Urobte si potôčik v záhrade
Je dynamickým vodným prvkom, ktorý oživuje priestor pohybom vody, zvlhčuje okolité plochy rozstrekovaním kvapiek a svoj tok sprevádza aj zvukovým efektom – žblnkaním vody. Ak nám záhradou žiadny prírodný potok nepreteká, môžeme priestor oživiť vybudovaním umelého potôčika.
Galéria
Aj prírodný potok môžeme upraviť – koryto môžeme rozšíriť a podchytiť hrádzou. Možno z neho cez nové rameno napájať prietokové jazierko alebo zväčšiť spád koryta vyrovnaním jeho meandra, prípadne spád zmierniť urobením zátoky. Pri úprave toku sa môžeme inšpirovať prírodou v danom prostredí, ale brehy potôčka je vždy účelné spevniť lemom z prírodného kameňa. Dno však nie je vhodné nepriepustne vydláždiť, lebo by sme vytvorili ekologicky nevhodný kanál. Bahnité dno radšej obsypeme pieskom, drobnými kameňmi a väčšími okruhliakmi, aby sme zlepšili čistotu pretekajúcej vody.
Nevýhodou prírodného potôčika je možnosť záplavy záhrady pri búrkových zrážkach alebo počas topenia snehu. Ďalším mínusom je, že spravidla nepreteká záhradou na ideálnom mieste z hľadiska kompozície či výhľadov z domu. Protiškodovým opatrením pri záplavách bude nezastavané širšie okolie toku a riedka, medzernatá výsadba nízkych trvaliek na jeho brehoch. Prípadnej povodňovej vlne tak nebude stáť v ceste žiadna konštrukcia, ktorú by mohla vytrhnúť alebo ju podomlieť.
Umelý potôčik
Na každom pozemku záhrady s určitým spádom môžeme založiť umelý potôčik. Dôležité je, aby pôsobil prirodzene z hľadiska prameňa, toku i vyústenia, lebo začiatok i koniec potoka musia byť na pozemku. Základnou zásadou pri stvárnení umelého potoka je, aby pôsobil logicky a prirodzene.
Potôčik prírodného charakteru
Umelý potôčik prírodného charakteru sa môže začínať z terénu vytekajúcim pramienkom, vodopádom, pramenným kameňom, mokvajúcim prameniskom, menším jazierkom alebo rybníčkom na úpätí skalky. Najvyšší bod terénu záhrady (alebo skalky) nie je vhodným miestom, lebo by prameň pôsobil neprirodzene (v prírode vytekajú spravidla z úpätí svahov). Prirodzené ukončenie potoka môže byť v jazierku, rybníčku alebo vodnej nádrži. Pri použití uzavretého obehu vody sa však potôčik musí končiť v akumulačnej nádrži s dostatkom vody, do ktorej je možné vložiť ponorné čerpadlo.
Horská bystrina je krátky vodný tok s malou vzdialenosťou medzi prameňom a ústím, kde je lepšie viesť rovnú líniu so strmším korytom a nechať vodu pretekať cez skalné prahy a vytvárať kaskády. Je vhodná na menší pozemok alebo môže dotvoriť záhradné zákutie či oživiť skalku.
Pokojný nížinný potôčik je možné vytvarovať do niekoľkých (2 až 3) oblúkov, jeho líniu prerušiť hlbšími pokojnými tôňami (hlbočinkami) a ukončiť v jazierku. Meandrujúci potok prírodného charakteru sa hodí do väčšej záhrady alebo tam, kde je viac miesta.
Architektonický vodný kanál
Architektonická stružka alebo väčší kanál v modernom štýle sa môže začínať moderným chrličom, cez okraj pretekajúcou nádobou, voda môže vytekať z otvoru v stene alebo vodopádom prepadávať z vyvýšenej vodnej nádrže, prípadne stekať z výtvarného diela. Vhodné je však aj napojenie na vodnú nádrž umiestnenú na zvýšenej terase a odvádzanie vody z nej cez vodné stupne do nižších polôh záhrady, kde skončí v dostatočne veľkej formálnej nádrži.
