4 spôsoby, ako môžete realizovať pivnicu rodinného domu

Každý chce bývať v peknom, suchom, voňavom a zdravom prostredí. Prvým predpokladom dosiahnutia želaného stavu je vyhotovenie dokonale nepriepustnej izolácie proti vode a zemnej vlhkosti.

Galéria

Hydroizolácia sa rozdeľuje podľa umiestnenia na vodorovnú a zvislú. Závisí od hĺbky obytného priestoru pod terénom, či musíme použiť vodorovnú aj zvislú izoláciu alebo nám postačí iba vodorovná. Ukončuje sa 20 cm nad terénom, aby sa zamedzilo prenikaniu odrážajúcej sa dažďovej vody. Ak sa vodorovná vrstva vodonepriepustnej izolácie nachádza nad touto výškou, zvislú vrstvu nepotrebujeme.

Základom kvalitnej stavby je funkčný a prepracovaný projekt, ktorého sa pridržiavame pri zhotovení vodonepriepustnej izolácie. Projektant v niektorých prípadoch dáva na výber rôzne materiály, no zároveň niektoré z nich odporúča.

Izolačný systém na báze bitúmenu tvoria dve vrstvy stierky (medzi nimi môže byť stužujúca vložka), ochranná a klzná textília (chráni izoláciu pred poškodením), ochranné a drenážne dosky. 

1. Asfaltované pásy

Sú jedným z najviac používaných materiálov na izoláciu proti vode a zemnej vlhkosti. Vybavené sú rôznymi nosnými a krycími vrstvami, ktoré ich spevňujú a mechanicky chránia.

Postup zhotovenia

Najprv zhotovíme podkladový betón, ktorý sa kladie na únosnú, pevnú, vyrovnanú a zhutnenú zeminu, prípadne makadamovú kamennú vrstvu. Na dokonale rovný hladký povrch vytvorený z uhladeného zhutneného betónu s hrúbkou 8 až 10 cm nanesieme jeden až dva penetračné nátery asfaltovou suspenziou. Penetračný náter povrchovo vsiaknutý do betónového podkladu zlepší priľnavosť pásu a povrch sa stáva čiastočne vodonepriepustným.

Na takto ošetrený podklad pomocou horáka postupne natavujeme pás. Postupným odgúľavaním pomocou drevenej palice alebo oceľového háka a nahrievaním ho pritavíme celou plochou.

Asfaltovaný pás má dostatočnú hmotnosť na to, aby sa postupným odgúľavaním z balu vlastnou váhou prilepil k podkladu. Nestúpame po ňom, kým je horúci, vytvorili by sme na ňom preliačiny.

Prekrývanie jednotlivých kusov vedľa seba i v rade za sebou je 10 cm. Správne natavený asfalt má na okrajoch len veľmi mierne vytekať. Podľa projektu takto zhotovíme jednu alebo dve vrstvy. Pri lepení druhej vrstvy sa prekrytie dvoch pásov vystrieda v polovici šírky pásu, aby nikde nevznikli na sebe štyri vrstvy. Po zhotovení celej plochy čo najskôr zhotovíme ochrannú vrstvu proti mechanickému poškodeniu z cementovej malty alebo jemného betónu s hrúbkou 3 až 5 cm – tzv. poter.

Ak súčasne zatepľujeme, nikdy nesmieme priamo na seba položiť asfaltovaný pás a polystyrén; musíme ich oddeliť separačnou vrstvou z geotextílie alebo iného materiálu, pretože pás by postupne rozkladal polystyrénovú vrstvu.

Prechod medzi zvislou a vodorovnou izoláciou urobíme pomocou tzv. fabionu – oblúčika s priemerom 8 až 10 cm, ktorý sa zhotoví z podkladovej malty. Asfaltový pás sa nikdy nesmie zalomiť do pravého uhla – praskol by a bol by nefunkčný.

Izolácia proti stekajúcej vode a zemnej vlhkosti

1 – penetračný náter, 2 – asfaltovaný pás bez posypu, 3 – asfaltovaný pás bez posypu, 4 – asfaltovaný pás bez posypu, 5 – nopová fólia, 6 – geotextília, 7 – drenážne potrubie, 8 – zemina, 9 – betónová stena, 10 – betónový podklad

zemná vlhkosť

Voda je viazaná v kapilárach, resp. póroch materiálov. Vlhkosť nikdy nevytvára spojitú hladinu, šíri sa len vplyvom pôsobenia absorpčných, kapilárnych alebo gravitačných síl.

stekajúca voda
Voda steká po povrchu konštrukcií a nevytvára merateľný tlak. Pohybuje sa len v smere gravitácie, s výnimkou vody hnanej vetrom. Musí byť vylúčená možnosť vzdutia jej hladiny pri hydroizolácii.

