Exteriérové kozuby

Exteriérové kozuby

Oheň je síce zlý pán, ale najmä dobrý sluha. A tak okrem toho, že vyvoláva magické čaro okamihu – spojenia s počiatkami civilizácie, spríjemňuje a predlžuje pobyt v záhrade, teplo sálajúce z kozuba alebo ohniska nás zohrieva v chladnejších obdobiach roka, gril umožňuje prípravu jedla neopakovateľných vôní a chutí spojenú so spoločným posedením s priateľmi pod holým nebom a dym z ohňa zas možno využiť na zriadenie domácej udiarne, čo je zaujímavé najmä vo vidieckom prostredí, na víkendovej chalupe alebo chate.

Záhrada a jej zákutia i okolie chaty či záhradného domčeka poskytujú rôzne možnosti na príjemné posedenie v exteriéri pri ohni a zároveň prípravu jedla; tento účel slúži kozub, gril alebo jednoduché ohnisko.

Exteriérové kozuby

Kozub je stavba, ktorá má pred vetrom chránené ohnisko s roštom a komínový sopúch na odvádzanie dymu, a tak predstavuje kvalitatívne najlepšiu možnosť využitia otvoreného ohňa. Oheň v kozube musí dobre horieť, nesmie dymiť a má tiež hriať, preto sa pri jeho stavbe musia bezpodmienečne dodržať niektoré technické zásady a bezpečnostné predpisy. Okrem toho je veľmi dôležité jeho správne umiestnenie vo vonkajšom priestore záhrady.

Umiestnenie
Stabilný vonkajší kozub môžeme postaviť na kryté alebo otvorené miesto určené na oddych, do átria alebo ho napojiť na záveternú stenu v blízkosti domu. V záhrade využívame prirodzenú členitosť terénu alebo už postavené múriky terás. V rovinnom teréne volíme miesto ľahko dostupné z domu, najlepšie chránený kút alebo ohyb cestičky. Optimálne umiestnenie predpokladá, že smery prevládajúcich vetrov budú využité na lepší ťah ohniska a odvedenie dymu do voľného priestoru, kozub preto nestaviame na náveternej strane pozemku, ale tak, aby bol chránený pred vetrom. Takisto ho v nijakom prípadne nesmiem postaviť pod korunami stromov.

Ak kozub umiestnime nesprávne, osoby sediace v jeho blízkosti sú z jednej strany v dosahu príjemne sálajúceho tepla, kým z druhej strany sú vystavené nepríjemne prúdiacemu vzduchu – to je dôsledok vzdušnej situácie vyvolanej tepelným zdrojom. Tento jav sa prejavuje zvlášť za chladnejších dní alebo na jeseň. Ideálne je také umiestnenie, aby žiar z ohniska vyhrieval aj zadnú stenu za kozubom, pri ktorej sú lavice na sedenie. Kozub by mal byť nižší, aby sme aj v sede mohli hľadieť do ohňa a aby sa nám lepšie pripravovalo jedlo.

Vonkajšie kozuby môžu stáť v záhrade i samostatne, bez pevného začlenenia do záveterného múru alebo steny domu a nemusia byť murované – môžu byť prenosné. Využitím prenosného kozuba môžeme flexibilne ovplyvniť výber vhodného miesta.

Kozub z ohňovzdorného betónu
Ak si chcete postaviť si záhradný kozub ako skladačku z prefabrikátov, ponúkame návod na ich výrobu. Hrúbka stien by nemala byť menšia ako 80 mm, ak má kozub rozmery väčšie ako 500 × 1 000 až 1000  mm. Debnenie urobíme z pásov pozinkovaného plechu ohýbaného do požadovaného tvaru. Do betónu vložíme oceľovú sieťovinu (minimálna výstuž) s okami 200 x 200 mm, oceľ má hrúbku 4,5 mm. Na výrobu 100 litrov žiaruvzdorného betónu použijeme triedený štrkopiesok so zrnami najviac 16 mm. Ako spojivo použijeme 40 kg troskového cementu (CEM II/BS-32,5) alebo vysokopecný cement CEM III/A 32,5 (alebo B 32,5). Na zníženie rozťažnosti pridáme do zmesi 15 až 20 kg mletej trosky a 50 kg liaporu. Betónová zmes bude mať dobrú konzistenciu, ak obsah vody v nej bude asi 30 % obsahu cementu. Na zníženie obsahu vody (zníženie rozťažnosti od tepla) pridáme 0,3 litra Stachecementu 2 000.

Stavba murovaného kozuba
Stavba murovaného kozuba je náročná a musia sa pri nej nevyhnutne dodržať niektoré podmienky, aby sa podarila. Preto ju buď zveríme do rúk odborníka, alebo sa na ňu pripravíme štúdiom odbornej literatúry, alebo – najlepšie – oboje.

