Radíme pri stavbe a používaní záhradného kozuba a grilu
Grilovacia sezóna začína naberať obrátky. V jarnom počasí možno stráviť nielen veľmi pekné večery, ale aj chutné večere, ak používame správny gril alebo kozub. Pri jeho stavbe možno využijete zopár dobrých rád od nášho odborného spolupracovníka.
Galéria
Základné vybavenie a konštrukcia vonkajšieho griluPalivový rošt s väčšími medzerami je vhodný na vytvorenie pahreby pomocou prírodného ohňa z dreva (alebo veľkých dobre lisovaných brikiet).
- Dobre navrhnutý a postavený gril je už malou kuchynkou. Má pracovnú i servírovaciu plochu, prívod vody, drez i odtok. Ak nemáme prívod vody, postačí aj vedro. Použitú vodu musíme buď vynášať, alebo ju použitím potrubia dopravujeme na potrebné miesto.
- Správne založenie grilov je najdôležitejšie. Miesto pre gril je potrebné drenážovať pomocou štrkového podsypu. Gril môže byť založený aj celoplošne na veľkej betónovej doske. Pri zakladaní sú rozhodujúce miestne pomery.
- Veľmi dôležité je oddilatovať teplom namáhanú konštrukciu kozuba či grilu od ostatných bežne namáhaných, obvykle betónových častí.
- Palivové drevo do kozuba neukladáme priamo na zem, ale v konštrukcii vyhotovíme poličky nad terénom. Uzamykacia a uzatvárateľná skrinka ušetrí zbytočné prinášanie a odnášanie náradia do chaty či domu. Množstvo poličiek a úložných priestorov pod pultom nie je na škodu.
- Ak nie je gril zastrešený na zimu, je dobré ho zabaliť plachtou na ochranu stavieb.
Základný predpoklad spoločného fungovania betónového grilu a záhradného kozuba
Pri kúpe betónového grilu odmeriame plochu portálu (teda otvoru na prikladanie dreva v prednej časti kozuba) a porovnáme ju s vnútornou plochou komína. Ak je pomer asi 1: 10 a menej, je predpoklad, že gril bude ťahať – bude fungovať ako kozub. Účinná výška komína od hornej hrany portálu po hornú hranu komína by mala byť minimálne 1 m, aby sa dym rozptýlil aspoň nad hlavami okolostojacich. Komínová hlava alebo najvyšší bod komína by mal byť asi vo výške 2,5 m.
Problém výšky pracovnej plochy a výšky grilu
Oheň pre gril i kozub môže byť spoločný. Uhlíky z pahreby v kozube môžeme presúvať do grilu. Podľa veľkosti plameňa v kozube možno použiť na grilovanie i oheň z kozuba. Samotný gril a podlaha pri obslužnej ploche sú v priehlbine nižšej asi o 30 cm. Grilmajster sa nemusí zohýbať k nízkemu pultu. Ľudia sediaci okolo ohňa si zasa užijú dostatok príjemného sálavého tepla. Schodíky okolo obslužného pultu môžu však byť nebezpečné, ak nálada grilujúcich stúpne…
Pracovné plochy sú na vyššej časti
Celý komplex je osadený v jednej rovine terénu. V tomto prípade nemožno dokonale využiť dodatkové teplo z kozuba na grilovanie. Zvyšky pahreby z grilu možno posunúť do ohniska kozuba. Pozor, obidve konštrukcie je potrebné dokonale oddilatovať, inak sa môžu pnutím potrhať. V dymovej komore nad ohniskami sú znázornené sedlové konštrukcie, odtrhové hrany i hlavné spoločné sedlo.
