Vstup na pozemok i do domu

vstup na pozemok i do domu

Žijeme čoraz rýchlejším tempom, preto je prvý dojem oveľa dôležitejší než v minulosti. K druhému dojmu ani pohľadu už nemusí prísť. Z hľadiska prvého dojmu je vstupný priestor jedným z najdôležitejších miest.

Dom a jeho umiestnenie
Dom udáva tón celému okoliu a všetky ďalšie prvky vstupného priestoru je potrebné s ním zladiť. Umiestnenie stavby z hľadiska výšky nad úrovňou terénu určuje potrebu stupňa alebo schodov k vstupu, čo veľmi ovplyvňuje riešenie okrasnej časti s uplatnením vegetácie. Ak je stavba na pozemku osadená príliš nízko, pôsobí ako „utopená“ a v tomto postavení je problematické doplnenie vstupu zeleňou.


Obr.: Vstupný priestor pred domom. Nika s nádobou na smeti je vedľa vjazdu (1 – dom, 2 – oplotenie, 3 – vstup, 4 – vjazd, 5 – nika so smetiakom, 6 – chodník, 7 – schodisko, 8 – terasa, 9 – skalka, 10 – výsadby, 11 – trávnik).

Vzťahy, nadväznosti
Vo vstupnej časti pozemku sa najviac uplatňujú širšie väzby domu s okolím: prístup k pozemku, vstup a vjazd naň, vstup do domu a vjazd do garáže a bezproblémová nadväznosť na chodník a uličnú komunikáciu. Dôležité sú aj vzťahy k susedným stavbám a ich vchodom, prípadne vjazdom, ak dom stojí v zástavbe. Vo vstupnej časti sa nachádzajú aj prípojky inžinierskych sietí a ich odčítacie časti. Prístupy majú byť čo najkratšie, logické, pohodlné a dostatočne veľké. Niekedy vhodné jednotlivé vstupy združiť a vytvoriť jednu širšiu prístupovú plochu, využiteľnú aj na príležitostné parkovanie. Vo vstupnej časti sa uplatňuje aj reprezentačná funkcia. Mala by vo vstupujúcom vyvolať dobrý dojem z celkovej úpravy pred domom.

Garáž nezdôrazňujme
Garáž je významnou stavbou ovplyvňujúcou vstupný priestor. Nie je pekné, ak stavba pôsobí ako malá kópia domu, ktorá spolovice zakrýva jeho prednú fasádu a zastiera hlavný vchod.  Tým je potom ovplyvnené aj riešenie vstupného priestoru, kde sa musí vyznačiť, do ktorého domu sa vlastne vchádza.

Na vonkajšie spojenie medzi vjazdom do garáže a vstupom do domu poslúži rozšírený odkvapový chodník alebo samostatný chodník vedený v línii kolmej na vstupný.

Oplotenie
Je druhým (po dome) najvyšším prvkom ohraničujúcim vstupný priestor. Pri výbere oplotenia je dôležitý materiálový, rozmerový a farebný súlad s domom. Malé vstupné priestory riešime bez oplotenia. Oplotenie do výšky 1 m je nenápadné, jeho ochranný účinok je nepatrný. Pri 150 cm tvorí jasné ohraničenie, ale pohľadu dospelého dovnútra ešte nebráni, nad 150 cm pôsobí priestorotvorne a pri výške 170 cm je už pohľadovou bariérou. Ako ohraničenie menších vstupných priestorov je vhodné priehľadné alebo polopriehľadné oplotenie z murovaného sokla (kameň, liaty pohľadový betón, prefabrikované prvky) a drevených alebo kovových častí. Vhodnejšie je skôr stredne vysoké a nižšie než vysoké, ktoré pohľadovo uzatvára priestor. Priehľadnosť ovplyvníme použitím niektorej formy zelene.

