Ako si na balkóne vypestovať ovocnú úrodu – 2. časť

image 33356 25 v1

V minulej časti sme si predstavili odrody drevín vhodné na pestovanie v nádobách na balkóne či terase. Teraz si povieme niečo o správnej starostlivosti a spôsobe ich zazimovania, pretože to má podstatný vplyv na ich rast i rodivosť.

Prihnonjovanie

Podľa toho, ako stromčeky prihnojujeme, tak nám rastú i plodia. To však neznamená zbytočne ich dotovať chémiou. V malých nádobách majú málo živín, takže sú závislé od nášho prihnojovania, ale zároveň sú citlivé na zvýšenú koncentráciu chemických živín v substráte. Dávame prednosť biohnojivám alebo nízko koncentrovaným výluhom z nich. Pri chemických dusíkatých hnojivách musíme byť opatrní, lebo na tie dreviny reagujú citlivo – prudkým zvýšením rastovej intenzity, čo je síce vhodné na začiatku vegetácie, nie však koncom leta, pretože sa zhoršuje vyzrievanie a mrazuvzdornosť dreva.

Z hnojív sú zaujímavé najmä bezbalastné hnojivá so stopovými prvkami a s fosforečnanom draselným v tekutej forme. Používame ich silno zriedené na doplnenie živín v substráte, ako aj na pravidelné prihnojovanie v 2- až 3-týždňovom intervale počas vegetácie.

Na dlhodobé pestovanie drevín v nádobách sú vhodné hydroponické hnojivá – sú bezbalastné a vyrábajú sa s rôznym obsahom živín (podľa druhu hnojených rastlín, podľa zámeru, či chceme podporiť rast alebo plodnosť). Aj tieto používame zriedené a vždy ich aplikujeme na mierne zavlažený substrát. V opačnom prípade by vyššia koncentrácia hnojív mohla poškodiť vlasové korienky drevín.

Výsadbový substrát by nemal byť presýtený chemickými hnojivami, preto 5 až 6 týždňov po výsadbe dreviny neprihnojujeme.

Ak máme aj záhradu, môžeme si pripraviť zákvas z vybraných burín (žihľava, lebeda, merlík), zriedeným potom prihnojujeme. Môžeme si urobiť aj výluh z dobre kompostovaného hnoja či kompostu. Najjednoduchšie je použiť pomaly sa rozpúšťajúce biohnojivo alebo zapichnúť do substrátu hnojivovú tyčinku. Takisto môžeme využiť aj výluh z drevného popola, ktorý je bohatý na draslík a stopové prvky.

Dobrá rada
Jarné prihnojovanie môže obsahovať o niečo viac dusíka, prípadne i fosforu, koncom leta zasa rastlinám doprajte viac draslíka, ktorý podporuje vyzrievanie dreva a mrazuvzdornosť.

Smädné stromčeky, biedna úroda

Pri pestovaní akýchkoľvek rastlín je voda vždy nad zlato. Veď plody, ale i celé rastliny obsahujú v čerstvom stave často až 90 % vody a všetky metabolické deje v nich sa uskutočňujú vo vodnom pro­stredí. Doprava živín z pôdy sa tiež reali­zuje nasávaním vody prostredníctvom koreňov do asimilačných orgánov (listov), čo zasa „poháňa“ slnko tým, že z listov odparuje vodu. A čím viac vody sa odparí z listov, tým je intenzívnejší aj vodný prúd „tečúci“ rastlinou hore a nesúci živiny z koreňov, rastlina rýchlejšie rastie a jej plody skôr dozrievajú. Preto stála, ale primeraná vlhkosť substrátu je jedným z najrozhodujúcejších činiteľov úrodnosti a kvality zdravých plodov. Nadmerná vlhkosť, zabahnenie pôdy škodí – doslova utopí, udusí korene, ktoré pre svoju činnosť nutne potrebujú nielen vodu, ale aj kyslík na dýchanie. Preto rastliny (najmä v maloobjemových nádobách) musíme pravidelne zavlažovať podľa toho, ako rýchlo vysychá substrát.

Ako správne polievať

Substrát zavlažujeme obyčajne ráno a zvrchu, keď je minimálny rozdiel medzi teplotou vody a substrátom, teda aby rastliny neutrpeli teplotný rastový šok, ktorý negatívne pôsobí na rast i zrenie plodov (pri veľkých výkyvoch vlhkosti substrátu zrejúce plody často praskajú a potom plesnivejú). Pri polievaní sa snažíme nezmáčať listy rastlín, aby sme nevytvorili podmienky na rozvoj chorôb. Závlahová voda by mala byť odstáta, preslnená, prevzdušnená a mala by mať rovnakú teplotu ako substrát. Ideálna je dažďová voda, ale len vtedy, ak nebývame v priemyselnom centre, kde je dážď kyslý a zamorený exhalátmi. Vodu z vodovodu je najlepšie 1 až 2 dni pred závlahou napustiť do zásobnej nádrže umiestnenej na slnečnom balkóne.