Úprava kozuba na gril
Interiérový kozub je vybavený sedlom, ktoré zabraňuje vyrážaniu dymu z portálu. V griloch sa sedlo obyčajne neinštaluje. Sedlo možno realizovať z tehál spojených kachliarskou maltou alebo tmelom určeným do exteriéru (predávajú sa v kachliarskych obchodoch). Horná hrana sedla je ukončená v zvislom predlžení vnútornej hrany dymovej komory. Šamotová konštrukcia sa nedotýka pôvodnej steny grilu. Na dilatáciu postačí použiť vlnitú lepenku. Lepenka vyhorí, zotlie a tehlová konštrukcia sa môže teplom rozpínať do ľubovôle. Ak to neurobíme, gril sa môže roztrhnúť. Na kresbe je dilatácia naznačená červenou šípkou. Ak napojíme ďalšie kusy komínových tvaroviek, spájame ich kolíkmi navŕtanými v stenách komína. Ak betónové steny grilu nie sú celkom v poriadku, inštalujeme na čelnú stenu dymníka ochrannú dosku. Možno použiť liatinovú platňu zo sporáka. Pri montáži použijeme skrutky a podložky. Diery v ochrannej doske sú o 1 mm väčšie ako priemer skrutiek. Skrutky neuťahujeme „na doraz“, naopak, majú byť voľnejšie. Doska sa pri dilatačných zmenách môže pohybovať. Je ukotvená tak, že pri poklepkaní hrkoce. Dosku montujeme ako krajné riešenie, lebo pri vykurovaní sa plamene od dosky odrazia a vrhnú sa na zadnú stenu, ktorú by mohli poškodiť. Dosku je preto vhodné inštalovať ako lamelovú – zloženú z viacerých pásikov. Plameň sa tak rozbije na doske, časť tepla pohltí čelná stena, no nie natoľko, že by v dôsledku namáhania a praskla. Takto oslabený plameň nepoškodí zadnú stenu. Kresba znázorňuje smerovanie plameňov a dymu po inštalácii sedla a dosky.
–>
Kombinácia grilu a kozuba s obkladanou pracovnou plochou
Bežne dostupný gril je na pracovnej ploche obložený mrazuvzdornými obkladačkami upevnenými mrazuvzdorným lepidlom. V zime gril síce nebol zakrytý, ale vďaka obkladu vydržal bez tvorenia prasklín zo zatečenej zamrznutej vody. Na jar je potrebné pracovné plochy vydrhnúť kefami a umyť vodou. Vždy je však lepšie gril na zimu zabaliť, najmä vo vyšších polohách. Voda a sneh už znehodnotili aj väčšie konštrukcie ako grily.
Pod grilom sú uložené šamotové tehly. Ak sa používa gril ako kozub, tehly sa povkladajú dnu nasucho. Steny sú chránené pred priamym plameňom. Tento kozub má dobrý ťah a budovanie sedla nebolo nutné. Komín je predĺžený o jeden dielec.
Nevhodné kozubové náčinie
Na obsluhu kozuba, pece či grilu potrebujeme náčinie –kutáč, lopatku, metličku, klieštiky, škrabák a pod. Predávajú sa zväčša ako súpravy a bývajú zavesené na stojanoch – rustikálne či moderné antikorové – dizajnové. Dizajn však neznamená iba pekný tvar, ide predovšetkým o účelnosť. Väčšina dostupných kozubových súprav je z hľadiska účelnosti nepoužiteľná, napríklad lopatka s rúčkou v tvare trojbokého hranola. Niekoľko nevydarených výrobkov zobrazujú nasledujúce fotografie. Mohli by byť odstrašujúcim príkladom pre potenciálnych výrobcov kozubového náradia.
Nepoužiteľný a nebezpečný kutáč
Hák je krátky a pri pokuse poleno posunúť sa po ňom iba kĺže. Ešte nebezpečnejší je bodec pôvodne určený na posúvanie polien. Beda, ak skĺzne z polena alebo ak neodhadneme silu tlaku. V klasickom kozube úder do šamotu nemá nijaké následky. Ak ťukneme do skla v kozubovej vložke, môžeme spôsobiť škodu. Výrobok neodporúčam.
Nepoužiteľná lopatka
Nízke okraje umožňujú popolu vypadávať, takže sa nedá poriadne nabrať. Zlý uhol lopatky a rúčky neumožní nabrať popol z prehĺbeného ohniska. Na lopatku napokon naberieme asi jednu polievkovú lyžicu popola. Zvyšok ostáva v peci a v horšom prípade na koberci.
Zhorená metlička
Postačil nezbadaný žeravý uhlík v popole a z metličky ostala nepoužiteľná kefa. Príčinou je nevhodne vybratý materiál.