Bránka a brána
Bránka je určená na vstup osôb, preto býva jednokrídlová, šírky od 90 do 120 cm. Brána musí mať šírku od 250 – 300 cm, zvyčajne býva dvojkrídlová. Výška brány a bránky má byť rovnaká ako výška plota. Otvárajú sa vždy smerom dovnútra, aby pri otvorení neprekážali na chodníku. Najvhodnejšími sú veľmi tvárne materiály – kov a drevo. Cez bránku sa uskutočňuje prvý vstup na pozemok, je zvyčajne v priamom kontakte aj s uličným priestorom, preto si vyberme dobre remeselne spracovaný výrobok z kvalitného materiálu. Brány a bránky môžu byť priehľadné alebo plné, striktne oddeľujúce verejný a súkromný priestor.

Schránka, zvonček, popisné číslo
Umiestnime ich pri vstupe vedľa bránky, aby boli prístupné z verejnej časti uličného priestoru. Najlepšie miesto je na stĺpiku oplotenia, ktorý drží aj bránku. Celokovová, z vnútorného priestoru otváracia skrinka, zapustená do murovaného stĺpa, je dokonale chránená pred vplyvmi počasia. V súčasnosti je dôležitá aj dostatočná veľkosť schránky, lebo tlačoviny majú väčšie rozmery než A4 a pošty býva viac než v minulosti. Upevňovacie časti majú byť kvalitné a zvonka neviditeľné, aby nelákali na odmontovanie.

Vstupný chodník

Mal by byť najmenej taký široký, ako je vstupná bránka, alebo širší (s priechodnou šírkou 120 – 150 cm), aby sa na ňom mohli pohodlne obísť dve osoby idúce oproti sebe. Pred vchodom môžeme rozšíriť chodník tak, aby sa pri vstupe mohli stretnúť viaceré osoby. Má byť v rovnakej úrovni ako okolitý terén, nie ponorený. Pri daždi by bol chodník pod úrovňou okolitého terénu neschodný kvôli zatopeniu vodou. Vyčnievajúci chodník zasa prekáža pri kosení trávnika. Chodník bez stupňov môže prekonávať v pozdĺžnom smere len malé terénne nerovnosti. Vhodným materiálom je trvácna dlažba z betónových, kamenných i keramických prvkov, z ktorých môžeme vytvárať rôzne vzory a dodať úprave individuálny charakter. Vyspádovnie vstupných chodníkov v priečnom smere môže byť, vzhľadom na ich šírku, jednostranné. Pri finančne náročnejších riešeniach môže byť povrch chodníka vyhrievaný (systémom „podlahového“ vykurovania), aby v zime nenamŕzal a nebolo ho treba čistiť od snehu. Systém možno použiť aj na plochu pred garážou.

Príjazdová cesta, parkovisko
Pri vytyčovaní berieme do úvahy aj šírku vozidiel, ktoré zabezpečujú hospodársku prevádzku len príležitostne. Pri rovnom príjazde postačí šírka 2,2 – 2,5 m. Pre nákladné autá potrebujeme najmenej 3 m. Oblúkové príjazdy treba primerane rozšíriť. Príjazdová cesta do garáže sa v súčasnosti veľmi často integruje s odstavnou plochou pre ďalšie auto. Ak sa chceme vyhnúť dláždeniu alebo betónovaniu veľkých plôch, treba príjazd urobiť len vymedzením pásov pre kolesá šírky 30 – 50 cm pre každé, a oddeliť pruhom trávnika. Na oblúkový príjazd alebo pri veľkých plochách je vhodné použiť zatrávňovacie dlaždice, kde sa využije prirodzené odvodnenie plôch cez ich otvory.

Realizácia spevnených plôch
Príjazdové cesty a odstavné plochy musia byť založené do hĺbky 40 cm (prípadne i viac). Nosnú vrstvu tvorí hrubý netriedený štrk z kvalitného ostrohranného kameňa. Pevnejší a pružnejší podklad vytvoríme dvoma vrstvami, spodnou z hrubšieho štrku a vrchnou z jemného triedeného. Podkladovú vrstvu postupne valcujeme alebo hutníme vibrátorom. Kryciu povrchovú vrstvu môžeme vytvoriť z rôznych dlažobných prvkov, ktoré kladieme do piesku alebo do cementovej malty. Ukladanie do piesku – suchý spôsob – je lacnejšie a rýchlejšie. Ušetríme náklady na cement a, navyše, škáry medzi dlažbou môžeme osiať trávnym semenom alebo tam vysadiť plazivky. Nevýhodou je, že v škárach konštrukcie rastie burina, ktorú musíme prácne odstraňovať vypichovaním, alebo pri zakladaní musíme použiť na dno výkopu pod celou plochou vrstvu z geotextílie.