Pred začiatkom stavby si treba spraviť jednoduchý projekt s prepočtami a vzájomnými veľkostnými vzťahmi: k najdôležitejším zásadám, ktoré treba zohľadniť, patrí dobre dimenzovaný komín (jeho výška a svetlosť komínového otvoru), primeraná veľkosť ohniskového otvoru (výška, šírka, hĺbka) a vhodný materiál (ladiaci so stavebnou časťou okolia).

Hlavnou podmienkou dobrej funkcie kozuba je komín. Musí byť dostatočne vysoký a mať vhodnú svetlosť. Pri záhradných kozuboch sa musíme zvyčajne uspokojiť s výškou 3 až 4 m (vnútorné kozuby majú 8-metrové komíny), preto treba zväčšiť svetlosť komínového prieduchu na 30 × 30 cm.

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Najčastejšie sa buduje kozub s ohniskovým otvorom s výškou 50 cm, so šírkou 60 až 70 cm a s hĺbkou 40 cm. Tento pomer je dôležité dodržať, aby mal kozub správny ťah. Ohnisko kozuba staviame tak, že jeho bočné steny i hornú časť zadnej steny smerom dozadu zošikmíme, aby odrážali teplo von. Spaľovacia komora sa v hornej časti zužuje do dymového hrdla, nadväzujúceho na komín štrbinou, ktorá sa uzatvára dymovou klapkou. V spodnej časti komína nad dymovým hrdlom je výstupok, tvoriaci priehlbinu vratného dna. Jeho účelom je usmerňovať chladný vzduch klesajúci komínom a obracať ho nazad, aby nezrážal dym do kozuba a aby kozub nedymil (smerom von z ohniskového otvoru).

Materiál
Vyberáme ho tak, aby ladil s okolím – so soklom domu, záveternou stenou, prípadne s dlažbou odpočívadla. Môže to byť tehlové škárované alebo hrubo omietnuté murivo či škárovaný prírodný kameň. Dno a vnútorné steny ohniska vymurujeme šamotovými tehlami (na šamotovú maltu s prídavkom vodného skla), ktoré nepraskajú pri vysokom žiare.

Príslušenstvo
Do ohniska kozuba vkladáme rošt, ktorý je podmienkou dobrého horenia polien. Rošt zvaríme z oceľových prútov s kruhovým alebo hranatým prierezom. Má podobu mriežky na nožičkách vysokých 5 až 7 cm a zvýšené okraje, aby drevo nevypadávalo von.

Na hlavu komína dávame plechovú striešku, ktorá kozub chráni pre zatekaním dažďovej vody. Striešku, najčastejšie v tvare vlnovky, umiestňujeme 25 až 30 cm nad ústím komína na kovové tyčky; môžeme sem pridať aj zachytávač iskier z drôteného pletiva.

Na murovaný kozub môže nadväzovať i zakryté miesto na uskladnenie zásoby suchého dreva a kozubového náradia (kliešte, kutáč, lopatka, metlička, mech).

Bezpečné ovládanie ohňa
Mohlo by sa zdať, že pri zakladaní ohňa vonku nehrozí nijaké nebezpečenstvo, no dbať na bezpečné spaľovanie treba vždy a všade. Pri zaobchádzaní s ohňom platia protipožiarne zásady, dodržiavanie ktorých má zabezpečiť predchádzanie rozšíreniu ohňa mimo spaľovacieho priestoru, teda nekontrolovateľnému požiaru. Aj v prírode a záhrade treba dodržať niektoré bezpečnostné zásady:

  • spaľovacie miesto musí byť zhotovené z nehorľavých materiálov tak, aby bol oheň pomocou nehorľavých materiálov oddelený od horľavých,
  • miesto manipulácie s otvoreným ohňom musí mať primeraný odstup od stavieb i porastov (kríkové výsadby, les),
  • miesto horenia ohňa musí mať zabezpečený dostatočný prívod vzduchu,
  • miesto s otvoreným ohňom musí byť v polohe chránenej pred vetrom a prúdením a odvod dymu musí byť usmernený,
  • je nevyhnutné zakladať oheň bezpečným podpálením (podpaľovačom),
  • nástroje na udržiavanie ohňa treba mať vždy poruke,
  • po ukončení práce s ohňom je nevyhnutné ho bezpečné zahasiť (vyhrabať uhlíky, prípadne poliať ohnisko vodou).

Text: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Foto a kresby: autorka
Zodpovedný redaktor: Stanislav Botur

Komentáre

  1. Dobry den,

    pisete ze „miesto manipulácie s otvoreným ohňom musí mať primeraný odstup od stavieb i porastov“ – da sa ta vzdialenost presne urcit (v metroch) podla vysky krbu, alebo podla inych kriterii?

    Dakujem za odpoved

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.