Praktická malá kuchyňa

Malá kuchyňa a veľká rodina – situácia rozhodne nie ojedinelá a rozhodne nie jednoduchá. Alica je navyše domáca pani, ktorá naozaj rada varí a skvele pečie, takže na priestore pre tieto bohumilé činnosti nikto z rodiny nemienil šetriť. Ako si s Aliciným kuchynským rébusom poradila architektka Lucia Hakelová? Predsa prakticky! Ako inak.

Galéria

Alica a Peter majú so svojím bytom veľké plány – bývajú priamo pod strechou a usilovne už pracujú na tom, ako k súčasným dvom izbám pripoja aj priestor v podkroví. Pod strechou bude časom spálňa a detské izby a malý byt, ktorý dnes mladomanželia obývajú, sa zmení na dennú zónu veľkého mezonetového bytu – obývačku, jedáleň a kuchyňu. Apropo – kuchyňa. Donedávna tu býval starší pán a jeho kuchyňa v štýle starého mládenca rozhodne nespĺňala ani predstavy novej gazdinky, ani nároky plánovanej veľkej rodiny. Veľká prestavba však bude potrebovať ešte veľa času, a aj dovtedy,  kým byt nadobudne svoju definitívnu podobu a rozlohu, treba niekde variť. Peter a Alica si nevedeli predstaviť svoje bývanie bez poriadnej kuchyne ani dočasne. Takže úloha bola o to komplikovanejšia – v byte pre dvoch vytvoriť kuchyňu pre štvorčlennú rodinu, ktorá sa neskôr harmonicky zapojí do fungovania rozšíreného bytu. Samozrejme, nebola to úloha pre Petra a Alicu, ale pre architektku.

Kuchyňa sťahovavá? Nie!
Životopisy starých bytov bývajú občas pestré. Zmienky o rôznych prestavbách možno často čítať z ich múrov a priečok. Aj na miestnosti, ktorá je dnes Alicinou kuchyňou, sa dalo vidieť, že kedysi bola viacerými, ešte menšími miestnôstkami (presnejšie záchodom a chodbičkou) – svedčili o tom niky v stenách, výstupky nosných múrov aj nerovný strop preťatý prekladom. Ďalšie sťahovanie kuchyne z miestnosti do miestnosti zavrhla architektka hneď na začiatku: „Väčšia kuchyňa by teoreticky mohla byť v susednej väčšej miestnosti, ale musela som brať do úvahy aj vzdialenejšie plány,“ vysvetľuje Lucia. „Časom by sa mala stať zo susednej izby, ktorá je dnes obývačkou, jedáleň. V nej bude aj schodisko na horné podlažie. Vedľa je veľká miestnosť, momentálne využívaná ako spálňa. S ňou sa do budúcnosti počíta ako s obývačkou. V súlade s plánmi do vzdialenejšej budúcnosti bolo teda jediné logické miesto na kuchyňu tam, kde bola aj predtým.“ Navyše, Alici kuchyňa v obytnom priestore nevyhovuje, takže bolo rozhodnuté – kuchyňa ostane tam, kde je. Treba už len do malej miestnosti dostať všetko potrebné. „Bolo to pre mňa také logické cvičenie, urobiť na takomto malom priestore kuchyňu pre rodinu – s dostatočnými úložnými priestormi aj s potrebnou plochou na prípravu jedla,“ usmieva sa architektka.

Vnútorná logika
Steny kuchyne, poznačené prestavbami, obsahovali rôzne niky a výstupky, ktoré  vzhľadom na jej veľkosť nemohli ostať ležať ladom. Architektka preto navrhla kuchynskú linku s rôznymi hĺbkami skriniek, vďaka čomu sa mohlo využiť maximum priestoru na odkladanie a na rozličné pracovné plochy. „Spodné skrinky, ktoré majú v jednej časti hĺbku až 90 cm, sa dajú prakticky využívať vďaka moderným plnovýsuvným zásuvkám. V skrinke s takouto hĺbkou by sa na bežné police veci komplikovane ukladali a ešte ťažšie vyberali,“ vysvetľuje architektka. „Preto sa zariaďovanie tejto kuchyne začalo od vnútorného vybavenia skriniek. Spolu s majiteľmi bytu sme vybrali značku Blum, ktorej ponuka zodpovedala našim potrebám. Linku potom podľa môjho návrhu vyrobil presne na mieru stolár. Výroba na mieru bola potrebná aj preto, že v tejto miestnosti by ste pravý uhol hľadali márne.“ Aby sa získalo maximum úložného priestoru, siahajú horné skrinky linky trochu netypicky až po strop (i keď v tomto prípade o čosi nižší, než je obvyklé). Najvyššie police vyčlenila Alica na predmety používané len zriedka: „Aj slávnostnú polievkovú misu treba mať niekde odloženú, hoci sa používa len párkrát do roka,“ nezaprie svoju záľubu. „Musím sa síce postaviť na stolček, ale je to ešte stále použiteľná výška. Napokon, vo vstavaných skriniach sa aj takýto úložný priestor využíva celkom bežne. A má to aj ďalšiu výhodu – na horných skrinkách netreba utierať prach,“ dodáva Alica so smiechom.

