Všetko o pestovaní liečivých drevín

Poznali ich už naši dedovia a staré matere – liečebné účinky drevín, ktoré sa teraz znovu začínajú objavovať v našich záhradách. Ak uvažujete, no ešte stále váhate nad výsadbou moruše, jarabiny, ginka, arónie či ruží, možno vám budú pri rozhodovaní nápomocné nasledujúce riadky.

Galéria

Ginko dvojlaločné

(Ginkgo biloba)

Nazýva sa aj Matuzalemský strom. Táto drevina si pamätá našu Zem už spred 200 miliónov rokov. Prežila množstvo prírodných aj civilizačných katastrof. Poslednou bol výbuch atómovej bomby v Hirošime neďaleko od rastúceho ginka. Napriek tomu, že okolo neho všetko doslova ľahlo popolom a ono samo skoro zuhoľnatelo, predsa budúcu jar znovu vypučalo. Dnes je z neho síce krásny, no zároveň aj smutný pamätník.

      Čínski mnísi odpradávna používajú šťavu z ginka na liečenie dýchacích, žalúdočných a kožných problémov. Žuli listy, aby aj vo vysokom veku zostali fyzicky a psychicky vitálni.

Pestovateľské podmienky

Ginko vysádzame do záhrady ako solitér. Vhodná je menšia a štíhlejšia odroda ’Tremonia‘. Rastie pomaly, na jeseň sa svieža zeleň jeho dvojlaločných listov zmení na krásnu zlatožltú farbu. Kvitne v apríli až máji a plodí žlté guľovité plody, ktoré dozrievajú na jeseň. Nie je náročné na prostredie či pôdu, len neznáša zamokrené pôdy, dáva prednosť priepustným. Hoci je mrazuvzdorné, lepšie rastie v teplejších polohách. Netrpí žiadnymi chorobami, takže si vyžaduje len minimálnu starostlivosť.

Využitie ginka

Listy zberáme od jari do začiatku leta vždy okolo 14.00; plody, keď sú naplno zrelé, nie však prezreté, lebo potom nepríjemne páchnu. Zrelé plody sa dajú v menšom množstve konzumovať aj surové. Ginko rozširuje a chráni cievy (v hlave, srdci, končatinách, prakticky v celom tele). Poháňa mikrocirkuláciu krvi v kapilárnej oblasti tela, zlepšuje prekrvenie mozgu aj končatín. Má dobré antioxidačné vlastnosti, čím brzdí tvorbu voľných radikálov a kôrnatenie tepien (ateroskleróza). Chráni nervy pred poškodením a redukuje ich degeneratívne zmeny. Pri bercových vredoch a hemoroidoch sa využívajú obklady z nálevu z 250 g čerstvých listov zaliatych pollitrom vriacej vody, ktoré necháme lúhovať 10 min. Môžeme použiť aj tzv. suchý obklad – na postihnuté miesta dáme rozsekané a roztlačené listy. Na ostatné, najmä vnútorné problémy, lepšie účinkuje tinktúra z 250 g čerstvých nadrobno pokrájaných listov, ktoré zalejeme 1 l 60-percentného alkoholu a necháme tri týždne macerovať. Potom nálev prefiltrujeme. Ženy užívajú tinktúru 2- až 3-krát denne po 20 kvapkách, muži po 25 kvapkách.

Stromová malina: moruša čierna trnavská

(Morus trnaviensis)

Pôvodný druh moruše bielej pochádza z Číny. Moruše boli pre Číňanov zaujímavé nielen svojimi chutnými plodmi, ale najmä listami. Tie využívali ako krmivo pre húsenice hodvábnika morušového, zvaného tiež priadka morušová, ktorý pri svojej vývojovej metamorfóze vytvára z hodvábnych vlákien kokóny. Tie boli základnou surovinou na výrobu hodvábu. Z morušovníka bieleho vznikla krížením moruša čierna. V roku 1948 v Častej pri Trnave objavili nového kríženca s podstatne lepšími vlastnosťami červenofialových veľkých sladkokyslých plodov s výbornou chuťou a lepšou odolnosťou proti mrazu. Nazýva sa moruša trnavská.

      Plody moruší sa požívajú proti zápche, podporujú odkašliavanie, tlmia bolesti v krku a zápaly v ústnej dutine.