Vodný kanál s výrazným korytom (aj kamenným alebo betónovým žľabom), môže byť rovný so stupňami alebo vo viackrát zalomenej línii. Neprekáža, keď je celkovo užší. Jeho dno je vydláždené alebo vysypané štrkom, ale nemusí byť priepustné. Prírodné pôsobenie žiadnej časti tohto prvku sa neočakáva. Najlepšie je, ak je niekoľkokrát premostený. Vodný kanál sa hodí do modernej záhrady, ktorá môže byť aj menšia.
Vodopády a kaskády
Vznikajú pretekaním a prepadávaním vody cez skalné prahy. Čím je záhrada menšia, tým menšia môže byť celková výška vodopádu. Aj drobný vodopád, ktorý je citlivo zasadený do terénu, môže pôsobiť ako silný vodnatý prúd – to je efekt, ktorý chceme dosiahnuť. Kým vodopád postačí jeden (spravidla vyšší), kaskády bývajú aj v prírode viaceré, najvhodnejší počet sú tri (najmenej dve), umiestnené striedavo šikmo nad sebou. Kaskády postačia aj menšej výšky. Minimálna výška vodopádu by mala byť 25 cm, maximálna by sa mala pohybovať od 100 do 150 cm, pričom najmä väčšie výšky vyžadujú veľký záhradný priestor a výškový rozdiel okolitého terénu. Pri modernom štýle môžeme dosiahnuť potrebný výškový rozdiel umiestnením výtoku na múre, stene alebo voľne v priestore.
Jazierka a hlbočinky v toku
V hlbočinke pod vodopádom bude naakumulovaná voda jednak kompozične pôsobiť, ale zároveň bude k dispozícii pre menšie vodné živočíchy a drobné vtáky aj vtedy, keď prerušíme nútený obeh. Jazierka v toku sú hlbšie a širšie ako ostatné koryto potoka a predstavujú oživenie prvku aj vtedy, keď vypneme čerpadlo a prietok vody v koryte potoka zastavíme. Najvhodnejšie je vytvoriť niekoľko hlbočiniek v rôznych úrovniach terénu.
Stavba
Tvar potoka je najlepšie vytýčiť v teréne pomocou hadice, hrubšieho špagátu alebo povrazového rebríka, kde môžeme využiť aj jeho šírku. Pri vytyčovaní dbáme na to, aby pozdĺžny profil smerom k ústiu klesal. Vytýčený potok treba skontrolovať z miest s najlepším výhľadom.
Potom odkopeme profil koryta, pričom dno výkopu vyložíme drobným štrkom alebo pieskom vo vrstve 5 cm. Na odkopaný a upravený profil položíme fóliu alebo kovovú výstuž, ktorú zalejeme betónom a vrstvu dôkladne ubijeme, ak sme zvolili škrupinovú konštrukciu. Potom domodelujeme koryto uložením balvanov a vysypaním štrkom.
Pri stavbe je dôležité odskúšanie fungovania systému ešte pred osadením brehov a zakopaním hadice, aby sme počas skúšobnej prevádzky mohli odstrániť prípadné netesnosti systému. Pri fóliovej konštrukcii na okrajoch povytiahnutím fólie, inde jej zalepením či dobetónovaním alebo zatmelením pri betónovej konštrukcii potôčika.
Umiestnenie umelého potôčika v záhrade
Umelý potôčik musí v záhrade prameniť, pretekať ňou tak, aby bol viditeľný z viacerých miest na pozemku i z domu, a ústiť do dostatočne veľkej nádrže. Tá musí akumulovať také množstvo vody, ktoré udrží po spustení čerpadla v sústave uzavretý kolobeh. Umelý potok v záhrade umiestňujeme tak, aby sme aspoň z jedného miesta v záhrade videli celý jeho tok (tam je vhodné umiestniť odpočívadlo alebo sedenie).