Ak stromčeky zavlažujeme klasickým zalievaním zhora, je dôležité, aby povrch substrátu nebol zasypaný žiadnym mulčovacím materiálom a aby sme ho po vsiaknutí vody prekyprili a zabránili vzniku prísušku.

Kvapková závlaha
Do čiernych (v priesvitných sa tvoria riasy) rozvádzacích malopriemerových hadičiek urobíme otvory nad zavlažovacími pestovateľskými nádobami. Do otvorov vtlačíme zavlažovacie trysky. Celý systém napojíme cez filter (proti upchávaniu dýz pieskom a hrdzou z vodovodu) a regulačný ventil s vyššie umiestnenou (potrebujeme tlak vody) zásobnou nádržou alebo použijeme malé čerpadlo. Systém spúšťame najprv ručne, neskôr k nemu môžeme zakúpiť regulačný nastavovací časovač a pripojiť ho na vodovod. kresba: Jaroslav Pížl

Závlahový kolík
Samozavlažovací systém si môžeme zhotoviť sami alebo si ho zakúpime. To najjednoduchšie samozavlažovacie zariadenie použiteľné v pestovateľských nádobách pozostáva z kužeľa z pálenej poréznej hliny, ktorý spojíme tenkou hadičkou so zásobnou nádobou s vodou. Do prevádzky ho uvedieme tak, že kužeľ nasiaknutý vodou zapichneme do substrátu a do nádrže nalejeme vodu. Substrát si bude odoberať vodu z kužeľa. Netreba však zabudnúť na dopĺňanie vody do zásobníka. kresba: Jaroslav Pížl

Mulčovanie a drenáž pomáhajú

Okrem zavlažovania musíme myslieť aj na ochranu substrátu pred zbytočným odparovaním vlhkosti. Našťastie, na to máme naporúdzi systém, ktorý nám ušetrí závlahovú vodu a súčasne obmedzí rast burín, navyše ešte aj ochráni povrch substrátu pred tvorbou nebezpečného prísušku, ktorý dusí korene rastlín. Toto zabezpečí nastielanie či mulčovanie povrchu substrátu. Používajú sa aj kamienky, my však dáme prednosť ľahšiemu materiá­lu – keramzitu alebo hrubo drvenej kôre, prípadne kompostu.

Lepšiu ochranu vlhkosti substrátu zabezpečíme aj výberom vhodnej pestovateľskej nádoby. V poréznych, neglazovaných keramických nádobách substrát vysychá rýchlejšie ako v plastových, ktoré sa vyrábajú aj ako samozavlažovacie.

Ak nepoužívame spodné samozavlažovanie, pred výsadbou dreviny treba nasypať na spodok nádoby drenážny materiál do výšky 2 až 4 cm. Ten bude cez spodné otvory odvádzať prebytočnú závlahovú vodu, a tak sa substrát pri preliatí alebo pri daždi nerozbahní. Ako drenáž poslúžia kamienky, keramzit, kúsky polystyrénu alebo nahrubo drvené úlomky z rozbitých hlinených kvetináčov. Na drenážnu vrstvu je dobré dať kúsok netkanej záhradkárskej textílie, ktorá zamedzí prepadávaniu substrátu do drenážnej vrstvy.


Zimná ochrana väčších drevín (vľavo) a intenzívnejšia ochrana malých (vpravo) kresba: Jaroslav Pížl 

Otužovanie a odtužovanie ovocných drevín

Dreviny nadobúdajú mrazuvzdornosť postupne, vytvára sa dlho pred príchodom zimy v procese tzv. otužovania a pred následným dočasným utlmením životných procesov počas zimného obdobia, teda dormanciou. Aj keď určitá mrazuvzdornosť jednotlivých druhov a odrôd je geneticky daná, o tom, na akej úrovni sa táto genetická mrazuvzdornosť v danej zime uplatní, často rozhoduje priebeh procesu otužovania drevín. Ide o aktívny fyziologický proces, ktorý má fázový charakter – začína sa koncom leta so skracujúcou sa dĺžkou dňa, zmenou svetelného spektra a postupne prechádza do dormancie. Priebeh otužovania je optimálny, ak dlhší čas pred nástupom mrazov teplota ovzdušia i pôdy len postupne klesá, keď prevláda slnečné počasie a pôda nie je premokrená. Vďaka takto získanej mrazuvzdornosti má drevina schopnosť dlhodobo brániť tvorbe ľadu v bunkách a znášať odvodnenie cytoplazmy pri tvorbe ľadu v medzibunkových priestoroch.

