a jednoduchá montáž, nízka hmotnosť, dobré zvukovoizolačné vlastnosti, veľká variabilita riešení, zvýšenie požiarnej odolnosti. Obklady sa môžu zhotovovať najčastejšie dvomi spôsobmi, a to suché obkladanie – tzv. technológia suchej omietky, pri ktorej sa dosky pripevňujú na masívny podklad  pomocou osadzovacieho spojiva, teda malty, ktorá sa nanesie na zadnú stranu dosiek, dosky sa priložia na murivo, vyrovnajú vodováhou a prilepia. Druhý spôsob je pripevnenie dosiek na konštrukciu, a to hlavne tam, kde nie je únosný podklad.

Flexibilné lepidlo treba rozmiešať s vodou. Pružné lepidlá, ako na fotografii, sa môžu používať aj v exteriéri (vystavené mrazu). Ak použijeme zubovú stierku s dĺžkou zubov 6 mm, spotreba suchého lepidla bude približne 3 kg/m2.Dištančné krížiky používajú aj profesionálni majstri obkladači.

Drevené obklady
Výhodou drevených obkladov je húževnatosť, pružnosť, montovateľnosť a spracovateľnosť, pevnosť, nízke náklady pri výrobe. Nevýhodou je kolísanie objemu dreva, krátka životnosť, vysoké udržiavacie náklady, možnosť napadnutia hubami. Vyhotovujú sa priskrutkovaním alebo pribíjaním dosák alebo latiek na lišty a latkové rošty, osadené na murive tak, aby medzi obkladom a stenou zostala medzera v šírke 20 až 40 mm. Jednotlivé prvky sa spájajú na pero a drážku, poldrážku alebo sa styky prelištujú. Používa sa poriadne vysušené drevo a aspoň mesiac uložené v prostredí s rovnakou teplotou, aká je v miestnosti, kde bude umiestnené. Obklad sa zhotovuje z rôznych  materiálov. Sú to dosky z prírodného dreva, či už listnatého, ako je dub, buk, orech, čerešňa, jaseň, alebo ihličnatého ako jedľa, smrek, smrekovec. Z exotického dreva si môžeme vybrať napr. mahagón, tík, palisander a pod. Na obklady môžeme použiť aj vrstvené dyhové drevo (LVL), preglejkové dosky, dosky z orientovaných triesok (OSB), trieskové dosky spojené živicou, trieskové dosky spojené cementom, vláknité dosky, oplášťované konštrukčné dosky s rámom, tzv. voštinové dosky  alebo korkové dosky.

Text: Ing. Mária Kováčiková
Foto: archiv vydavateľstva JAGA, Jika, BauMax, Jana Macinská, Saint Gobain Construction Products, divízia Rigips

Komentáre

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.