Škrabák
Tento doplnkový nástroj je potrebný do väčších pecí. Nahrnieme ním popol na lopatku a vyčistíme menej prístupné miesta. Pozor, moderné kozuby či spotrebiče mávajú dno z lisovaných a syntetických materiálov. Po dlhšom používaní môžeme vyškrabkať v dne ohniska nepekné priehlbiny. Tento nástroj môže byť nebezpečný aj pre sklo vložky. Škrabák by mal byť z impregnovaného dreva alebo tenkého pliešku, ktorý je pri udretí do skla pružný.
Nepoužiteľná metla a nevhodný kutáč
Uhol metly a držiaka je na prácu nevhodný. Výrobok si vyžaduje ďalšiu úpravu, aby bol funkčný – musíme ho veľkou silou ohnúť.
Bodec kutáča má opačný sklon. Drevo sa ním má dať ľahko nabodnúť a posunúť. Uhol otočenia a ostrie však nedovolia drevo potiahnuť, iba odtlačiť. Kutáčom sa nedá ani zhrnúť popol alebo menšie kúsky paliva a v prípade potreby treba vybrať ďalšie náradie – zhŕňač.
Je dobré mať dva kvalitné kutáče a používať ich obomi rukami. Ak máme v oboch rukách náradie, manipulácia s ním je jednoduchšia.
Nestabilné stojany
Už pri menšom vychýlení sa všetko náradie zavesené na stojane s plechovým rachotom zvalí na zem. Ak máme okolo spotrebiča dlažbu, môže ju pritom poškodiť. Riešením by bolo zvýšenie stability použitím liatinovej platne z plynového sporáka, ako znázorňuje fotografia. Liatina sa doma zle zvára, a tak bolo potrebné vŕtanie a rezanie závitov. Aby kov nezodral podlahu, na spodnej strane podstavca sú nalepené odrezky z korkových zátok. Na tento účel možno použiť aj textil – plsť. Veľmi nevhodné je náradie zavesiť na stenu tak, že sa obíja omietka. Na jej ochranu je potrebná priveľká podložka.
Kôš či stojan na drevo
Rozličné košíky na drevo sú vhodné, ak kúrime iba občas. Z dreva totiž padajú drobné piliny, ktoré treba odstrániť. Mnohé kovové stojany vážia až 7 kg a vojde sa do nich ďalších 7 kg dreva. Nosenie takejto záťaže je namáhavé. Dno stojanov, košíčkov a pod. často býva riešené tak, že sa z neho drobné smeti počas transportu trúsia von. Nepraktické sú aj rôzne zásuvky a poličky, pretože ak prinesieme viac dreva, zapriečia sa a nedajú sa zavrieť či otvoriť.
Vhodné náradie
Klasický kutáč
Plochý kutáč môžeme ohnúť a vylepšiť kúskom plechu. Kutáč je zhotovený z guľatiny s priemerom 8 mm. Ohnutie na konci má byť vo väčšom oblúku, ako je na obrázku. Oblúk lepšie prenáša zaťažene a pruží. Predná časť kutáča je vykutá do plochy. Plochou možno zhrnúť menšie množstvo popola. Na konci kutáča je bodec, ktorým možno poleno posúvať. Kutáč možno upraviť doplnením škrabky či zhŕňadla, ktoré vyrežeme z plechu hrubého asi 1 mm a priskrutkujeme.
Víťazná lopatka
V teste náradí najlepšie obstála klasická plechová lopatka. Má správny uhol rúčky a naberacej plochy. Okraje lopatky majú potrebnú výšku, a tak popol nevypadáva. Rúčku možno predlžiť drevenou násadkou.
Plastová prepravka
Predstavená prepravka možno nie je estetická, ale je účelná. Má nízku hmotnosť, dobre sa drží, piliny sa z nej netrúsia von. Dá sa umyť. Grilovací sporák možno postaviť aj s priestorom na čiernu plastovú murársku vaničku, do ktorej sa zmestí veľa dreva. Praktický, kvalitný a funkčný výrobok zatiaľ na trhu nie je dostupný.
Text: Ing. arch. Vladimír Institoris, PhD.
Foto a kresby: autor, Stanislav Botur, bauMax, Mountfield
Komentáre