Pestovateľské nároky

Moruša má väčšiu korunu, preto ju vysádzame ako solitér, no možno ju pestovať aj ako poloker. Kto má málo miesta, môže dať prednosť moruši bielej, odrode ’Pendula‘. Tá má prevísajúci habitus a dorastá do výšky 2 až 4 m. Jej plody môžu byť biele, ružové aj fialovočierne. Dokonca ju možno pestovať aj na terase a plody zberať postupne od júla často až do októbra. Ak sa chceme vyhnúť problémom spojeným s predčasným opadávaním plodov, je vhodné vysadiť si odrody ’Chaparral‘ alebo ’Urbana‘.

Moruše vyžadujú teplejšie, najmä vinohradnícke polohy, neznášajú mrazové doliny, studené a zamokrené pôdy s vysokou hladinou spodnej vody. Pôda by mala byť priepustná, stredne ľahká, vápenatá. Stromy nie sú náročné na rez, zvyčajne ich pestujeme v tvare s prirodzenou voľne rastúcou korunou. Moruša však dobre znáša aj hlbší zmladzovací rez, a to najmä po zbere úrody v auguste. Stromy sa nám odvďačia po organickom prihnojení.

Využitie moruše

Dospelý strom urodí 100 až 200 kg ovocia. Ovocie zberáme otriasaním do plachát. Treba ho hneď spracovať, lebo sa rýchlo kazí. Plody sa konzumujú za čerstva alebo sa z nich robia šťavy, marmelády, vína, takisto ich možno sušiť alebo mraziť.

Listy zbierame najmä na jar a na začiatku leta, najlepšie medzi 14.00 a 16.00. Používajú sa ako antidiabetikum pri cukrovke II. typu.

Čajová zmes na pomocnú liečbu pri zníženej enzymatickej funkcii slinivky brušnej obsahuje: 100 g listov moruše čiernej, 50 g koreňa bedrovníka, 50 g koreňa angeliky, 30 g rasce, 20 g feniklu. Tento čaj v množstve 0,75 l popíjame celý deň.

Citróny severu: Jarabiny

(Sorbus)

Možno ich tiež nazvať vtáčie stromy, lebo u nás živia (najmä počas neskorej jesene a v zime) až 36 druhov vtákov. Podľa toho bol nazvaný aj botanický druh – jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia). Ide o nenáročný druh dreviny. Kelti ju považovali za darkyňu plodnosti a ochrankyňu pred zlými silami.

      Horčiny a triesloviny obsiahnuté v plodoch a listoch jarabiny pomáhajú pri žalúdočnej nevoľnosti, hnačkách, celiakii. Sú účinným antireumatikom, vedia vyplavovať močový piesok a drobné kamienky. 

Pestovateľské nároky

Prírodná jarabina vtáčia plodí trochu kyslasté a horkasté plody, ktoré sa dajú konzumovať v malom množstve až po premrznutí, keď trochu zosladnú. V roku 1820 našli na severnej Morave prirodzene zmutované jarabinové stromy, ktoré rodili veľmi chutné, sladké a zdravé ovocie. Tento nový druh nazvaný jarabina moravská sladkoplodá (Sorbus aucuparia subsp. moravica) sa zakrátko rozšíril po celej Európe. Dá sa pestovať aj vo vyšších polohách, no aby boli plody kvalitné, je dôležitá dobre oslnená lokalita. Na rozdiel od jarabiny vtáčej, ktorá je nenáročná na pôdu, táto sladkoplodá odroda vyžaduje výživnejšiu a vlhšiu (ale zasa nie zamokrenú!) a prevápnenú pôdu. Jarabina začína rodiť v 3. až 5. roku po výsadbe. Dožíva sa 50 až 80 rokov. Koruny zmladzujeme ako pri hruškách, musíme však počítať s tým, že na starších a hrubších konároch sa horšie hoja rany. Okrem jarabiny moravskej sladkoplodej sa u nás často pestuje aj slovenský medzidruhový kríženec s hlohom sibírskym – odroda ’Granatína‘. V ovocných škôlkach sa môžeme stretnúť aj s odrodami ’Burka‘, ’Apricot Qeen‘, ’Brilant‘, ’Golden Wonder‘ či ’Kirsten Pink‘.
Kto má málo priestoru alebo chce využiť zaujímavý previsnutý habitus jarabiny vtáčej, môže si vysadiť odrodu ’Pendula‘ naštepenú do korunky.

Využitie jarabiny

Plody zberáme koncom septembra – striháme celé metliny, ktoré nesú okolo 30 plodov. Z dospelého stromu môžeme získať 25 až 35 kg plodov.