Zemná hydroizolačná fólia z PVC s hrúbkou 1 mm

2. Plastové hydroizolačné fólie

Plastové pásy z PVC, samolepiace plastové fólie a rozličné elastoméry sa používajú ako jednovrstvová izolácia v potrebnej hrúbke od 1,2 mm. Ukladajú sa na hladký čistý betónový povrch, na ktorý sa rozprestrie geotextília. Plastová fólia sa zvára špeciálnym horúcovzdušným agregátom z dopredu narezaných dielcov podľa tvaru podkladu. Jednotlivé zvary sa po zlepení kontrolujú prístrojom, či neobsahujú vzduchové dutinky, a prípadné chyby sa pretavujú. Menšie časti sa môžu zvárať aj horúcovzdušnou pištoľou. Ak sa použije aj zvislá vrstva, jej ukončenie na obvodovom múre môže byť uchytené pomocou hliníkového plechu mechanicky priskrutkovaním a vytmelením povrchu lišty.

Prechod medzi vodorovnou a zvislou izoláciou je oblúkový, prípadne ostrejší pravý uhol v závislosti od konkrétneho druhu fólie. Hrubé a tvrdšie pevné fólie sa nedajú ohnúť presne do pravého uhla,  pretože by sa mohli poškodiť.

Po zhotovení vodorovnej vrstvy sa musí izolácia čím skôr ochrániť proti mechanickému poškodeniu geotextíliou a cementovým poterom. Na ochrannú vrstvu môžeme použiť aj biobetón, ekostyrén a iné ľahké betóny, ktoré suterén, resp. prízemie tepelne izolujú. Tak ako chránime vodorovnú vrstvu, aj zvislú izoláciu ochraňujeme platňami zo špeciálne upraveného polystyrénu, kupolkovou (peniažkovou) fóliou, cementotrieskovými doskami… Ochrana tehlovou prímurovkou sa pre prácnosť dnes už nepoužíva.
Na izolovanie prestupov a priechodov cez vodonepriepustnú vrstvu sa používajú samolepiace pásy, ktoré dokonale izolujú stavebné priechody kanalizácie a umožňujú aj malú dilatáciu týchto častí. Pôvodná fólia sa v miestach priechodu presne vyreže a po osadení sa spoje prelepia touto samolepiacou páskou s ochrannou hliníkovou fóliou.

Náradie

Na spájanie jednotlivých pásov potrebujeme horúcovzdušný agregát, natavovaciu horúcovzdušnú pištoľ, oblúčkový rezák – nôž –, plech na kontrolu zvarov, príklepovú vŕtačku na zhotovenie otvorov na rozperky pri kotvení na zvislú stenu.

3. Vodotesný betón

Používa sa čoraz viac na zostrojenie spodnej stavby ako ochrana proti tlakovej vode. Výhodou je jednokrokový systém a vodotesnosť v okamihu zhotovenia. Môže sa použiť aj v stavbe trvale vystavenej účinkom spodnej vody. Dilatačné celky sa spájajú pružným, ale vodoodolným polymérom. Nevýhodou je však vyššia cena (od 70 €/m3) špeciálneho betónu.

Reakciou kryštalizujúcich látok s vlhkosťou a voľným vápnom vznikajú v štruktúre betónu nanokryštály solí, ktoré pevne zrastajú so stenami kapilár a postupne utesňujú pórovú štruktúru (foto pred reakciou a počas reakcie).

4. Kryštalická izolácia

Používa sa ako vrstva špeciálnej suspenzie nanesenej na betónový podklad v hrúbke 3 až 10 mm. Ide o jedno- alebo dvojzložkové materiály na báze cementu a prísad na dosiahnutie vodonepriepustnosti betónu. Jednotlivé druhy nanášame ako stierku na čistý odprašnený povrch. Po určitom čase vznikajú v betóne kryštály vypĺňajúce medzery a póry zamedzujúce šíreniu vlhkosti. Na jednoduché stavby sa tento spôsob izolácie nepoužíva, je skôr vhodný na veľké stavby so suterénmi. Vodonepriepustnosť sa prejaví po piatich až siedmich dňoch.

Keďže nie je možné overovať vlastnosti materiálov zabudovaním a potom prípadné nedostatky a chyby odstraňovať, vždy si nechajme poradiť od skúsených predajcov a realizátorov.

Text: Ing. Želmíra Kováčiková
Foto a kresby: Stanislav Botur, Dörken, Icopal, Schomburg
Zdroj: časopis Urob si sám 11/2016