Dĺžka toku
Dĺžku toku môžeme zväčšiť jeho cik-cakovým vedením tak, že od prameňa vedieme líniu šikmo nadol, na vhodnom mieste urobíme jazierko, z ktorého ďalší úsek toku vedieme nadol šikmo v opačnom smere, v ďalšej hlbočinke opäť zmeníme smer a potok zaústime v spodnom väčšom jazierku. Vytvoríme tak dve zákruty toku a kompozične lepšie využijeme spád terénu. Toto riešenie zaberie však viac miesta na šírku. Zmeny smeru môžeme robiť aj cez kaskádové polia alebo skalné prahy s malými vodopádmi pri užších tokoch. Každé prerušenie toku líniu potôčika opticky predĺži, lebo pripúta pozornosť na atrakcie vo vodnom prvku.
Tvar pozdĺžnej línie toku
Modelácia pozdĺžnej línie toku vychádza z dĺžky trasy koryta. Spád koryta je rozhodujúci pre charakter toku vody. Pre pomalé plynutie (nížinný potôčik) postačí sklon 2 až 4 % (2 – 4 cm výškového rozdielu na 1 m dĺžky koryta). Pre umelý potôčik charakteru horskej bystriny je nevyhnutný väčší spád a kaskádovité modelovanie koryta vytvorené tak, že plochejšie stupne tvoriace prahy, z ktorých voda padá, sa striedajú s malými hlbočinkami.
Šírka toku
Najviac ovplyvňuje proporčné pôsobenie potoka. Do menších záhrad či na užšie pozemky treba voliť menšiu šírku toku, vo väčších záhradách môžu byť potôčiky i širšie, no vždy je dôležitý správny pomer šírky k celkovej dĺžke toku, aby sme nevytvorili príliš úzku, dlhú stružku, ale ani predĺžené jazierko. Do obytných záhrad je vyhovujúca šírka od 30 do 100 cm, s rozšírením v miestach hlbočiniek alebo kaskád. Pri určovaní šírky treba brať do úvahy aj šírku a líniu osadenia sprievodnými rastlinami, ktoré celý tok opticky rozširujú. Šírka pásu sprievodnej vegetácie zároveň musí byť v pomere k šírke vodného prúdu a navrhnutá tak, aby bol prúd vody dostatočne viditeľný a nestrácal sa medzi rastlinami.
Hĺbka koryta
Pri určovaní hĺbky koryta musíme mať na pamäti, že dno sa ešte bude vzhľadovo dotvárať vrstvou sypaného materiálu (riečny štrk, väčšie okruhliaky), nad ktorou bude prúdiť voda, preto musí byť založené o asi 20 cm hlbšie než je plánovaná konečná úprava. Hrúbka vodného prúdu sa pohybuje od 5 cm (nad balvanmi) do 20 cm (nad vrstvou štrku alebo holého dna architektonického kanála), pričom je vhodné ho na jednom alebo viacerých miestach prerušiť hlbšou časťou a vytvoriť hlbočinku alebo jazierko s vodným stĺpcom 40 až 60 cm. Hĺbka potoka preto musí byť od 30 do 50 cm (hlbšie časti 50 až 70 cm), spolu s priepustnou vrstvou štrku alebo piesku na dne v hrúbke 10 cm. Na architektonický vodný kanál stačia najmenšie hĺbky, robí sa bez štrkovej vrstvy.
Priečny profil koryta
Priečny profil koryta má mať miskovitý tvar, ktorého prehĺbenie závisí od strmosti toku. Pri mierne tečúcej vode je vhodné miskovité koryto s viac zaobleným dnom, v ktorom pomaly plynúca voda nestrháva nasypaný materiál do nižších polôh. Pri prudko tečúcej vode stačí profil plytkej plochej misky. Účelné je vytvarovanie celého priečneho profilu potoka do 2 alebo 3 častí, kde stredná, najširšia, bude slúžiť na prietok vody, okrajové na vysadenie pobrežných vlhkomilných rastlín. Architektonický vodný kanál môže mať koryto s obdĺžnikovým, prípadne lichobežníkovým prierezom.