Jarabiny sa využívajú na prípravu štiav, vína, pretlakov, pást, kompótov či marmelád. Usušené plody slúžia aj na prípravu čajov. Pretože plody podporujú trávenie, sú vhodné do omáčok k zverine alebo ako príloha k tučným a ťažšie stráviteľným jedlám. Pražené jarabiny naši predkovia využívali namiesto kávy. Ak vtáčie jarabiny chceme zbaviť horkosti, treba ich na noc namočiť do zriedeného octu a potom tepelne spracovať.

Čaj z kvetov jarabiny zbieraných v plnom rozkvete okolo 10.00 dopoludnia zmierňuje zápal pľúc, kašeľ a bronchitídu. Ak ho ženy pijú 3-krát denne pred jedlom, pomáha im riešiť ich hormonálne problémy, lebo obsahuje fytoestrogénne látky.

Kúpeľ pripravený z kvetov pomáha pri atopickom ekzéme detí.
Čaj proti reume, hemoroidom, zápche, poruchám lymfy, na zvýšenie diurézy si pripravíme takto: 1 čajovú lyžičku sušených a rozdrvených jarabín zalejeme 250 ml studenej vody a necháme 10 až 12 h vylúhovať. Denne pijeme 1 až 2 šálky.

Krásna i liečivá: ruža

(Rosa)

Tento kvet je už vyše 5 000 rokov známy aj ako liečivo. Starí Peržania ako prví vysadili ružové polia, aby si zabezpečili dostatok suroviny na výrobu ružového oleja a vody. Obklady napustené ružovou vodou používali pri chorobách srdca, žalúdka a nervov. V stredovekých kláštoroch zasa sušené a mleté kvety používali ako protizápalový a hojivý púder na rany a popáleniny, zapálené oči liečili obkladmi z ružového čaju. Všetko toto je použiteľné i dnes.
Ružových druhov i kultivarov sú tisícky a stále ešte vznikajú ďalšie, čoraz krajšie a krajšie. Ale napriek tomu sa ukazuje, že tie pôvodné botanické druhy, napríklad ruža damascénska, galská, stolistá či obyčajná šípková, hrajú stále ešte kulinársky a liečebný prím.

      Krasné, chutné a liečivé sú poľné aj záhradné ruže. 

Pestovateľské nároky

Ruže možno úspešne pestovať aj v extrémnych pôdnych podmienkach, v kamenistých pôdach s plytkou ornicou, s neutrálnou až mierne alkalickou pôdou. Len ruža vráskavá znáša aj kyslejšie pôdy. Nevhodné sú veľmi ťažké, ílové a nepriepustné pôdy so slabou biologickou aktivitou či zamokrené. Ruže sú vďačné za organické hnojenie a dobrú pôdnu zásobu fosforu a draslíka, ktoré podporujú ich mrazuvzdornosť, zdravotnú odolnosť a plodnosť. Sú svetlomilné.

Pri pestovaní konzumných alebo liečivých ruží sa snažíme proti škodlivým činiteľom používať biologickú ochranu, napríklad výluh žihľavy dvojdomej proti voškám, prasličkový a cesnakový odvar zasa proti múčnatke a hrdzi. Keď medzi ruže vysadíme cesnak alebo levanduľu, podporíme ich odolnosť i tvorbu účinných silíc.

Využitie ruží

Lupene ruží zbierame za slnečného dňa do 10.00 ráno, aby sme ich silice uchránili pred odparením. Sušíme ich na vzdušnom a tienistom mieste a skladujeme v uzavretej nádobe v tme. Kvety ruží obsahujú najmä silice, ktoré sú účinné pri liečbe zápalov ústnej dutiny, hltana, pôsobia aj osviežujúco a svojimi asi 400 zložkami harmonizujú – „otvárajú srdce“, pohládzajú dušu, odháňajú smútok a upokojujú rozbúrené nervy.

Zápar z lupienkov ruží v kúpeli má protireumatický a zároveň osviežujúci účinok.
Zápar pripravíme takto: lyžičku sušených voňavých lupeňov zalejeme šálkou vriacej vody a necháme lúhovať 7 min. Po odfiltrovaní pijeme šálku tohto čaju 3-krát denne. Možno ho osladiť medom.
Ružový parný kúpeľ na tvár si pripravíme tak, že 2 hrste ružových lupeňov zalejeme 1 l vriacej vody, nad ktorú opatrne skloníme tvár asi na 10 min a necháme si ju napariť a súčasne inhalujeme vonné pary, ktoré dezinfikujú naše dýchacie cesty. Kúpeľ vyčistí tvár, upokojí a vyhladí pokožku.

