Lepíme kovy a plasty
V praxi sa často stretávame s poškodením predmetov z plexiskla, polyetylénu, ocele či hliníka. Tieto predmety možno v niektorých prípadoch opraviť lepením.
Galéria
Menšie plochy povrchu kovu je najvýhodnejšie čistiť frézovaním alebo dokonalým frézovaním brúsnym papierom. Veľké plochy môžeme očistiť pieskom alebo korundovým prachom pomocou dýzy pod tlakom (opieskovanie povrchu). Na odmastenie použijeme trichlóretylén alebo saponáty. Povrch kovu potom dokonale opláchneme vodou a vysušíme. Potom nasleduje chemická úprava označovaná aj ako morenie kovu. Po ňom povrch dôkladne opláchneme vodou do neutrálnej reakcie a vysušíme ho horúcim vzduchom. Chemicky upravených povrchov sa nedotýkame holými rukami. Stopy mastnoty na rukách stačia na ich znečistenie. Uvádzame dve z mnohých receptúr moriacich kúpeľov na kovy.
Železo, oceľ a liatina (okrem nehrdzavejúcej ocele)
Pri normálnej teplote ponoríme kov do zmesi 1 hmotnostného dielu kyseliny chlorovodíkovej s 1 hmotnostným dielom destilovanej vody na 10 až 15 minút. Povrch kovu dôkladne opláchneme vodou, vysušíme ho pri teplote 80 – 90 °C a ihneď ho lepíme.
Hliník a jeho zliatiny
Pripravíme si chrómsírovú kyselinu podľa receptúry: 240 hmotnostných dielov dvojchrómanu sodného, 240 hmotnostných dielov 96 % kyseliny sírovej a 770 hmotnostných dielov destilovanej vody. Kov ponoríme do moriaceho kúpeľa na 20 minút – pri teplote 60 °C. Upravený kov dokonale opláchneme destilovanou vodou do neutrálnej reakcie a vysušíme ho pri teplote 60 °C (maximálne) počas 30 minút. Teplota sušenia sa nesmie prekročiť kvôli oxidácii povrchu hliníka vzdušným kyslíkom. Ihneď prikročíme k lepeniu.
–>
Lepenie
V súčasnej praxi lepenia kovov sa používajú predovšetkým epoxidové lepidlá. Zväčša sú dvojzložkové. Pozostávajú zo živice (epoxidový oligomér) v prevažnej miere v kvapalnom skupenstve a ztvrdidla, ktoré sa ku živici pridáva v predpísanom pomere. Ako príklad epoxidových lepidiel ponúkaných na trhu možno uviesť výrobky ChS Epoxy typ 372 (staré označenie 1200), 531 (110 BG 15), Lepox Univerzal, Lepox Metal, Lepox Tempo, Retenol a Eprosin. Špeciálne lepiace tmely na báze epoxidov používané na lepenie a tmelenie kovov boli vyvinuté na Ústave polymérov SAV. Termostabilné adhezívum Termopol, Termopol-Light a Termopol S, epoxidové kompozitné adhezívum Railpol. Pri použití lepidiel typu Termopol sa adhézny spoj môže mechanicky opracovať brúsením, frézovaním alebo sústružením ako pri opracovávaní kovov. Zo známych polyuretánových adhezív možno uviesť typy Flexane, Flexopol, Gaspol Evo-Stick, Desoplast a Devcon. Na lepenie v automobilovom priemysle sa používajú aj jednozložkové polyuretánové adhezíva a tmely, ktoré sa vytvrdzujú vzdušnou vlhkosťou (Sikaflex, Emfi a pod.). Menšie plochy kovov možno úspešne lepiť jednozložkovými kyanoakrylátovými, tzv. sekundovými lepidlami. Na utesnenie (a fixáciu proti otáčaniu v závitoch) závitových spojov až do R 3“ sa používajú jednozložkové akrylátové tixotropné anaeróbne lepidlá (Loctite, omiFIT). Aneróbnymi akrylátovými lepidlami možno lepiť aj hrdlové alebo rúrkové spoje.
 |
 |
Zliatiny hliníka
Na lepenie hliníka možno použiť aj polyuretánové adhezíva, ktoré patria ku reaktívnym lepidlám tuhnúcim po pridaní tvrdidla. Reakcia základných zložiek, polyolov s polyizokyanátmi (tvrdidlom), prebieha aj pri normálnej
teplote. Preto si pripravíme len toľko lepidla, koľko je potrebné. Po stvrdnutí je adhézny spoj netaviteľný a nerozpustný. Tieto lepidlá majú výbornú odolnosť proti vplyvu prostredia, tepelnú odolnosť do +170 °C a relatívne vysokú pevnosť v odlupovaní, ktorá rastie s hrúbkou filmu lepidla.