Konštrukcia koryta
Koryto umelého potôčika musí byť vytvorené tak, aby bola zaistená maximálna nepriepustnosť, aby sa voda zo systému nestrácala. Ani do systému by nemala prenikať iná voda – znečistená povrchová ani spodná.
Vhodným prírodným materiálom je íl, z umelých materiálov fólia (PVC, PE), betón, laminát, laminátový prefabrikát. Moderným, ľahko tvarovateľným a dostupným materiálom je fólia (pre potôčik je vhodný pás), so životnosťou počítanou na 10 rokov. Jej nevýhodou je zraniteľnosť ostrými predmetmi (skaly a korene v odkopanom podloží, zuby hlodavcov).
Betón je tradičný, stály a trvanlivý materiál, no musí byť dodržaná technológia betonáže: najlepšia je škrupinová konštrukcia (s hrúbkou 5 cm) vystužená kovovým pletivom, s väčším podielom cementu (pomer 1 : 3) a oddelením segmentov (po 2 až 3 m), aby nedošlo k popraskaniu častí stavby v zimnom období.
V súčasnosti sú v predaji i súpravy laminátových korýtok, z ktorých sa dá vyskladať individuálna línia potôčika do ktorejkoľvek záhrady.
Dôležité je, aby konštrukčné materiály, ale aj všetky materiály používané na spájanie jednotlivých prvkov boli vodotesné.
Modelovanie koryta potôčika
Správne uloženie kameňov je najdôležitejšou prácou pri modelovaní toku. Skaly treba ukladať tak, aby prúd vody pretekal ponad ne. Nesmie kamene podtekať ani prúdiť vo väčšom rozsahu pomedzi ne.
Priečne stupne v plytších úsekoch potôčika charakteru horskej bystriny vytvárame pomocou kameňov usadených do maltového lôžka. Na povrch dna nasypeme v prudších spádoch štrk a menšie okruhliaky, v miernejších piesok. Odnášaniu piesku bránime vytváraním nízkych hrádzok alebo valov pod vodou v rozmedzí 1 – 2 m.
Obeh vody
Tlakovou hadicou alebo potrubím, napojeným na čerpadlo, vraciame vodu do najvyššie položeného miesta, ktorým je pramenný kameň, výverové miesto, pramenné jazierko a pod. Hadicu (alebo potrubie) vedúcu k prameňu umiestňujeme pod terén vedľa línie toku tak, aby bol zaistený jej rovnomerný spád a aby pri odstavení potôčika na zimu mohla z nej pohodlne vytiecť všetka voda.
Najproblematickejším miestom je prechod hadice cez vodotesnú vrstvu jazierka. Pri jazierku zhotovenom z fólie je vhodné použiť špeciálny utesňovací dielec, pri betónovom materiáli vyplniť prechodový otvor netvrdnúcim tmelom.
Výber čerpadla
Závisí od výškového rozdielu medzi úrovňou hladiny v spodnej nádrži a úrovňou výtoku prameňa (dopravná výška) a množstva vody, ktoré bude musieť prečerpať pre zabezpečenie dostatočného prietoku, pričom množstvo pretekajúcej vody závisí najmä od šírky potôčika. Aby mal potôčik dostatočný prúd vody a pekne zurčal, musí ním pretekať najmenej 50 až 60 litrov vody za minútu.
Najvýhodnejšie je použiť ponorné elektrické čerpadlo. Pri použití iných typov treba vybudovať v blízkosti sústavy pre čerpadlo šachtu a riešenie už nie je také komfortné. Z hľadiska bezpečnosti musí byť medzi elektrickým čerpadlom a zásuvkou elektrického prúdu umiestnený ochranný spínač, ktorý vypne obvod pri vzniku poruchy v dodávke prúdu. Čerpadlo umiestňujeme v najnižšom bode sústavy – výustnom jazierku alebo nádrži, najlepšie na betónovú dosku. Voda sa musí občas doplniť, lebo sa z potôčika odparuje výraznejšie než z jazierok a straty vznikajú aj rozstrekovaním prúdov vody v kaskádach.
Text: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Foto a kresby: autorka
Zdroj: Časopis Urob si sám
Komentáre