Ružové plody: šípky

Obraté šípky uchovávame buď sušené v celku, alebo ich po odstránení semien, chĺpkov a iných nekonzumovateľných častí spracujeme na pretlak (dá sa aj zamraziť), marmeládu či víno. Najlepšie je sušiť ich pri 60 až 80 °C.

Semená šípok obsahujú najmä olej bohatý na nenasýtené mastné kyseliny, lecitín, vitamín E, karotenoidy, vanilín, organické kyseliny a vitamín C. Majú hojivý vplyv na rany, akné a vyhladzujú vrásky. Ak lyžicu očistených semien varíme asi 1,5 h v 0,5 l vody a užívame 3-krát denne šálku odvaru, tak si takouto detoxikáciou organizmu citeľne pomôžeme pri reumatických chorobách, dne i chorobách močového mechúra a obličiek.

Plody ruží sú ozajstným koncentrátom prírodných vitamínov, nevyrovná sa im žiadne naše ovocie. Obrovské množstvo vitamínu C je 5-krát účinnejšie než zakúpený syntetický vitamín. Šípky v rôznych čajových či konzumných formách pôsobia regeneračne, protizápalovo, posilňujú telo pri horúčkach (veľká spotreba vitamínu C), podporujú hojenie rán, regeneráciu chrupaviek, pôsobia očistne.

      Plody ruže šípkovej (Rosa cannina) môžeme zbierať aj v prírode na slnečných stráňach.

Ako si pripraviť šípkový čaj

Aby do čaju prešlo maximum účinných látok, najmä vitamínu C, a aby sme ho nezničili pri príprave, pretože vitamín C ľahko oxiduje, najmä za prítomnosti železa (otlčený smaltovaný hrnček) a medi, je najlepšie pripravovať čaj v sklenej nádobe. Krátkym varom vyženieme z vody kyslík, ochladíme ju a nasypeme do nej rozdrvené sušené šípky. Nádobu zakryjeme a necháme niekoľko hodín, najlepšie do rána, lúhovať. Ráno všetko pod pokrievkou krátko prevaríme a môžeme okysliť citrónom. Do mierne vychladeného čaju možno pridať lyžičku medu.

Predĺžme si mladosť

Jarabania čierna – arónia

(Sorbus melanocarpa, syn. Aronia melanocarpa)

Arónia patrí medzi najmladšie domestikované ovocné druhy. Ide o ekologickú drevinu, ktorá je klimaticky veľmi adaptabilná a odolná aj proti škodlivým činiteľom, dá sa pestovať aj vo vyšších, drsnejších a vlhších polohách.

Pestovateľské podmienky

Arónia potrebuje vlhšiu, nie však premokrenú pôdu, ktorá je dobre zásobená humusom. Ak ju vysadíme na oslnené miesto, odvďačí sa nám bohatou úrodou chutných plodov. Tie treba chrániť sieťami proti vtákom, ktorým veľmi chutia. V prírode arónia dorastá do výšky 2,5 až 3 m. Pestujeme ju v tvare nízkokmenných stromčekov, väčšinou však vo forme kríkov. Najznámejšou odrodou pestovanou u nás je ’Nero‘.

Využitie arónie

Z kríkov arónie môžeme vytvoriť deliacu okrasno-úžitkovú zástenu. Rastliny nesmú byť prehustené, treba pravidelne robiť presvetľovací rez. Zmladzovací rez sa robí po 8 až 9 rokoch. Arónia začína plodiť v 2. až 3. roku.
Podľa klimatickej oblasti arónia kvitne začiatkom apríla. Z jedného kvetenstva sa vytvorí 10 až 20 okrúhlych modročiernych plodov, ktoré dozrievajú od polovice augusta do septembra. Oberáme ich strihaním celých súplodí. Majú pevnú šupku, takže sa dajú dobre dopravovať a pri chladnom skladovaní vydržia až 2 mesiace. Plody možno jesť surové, no dajú sa aj sušiť, mraziť, robiť z nich šťavy, kompóty, džemy, pretlaky a vína.
Listy zberáme pred kvetom, asi v 2. polovici apríla až do polovice mája. Možno z nich pripraviť liečivý odvar (krátkodobým, približne 2-minútovým varom). Ten využívame na zníženie krvného tlaku, pôsobí však aj protizápalovo a žlčopudne. To sa dá dobre využiť aj v reumatológii na vylučovanie nežiaducich solí z organizmu.

Text: Ing. Jaroslav Pížl

Foto: thinkstock.com

Zdroj: časopis Urob si sám, 11/2014, JAGA GROUP, s.r.o.