Na lepenie hliníkových zliatin sa používajú aj tavné lepidlá. Tavné lepidlá (anglicky hot-melt adhezíva) sú pri normálnej teplote pevné, termoplastické a bezrozpúšťadlové materiály. Lepivosť sa u nich prejavuje v roztopenom stave. Po nanesení tavného lepidla zahriateho nad teplotu topenia na kov sa adhézny spoj vytvorí za niekoľko sekúnd. Hlavnými zložkami tavných lepidiel sú polyméry s vysokou molekulovou hmotnosťou, syntetické elastoméry, vosky a živice. Pre tavné lepidlá sú charakteristické vysoké adhézne vlastnosti a pomerne malé objemové zmeny pri tuhnutí lepidla. Teplota topenia sa pohybuje v intervale 65 až 180 °C. Ďalšími výhodami týchto lepidiel sú: dlhá a nenáročná skladovateľnosť, rýchle získanie pevnosti a fakt, že nie sú škodlivé pre človeka a prostredie. Vo vyhrievanom zásobníku sa lepidlo roztaví a tavenina sa cez tiež vyhrievanú koncovú dýzu dostane na povrch adherendu. Občas sa môže používať aj nepriamy spôsob nanášania, ktorého princíp spočíva v tom, že lepidlo nanesieme na dielce, necháme ho stuhnúť a až pri montáži ho aktivujeme infražiaričmi, horúcim vzduchom a podobne. Adhezíva na báze polyuretánov
Lepené predmety upevníme vo zvierke.
Lepenie plexiskla
Polymetylmetakrylát (PMMA) sa v praxi, pre svoje optické vlastnosti, nazýva aj plexisklo, resp. organické sklo. PMMA je číry, bezfarebný polymér, ktorý je rozpustný v esteroch a ketónoch (napr. v etylacetáte,
acetóne). Pred lepením je potrebné povrch PMMA v mieste lepenia obrúsiť jemným brúsnym papierom a odmastiť etylakoholom. Na lepenie PMMA môžeme použiť rozpúšťadlá, ako je chloroform, metylénchlorid, dichlóretylén, metylacetát, zmesi acetónu s chlorofomom v pomere 1 : 1 objemových dielov alebo koncentrovanú kyselinu octovú. Lepené plochy z PMMA asi na dve minúty ponoríme do vybraného rozpúšťadla a spojíme ich. Adhézny spoj, po vzájomnom priložení naleptaných lepených plôch, zaťažíme na 6 hodín miernym tlakom. Na lepenie PMMA využijeme aj roztokové akrylátové lepidlá (Resolvan PV
30). Pri teplote 20 °C trvá schnutie zlepu približne 14 dní. Pri lepení PMMA navzájom možno dosiahnuť pevnejší spoj použitím dvojzložkových lepidiel (Dentakryl, Durakryl alebo Superakryl).
Lepenie polyolefínov
Polyolefíny (PO), najmä polyetylén (PE) a polypropylén (PP), sú pri normálnej teplote nerozpustné v organických rozpúšťadlách a sú inertné. V dôsledku svojej hydrofóbnosti sú predmety z nich (vrecká, tašky, hračky, nádoby, dosky, rúry a podobne) ťažko lepiteľné.
 |
 |
Bez povrchovej úpravy PO možno lepiť menšie spoje použitím kyanoakrylátových lepidliel s aktivátorom, resp. primerom (pomocnou povrchovou vrstvou – zložka B lepidla Alteco, Sicomet Primer CAP 1), ktorý v tenkej vrstve nanášame na polymérny povrch. Menej pevné adhézne spoje PO sa bez povrchovej úpravy
pripravujú použitím vhodných tavných alebo tlakovo-citlivých lepidiel s permanentnou lepivosťou (disperzné lepidlo Celupol P a roztokové lepidlo Celupol 2). Na zabezpečenie pevných spojov povrch PO musímen aktivovať použitím vhodnej metódy, napríklad plameňom alebo pôsobením chrómsírovej kyseliny. V oboch prípadoch lepené plochy najprv odmastíme napríklad trichlóretylénom alebo metylénchloridom. Pri aktivácii PO plameňom je potrebné, aby bola celá plocha pred lepením upravená rovnomerne bez roztavenia polyméru. Súčiastku z PO ešte raz odmastíme metylénchloridom. Na lepenie aktivovaného PO možno použiť
epoxidové lepidlá (ChS Epoxy 1200 s tvrdidlom P11 alebo Lepox Univerzál). Lepený spoj stvrdne po 48 hodinách – pri normálnej teplote. S epoxidmi možno lepiť aj rúrky z polypropylénu používané na horúcu vodu. Ako alternatívne lepidlá možno použiť, na spájanie väčších plôch a fólií a po aktivácii povrchu na lepenie PO, lepidlo Umacol C, rezorcínformaldehydové lepidlo Umacol FR-63, kaučukové lepidlá typu Alkaprénov, Chemoprén 25 a Matadorfix 25.
Zdroj: Časopis Urob si sám
Komentáre