Papraď ako súčasť okrasného záhona

Paprade väčšina z nás pozná z voľnej prírody. Pri troche fantázie a predstavivosti však môžu vkusne zapadnúť do celkovej koncepcie okrasnej záhrady. Svojím spôsobom sú zrkadlom dávnej flóry. Práve tento druh rastlín totiž pretrval dodnes. Možno v tom spočíva čaro ich jedinečnosti. Sú taktiež rekordérom rastlinnej ríše, pretože sa klasifikujú ako najstaršia trieda cievnatých rastlín.

Na svete by sme našli 12 000 druhov papradí. Toto skutočne úctyhodné číslo je zároveň predzvesťou ich rozmanitosti. Táto rôznosť nespočíva len v samotnom tvare, ale aj vo veľkosti. Najvyššou papraďou na svete je papraď novokaledónska, ktorú by sme našli rásť na ostrove Nová Kaledónia. Jej kmeň dosahuje výšku až 28 m, ani samotné listy sa však nedajú zahanbiť, sú dlhé až 3 m.

Ako zaujímavosť možno vyzdvihnúť, že paprade nemajú len dekoračnú funkciu, ale aj úžitkovú. Práve vďaka nim môžeme dnes využívať pre nás bežne dostupné zdroje, ako je ropa a uhlie. Otázkou však zostáva dokedy, keď bude ľudstvo takýmto tempom postupovať v bezbrehom plytvaní.

Papraď samčia

Flóra Slovenska ponúka pohľad na krásnu papraď samčiu, ktorá vytvára šupinatý podzemok. Papraď samčia predstavuje trvácu rastlinu, treba však podotknúť, že je jedovatá. Rastie v lesoch, na skalách, pri potokoch. Obľubuje tienisté miesta. Zaujímavosťou je, že bola známa už v staroveku.

Papraď v okrasnom záhone

Papraď je bez pochýb veľmi zaujímavou a dekoratívnou rastlinou. Pekne vynikne samostatne, ale taktiež v kombinácii s inými tieňomilnými rastlinami. Prípadne si môžete vytvoriť papraďovisko, kde ešte vysadíte napríklad brečtan. Paprade pôsobia vkusne aj pri ihličnatých stromoch, pekne vyniknú pri pňoch a veľkých skalách.

Netreba zabúdať, že papraď obľubuje tieň, preto jej treba vyberať polotienisté, prípadne tienisté miesta. Pôda jej vyhovuje kyslá, ílovitá, humózna a vlhká. Vyhýbajte sa pôdam s vápencovým podložím, na takto vysadenom mieste by sa papradi nemuselo dariť.

Text a foto: Bc. Tatiana Plešová