Prednosti bielej
Majitelia bytu majú radi tmavé drevo a spočiatku aj pokukovali po dyhovaných kuchynských linkách. Po rozhovore s architektkou však dospeli k názoru, že v tejto kuchyni si ho dovoliť nemôžu. Tmavá farba by totiž opticky ešte ubrala aj z toho mála priestoru, ktorý mali k dispozícii. Táto kuchyňa si žiadala pravý opak. „Od začiatku mi bolo jasné, že do tohto malého priestoru musím vytvoriť niečo vo svetlých farbách,“ hovorí Lucia. „Veľa svetla a čo najsvetlejšie farby totiž dokážu navodiť dojem priestrannosti,“ vysvetľuje. „Nakoniec som vybrala na linku biele striekané dvierka – takáto povrchová úprava je odolná a keďže sem veľkú časť dňa svieti slnko, dostane povrch dvierok poriadne zabrať. Ostatné plochy – pracovná doska a mozaika na stene za linkou – by mali tvoriť len nenápadné pozadie pre rôzne ingrediencie, kuchynské náradie a všetky tie predmety, ktoré lemujú cestu k dobrému jedlu. Preto som vyberala z jemných prírodných odtieňov.“

Výhodu bielych dvierok ocenili majitelia kuchyne aj pri výbere spotrebičov – bielej kuchyni totiž pristane akýkoľvek biely pomocník. „Pôvodne sme uvažovali o vstavaných spotrebičoch,“ hovorí Alica. „Páčilo sa mi, že je to také čisté riešenie. Ibaže všetky boli omnoho drahšie než voľne stojace. Zdalo sa mi to úplne nelogické – prečo by som mala dať toľké peniaze v podstate za rovnaký spotrebič a ešte zaplatiť aj za skrinku, do ktorej sa zabuduje, aj za dvierka… Navyše, vo vstavanej chladničke bolo omnoho menej miesta ako vo voľne stojacej, ktorá zaberá rovnaký priestor. To sme si v malej kuchyni rozhodne nemohli dovoliť. Lenže keď sme sa začali viac obzerať po obchodoch, zistili sme, že mnohé spotrebiče majú celkom fajn dizajn a do jednoduchej bielej kuchyne sa perfektne hodia. Tak sme radšej investovali do energetickej triedy A+. Je to také racionálne riešenie.“

„Šmudlikút“ ako kompromis
Aj keď kuchyňa vyzerá ako hotová, má za sebou len prvú fázu premeny – tak, aby tu mohla rodina fungovať do veľkej rekonštrukcie (a z veľkej časti aj počas nej a po nej). V rámci prestavby celého bytu by sa mala definitívne vybrať podlaha (bude rovnaká ako v susednej jedálni) a doriešiť stolovanie. Zatiaľ sú v kuchyni provizórne laminátové parkety, neskôr sa uvidí. Pri príležitosti konečnej prestavby je v pláne aj rozšírenie úzkych dverí do kuchyne tak, aby bol vstup pohodlnejší.

Stena oproti linke, ktorá oddeľuje kuchyňu od susednej miestnosti, je akýmsi kompromisom – Alica tu chcela mať aspoň malé sedenie, teda miestečko, kde si človek môže trebárs vypiť kávu, Petrovi sa zasa zdala vhodná pre mikrovlnku, na ktorú sa inde v kuchyni nenašlo miesto (väčšina horných skriniek totiž nemá dostatočnú hĺbku). „Nakoniec som ustúpila mužovi. Nemám nič proti mikrovlnke, je to praktická vec, ale vedela by som si ju predstaviť aj v jedálni,“ povzdychne si Alica. „Aj tak sa využíva najmä na prihrievanie, tak by bola poruke…“ Alica a Peter teda investovali do vstavaného spotrebiča a Lucia im oproti linke navrhla „vežu so šmudlikútom“, ako ju pokrstila Alica. „V podstate je to tu praktické – keďže túto časť nevnímam ako súčasť kuchynskej linky, zvyknem sem položiť všeličo, čo nechcem, aby mi zavadzalo,“ dodáva s úsmevom. Kuchyňa teda ostala bez miesta na stolovanie – jedáva sa v susednej miestnosti, ktorá je zatiaľ obývačkou aj jedálňou, časom z nej bude len jedáleň. Definitívne riešenie stolovania nakoniec zostalo ako úloha do budúcnosti. Lucia sa s ňou popasuje v rámci veľkej prestavby.

Erika Kuhnová
Foto: Dano Veselský
Zdroj: časopis Môj dom