S príchodom teplejšieho počasia v predjarí prebieha postupný návrat k normálnym vegetačným pochodom v drevine – k procesu odtužovania. Výsledkom je pokles mrazuvzdornosti, čo niekedy môže pri prudkej zmene počasia, teda pri veľkom schladení, viesť k poškodeniu drevín. Proces odtužovania sprevádzajú fyziologické a biochemické zmeny obsahových látok v dreve, ktoré pripravujú drevinu na novú vegetáciu. Keďže nie sme schopní ovládať počasie, ktoré nás môže prekvapiť prudkými tepelnými skokmi, musíme aspoň v prípravnom vegetačnom období urobiť pestovateľsky všetko, aby sme zaistili maximálnu mrazuvzdornosť drevín.


Zimná ochrana koreňov ovocných drevín v nádobách. kresba: Jaroslav Pížl 

Najdôležitejšia je prevencia

V rámci prevencie a v snahe predísť mrazovým škodám môžeme pestovateľskými zásahmi nielen udržať, ale aj zvýšiť mrazuvzdornosť ovocných drevín.
Všeobecná mrazuvzdornosť ovocných druhov je nasledujúca:
• nižšie teploty ako -30 °C poškodzujú egreše, červené a biele ríbezle;
• pre hrušky, čerešne, višne, slivky a jablone sú kritické teploty v rozpätí -25 až -30 °C;
• o niečo menej odolné sú marhule;
• medzi najcitlivejšie druhy patria mandle, broskyne a orechy, ktorým škodia teploty už od -20 °C.

Pri jednotlivých odrodách uvedených ovocných druhov však existujú dosť výrazné odchýlky, ktoré je najlepšie si overiť v ovocinárskych pomológiách.

Korene drevín sú citlivejšie na mráz

A práve toto môže byť problém pri prezimovaní rastlín v nádobe na balkóne. Pôsobenie teploty pôdy na rastliny musíme vždy spájať s jej vlhkosťou. Príliš vysoké letné teploty pôsobia na rastliny škodlivejšie, ak je pôda suchá. Naopak, mrazuvzdorné rastliny sú odolnejšie proti mrazom v suchšej pôde. Vytvorenie ľadu v zamokrenej pôde roztrhá živé pletivá v koreňoch. Keďže v zime je problematické zavlažovať dreviny v nádobách, musíme ich nadzemné časti chrániť pred zimnými vysušujúcimi vetrami vhodnou vzdušnou zábranou, aby nevyschli. Na nízke teploty sú najcitlivejšie broskyňa, marhuľa a mandľa.


Rôzne materiály použité na zimnú ochranu koruniek ovocných stromčekov. kresba: Jaroslav Pížl 

Spôsoby ochrany

• stromčeky vysádzame a presádzame do nádob zásadne na jar, aby sa počas vegetácie dobre zakorenili a získali dosť asimilátov na zimnú samoochranu
• najmladšie a najslabšie stromčeky as­poň počas prvej zimy radšej prezimujeme v kôlni či v nevykurovanej garáži
• nádoby so stromčekmi rozmiestnené voľne na terase ľahšie premŕzajú, preto ich radšej premiestnime bližšie k stene domu, kde budú chránené aj pred mrazivým vysušujúcim vetrom; takto môžeme vytvoriť spoločný tepelno-izolačný obal výsadbových nádob (spoločne obtočíme výsadbové nádoby fóliou a do priestoru medzi nádobami a fóliou nasypeme na hrubo drvený polystyrén alebo slamu), prípadne môžeme jednotlivé nádoby obaliť slamenými rohožami či bublinkovou fóliou
• nadzemnú časť najmä mladých strom­čekov môžeme zabaliť do viacvrstvového odolného papiera a celý zábal zabezpečiť proti prevráteniu vetrom
• dobré je, ak výsadbové nádoby nestoja priamo na premrznutom betóne, ale sú od neho aspoň čiastočne izolované, napríklad drevenou alebo polystyrénovou doskou
• pre prezimujúce stromčeky je veľmi nebezpečné, keď ich substrát neskoro na jeseň či v zime silno premokne a potom zmrzne
• v predjarí a na jar je dôležité, aby sme nadzemnú časť stromčekov odbalili skôr, ako sa zaparia (vďaka vyššej teplote), a aby sme zavlažili rozmrznutý a preschnutý substrát

Prezimovanie drevín v nádobe

Pestovanie stromčekov na balkóne má dve úskalia: vegetačnú primeranú závlahu a dobré prezimovanie. Zatiaľ čo o prezimovanie stromčekov domácich ovocných druhov vysadených v záhrade sa cez zimu veľmi nemusíme obávať, nádobové stromčeky by sme na zimu mali dobre pripraviť, postarať sa o ich zimnú ochranu pred mrazom a vysušujúcim vetrom.
Balkónové dreviny v nádobách môžeme prezimovať na balkóne či terase (so zimnou ochranou aj bez nej) alebo ich presunieme do chráneného priestoru (nevykurovaná garáž, kôlňa).

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock, archív autora
Zdroj: časopis Urob si sám 4/2016, JAGA GROUP, s.r.o.

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Komentáre

  1. Ďakujem za super článok, rada by som svoj balkón využila ako záhradku 🙂

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.