Kladením dlažby na cementovú maltu (mokrý spôsob)sa vytvorí dlažba nielen pevná, ale aj bez nepríjemných škár (pre dámske opätky), pričom pri prírodnom kameni môžeme využiť aj malé, inak nevyužiteľné, kusy. Nepríjemné pletie škár odpadne. Plochu treba odvodniť od domu a z dvoch strán.

Celodláždené príjazdové cesty a odstavné plochy môžu svojou veľkosťou najviac ovplyvniť vzhľad vstupného priestoru – jednoliaty vyzerá príliš technický a menej estetický. Preto je potrebné takéto plochy členiť, prekladať trávnatými pásmi alebo pásmi zatrávňovacích dlaždíc, aby sa i tu mohli uplatniť oživujúce vegetačné prvky.

Prípojky inžinierskych sietí
Rozvod vody a kanalizácie robíme vždy v nezámrznej hĺbke, plyn vedieme vždy pod zemou. Prípojky sa robia vo vodomerných šachtách (s poklopom) alebo len v zasypaných ryhách. Tu teba upozorniť, že inžinierske siete majú ochranné pásmo (2, 3 m), v ktorom nemožno sadiť trvalú vegetáciu (najmä stromy), lebo v prípade poruchy je nevyhnutné výsadbu odstrániť. Vedenie všetkých prípojok musí byť identifikovateľné buď fyzicky na povrchu, alebo cez dokumentáciu.

Odčítacie zariadenia
Zariadenia na odčítanie spotreby energií musia byť podľa normy umiestnené tak, aby z nich bolo možné odčítať stav bez vstupu na pozemok, teda spravidla na hranici pozemku pri verejnej komunikácii. Kvôli ochrane najmä plynovej prípojky je lepšie, keď ju zabezpečíme obmurovaním, resp. umiestnením do murovaného stĺpa, ktorý je s plynovými a elektrickými hodinami súčasťou oplotenia.

Nika pre smetiak
Umiestnenie niky v oplotení je najracionálnejšie. Nika by mala byť čo najbližšie k verejnému chodníku, s uzamykateľnými dvierkami v štýle oplotenia. Oddeliť niku vo vnútornom vstupnom priestore môžeme pomocou ďalších dvierok. Veľkosť niky vychádza z veľkosti smetnej nádoby (alebo viacerých nádob).

Osvetlenie
Osvetlenie vstupného priestoru je nevyhnutné kvôli bezpečnému prístupu k domu aj vo večerných a nočných hodinách. Osvetľuje sa prístupový chodník k domu, vchodové dvere, schody, stupne, príjazdová cesta a odstavná plocha, východ z garáže, prípadné zákruty chodníka. Osvetlenie spravidla realizujeme ako vrchné. Svetelné zdroje umiestňujeme vo výške 200 – 250 cm nad zemou a môžu byť aj na stene domu a garáže. Prístupy by mali byť osvetlené tak, aby svetlo dopadalo na povrch komunikácií, svietilo pod nohy a neoslepovalo.

Pomocou dobre umiestnených reflektorov možno nasvietiť aj dom tak, že bude pôsobivý pre pozorovateľa zvonka, pri vstupe z ulice alebo pohľade zo záhrady. Svetlo musí byť pritom dobre rozptýlené a homogénne a musí rešpektovať použitý stavebný materiál osvetľovaného povrchu fasády. Osvetlenie prispieva aj k zabezpečeniu domu proti vlámaniu.

Text: Ing. Ľubica Lešinská
Foto a kresby: autorka
Zdroj: časopis Urob si sám

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.