Mýty a fakty o plesniach: Ako si s nimi poradiť vo vlastnom byte

O plesniach kolujú mnohé nepresné informácie, ktoré treba uviesť na pravú mieru. Sú nasledujúce tvrdenia fakty alebo len fámy? Zistite, ako si v boji s plesňami poradiť aj vo vlastnom byte.

Galéria

Radí Stano Botur:

„V zimných mesiacoch sa menej vetrá, a tým sa zvyšuje výskyt nevzhľadných škvŕn na stenách. Napadnutie stien plesňami patrí nielen medzi viditeľné problémy, má tiež vplyv na naše zdravie.“

Čím tmavšia, tým jedovatejšia

Nie, je to mýtus.

Plesní existuje nepreberné množstvo rôznych druhov a svetlosť, respektíve tmavosť ich sfarbenia nesúvisí s ich škodlivými účinkami na ľudský organizmus. Napríklad bežne známa pleseň Aspergillus flavus, hoci je svetlej zelenožltej farby, je veľmi nebezpečná a treba ju hneď odstrániť. Rastie na vlhkých stenách, kobercoch, často na arašidoch a orechoch. Produkuje karcinogénny mykotoxín nebezpečný pre pečeň a je pôvodcom aspergilózy pľúc, napáda rohovku oka, mozgové či pľúcne cievy a môže dokonca spôsobiť infarkt myokardu. Na aspergilózu môže umrieť až 40 % postihnutých pacientov. Plesne sú nebezpečné najmä pre pacientov s oslabenou imunitou, napríklad pri leukémii po transplantácii kostnej drene alebo orgánov. Treba však vedieť, že nie všetky plesne produkujú mykotoxíny a aj tie, ktoré to vedia, produkujú ich len za určitých podmienok a nie vo veľkých množstvách.

Bez vody či vlhkosti nemôžu plesne rásť a rozmnožovať sa. Preto sa najčastejšie vyskytujú vo vlhkých priestoroch, ako sú kúpeľňa, pivnica či zle zaizolovaný dom. Niektoré z nich sú nebezpečné pre ľudské zdravie.

Aby sa netvorili plesne, stačí dobre vetrať

Nie iba to. Časť pravdy.

Pamätajte však na to, že podmienkou tvorenia a rastu plesní je zvýšená vlhkosť prostredia. Ak bude pretrvávať, plesne sa po čase vytvoria. Preto zavlhnuté priestory, napr. vytopené, treba vysušiť do 24 – 48 hodín, prv než sa plesne utvoria. V byte je nevyhnutné odstrániť zdroje vlhkosti (zaizolovať múry alebo strechu, opraviť netesné potrubia a pod.), priestor dobre vetrať či odvlhčovať ho, nesušiť v ňom bielizeň. Do kúpeľne si dajte namontovať ventilátor s časovačom, ktorý bude bežať ešte pol hodiny po sprchovaní. Vždy po ňom utrite dlážku a handru či mop sušte vonku. V kuchyni používajte digestor, ktorý paru odvádza von z budovy. V moderných nízkoenergetických domoch s tesnými oknami je nevyhnutné zabezpečiť nútené vetranie, najlepšie cez výmenník tepla (rekuperátor).

Plesní sa zbavíte postriekaním steny vhodnou chemikáliou

Nie natrvalo. Polopravda.

Zanedlho po postriekaní sa plesne ľahko môžu vrátiť späť, a to na ešte väčšej ploche. V skutočnosti je boj s plesňami zložitejší. Prvým krokom dezinfekčného postupu je vždy usmrtenie plesní postrekom. Potom mechanicky odstráňte zvyšky plesní handrou nasýtenou dezinfekčným prostriedkom, teda zamokra (tú potom vyhoďte). Nikdy plesne nezoškrabávajte za sucha! Tento krok môžete podľa potreby viackrát zopakovať, kým už na stene nebude pleseň. Nemusíte pritom použiť špeciálny prípravok (chlórnany dráždia pľúca), ale postačí aj ocot. Stenu nechajte dobre vyschnúť.

Potom aplikujte maľovku s prídavkom protiplesňového prípravku, ktorý môžete kúpiť osobitne alebo si rovno zadovážite namiešaný protiplesňový náter. Hotovo. Pracujte s dýchacím rúškom (lepšie s respirátorom filtračnej triedy FFP3), ochrannými okuliarmi a v gumených rukaviciach. Oblečenie vyperte pri 60 °C.

Vdýchnutie plesní môže byť nebezpečné

Áno, to je fakt.

Plesne sa totiž rozmnožujú mikroskopickými spórami, laicky povedané semienkami, ktoré sa uvoľňujú z podhubia plesne (napr. na stene) a šíria sa vzduchom na veľké vzdialenosti. Podhubie ich uvoľňuje veľké množstvá, a tak sú plesne prakticky všade okolo nás. V nevhodných podmienkach môžu prežiť dvadsať rokov v neaktívnom stave. V priestore zamorenom plesňami je koncentrácia spór taká vysoká, že si s nimi imunitný systém zdravého človeka nemusí poradiť. Spóry s veľkosťou nad 10 μm (mikrometrov) dráždia sliznice nosných dutín, od 4 do 10 μm zasa priedušnice, čo môže viesť k alergii a astme. Ešte menšie spóry prenikajú do pľúc, spôsobujú ich zápaly. Pri alergii na plesne je vhodné zaobstarať si čističku vzduchu s filtrom HEPA, ktorá prefiltruje vzduch v miestnosti aspoň 4-krát za hodinu.

Kde necítiť plesnivý pach, plesne nie sú

Nie, je to mýtus.

Zápach plesní je jedným z príznakov, ale ak pleseň necítite, neznamená to, že v dome nie je. O (ne)prítomnosti plesní sa možno presvedčiť iba dôkladnou prehliadkou celého domu a mal by ju urobiť profesionál. Už sa napríklad stalo, že majitelia stavby boli o niekoľko mesiacov po kúpe zdesení, keď sa na stenách začali masívne tvoriť plesne. Predajca „vyriešil“ problém netesnej kanalizácie tým, že dom nechal vymaľovať. Používaním domu sa vlhkosť z potrubia dostala do stien a tie „zakvitli“ plesnivou čerňou.

Pleseň môže rozložiť drevený trám

Nie, je to mýtus.

Pleseň síce môže napadnúť drevo vo vlhkom prostredí bez dostatočného prúdenia vzduchu, ale plesne drevo nerozkladajú, spôsobujú len povrchovú zmenu jeho sfarbenia. Na povrchu dreva sa vytvárajú vatovité útvary zelenej, bielosivej, prípadne žltkastej farby. Ich nebezpečenstvo však spočíva v tom, že zabraňujú vyparovaniu vody z povrchu dreva, čím dlhodobo vytvárajú vhodné podmienky na rast drevokazných húb v dreve. Na suchom dreve teda škodu nespôsobujú.

Kde hľadať plesne?

Plesne na stenách sa vyskytujú všade tam, kde sa vodné pary vyzrážajú na chladnom murive – v kútoch, za nábytkom či v bezprostrednej blízkosti okenných rámov, ale aj v okolí potrubí či pod strechou, v rôznych technických dutinách či priestoroch budov.

Text: Stanislav Botur
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám