Záhradné kozuby

Oheň znamená aj pre dnešného človeka pocit bezpečia a pohody, teplo domova sálajúce z ohniska, pece či kozuba, uvarené a upečené jedlo.

Strážkyňou ohňa bola odpradávna žena – darkyňa života. K ohňu má človek osobitný vzťah, má ho rád ”skrotený” vo svojej blízkosti. Hoci sa v súčasnosti na vyhrievanie obydlí využíva spaľovanie iných palív ako v minulosti a otvorený oheň býva len doplnkom, jeho obľuba vzrastá najmä vonku – v záhrade.

Oheň a horenie
Aby spaľovanie bolo dokonalé, uhlík sa musí spáliť na oxid uhličitý (a nie na oxid uhoľnatý, vodík v palive sa musí premeniť na vodu a síra na oxid síričitý). Aby proces prebehol, je potrebný prebytok vzduchu, čo je vo vonkajšom prostredí záhrady zabezpečené. Výsledkom spaľovania je uvoľnenie tepelnej energie a svetla. Pri spaľovaní horľavých látok vzniká aj ich dymová súčasť. Preto je dôležité spaľovať vhodné palivo vhodným spôsobom a pri vhodnom a dostatočnom odvádzaní dymu.

Využitie ohňa v záhrade
Spojenie príjemného tepla sálajúceho z otvoreného ohňa a jeho pahreby s prípravou a jedením chutného pokrmu vytvára príťažlivú kombináciu na pekné trávenie rodinných popoludní i stretnutí s priateľmi. Za týmto zážitkom nemusíme ísť ďaleko do prírody, ale môžeme byť pritom obklopení prírodnou scenériou – zeleňou záhrady.

Exteriérový kozub
Záhradné (vonkajšie) kozuby vychádzajú z pôvodnej konštrukcie interiérového kozuba s otvoreným ohniskom. Základnými súčasťami kozuba sú (jednostranne alebo na dve susedné strany) otvorený spaľovací priestor, ktorý tvorí ohnisko s roštom, a komínový sopúch. Táto zjednodušená konštrukcia umožňuje dobré horenie (plameň je chránený pred vetrom a vzdušným prúdením), odvádzanie dymu a vyhrievanie okolia pred kozubom teplom, odrazeným od zadnej steny spaľovacieho priestoru.

Aby mal dobrý ťah
Dôležité je navrhnúť správny pomer medzi veľkosťou ohniskového otvoru – portálu, svetlosťou komínového prieduchu (v najužšom mieste) a výškou komína. Veľkosť ohniskového otvoru  i celého kozuba súvisí aj s veľkosťou priestoru, ktorý má kozub vyhrievať: do menších a uzavretejších priestorov sú vhodné menšie kozuby. Ohniskový otvor sa najčastejšie robí vo veľkosti 50 x 60 – 70 x 40 cm (výška, šírka, hĺbka). Svetlosť komínového prieduchu (vnútorná šírka) sa pohybuje od 20 x 20 do 30 x 30 cm, pričom sa od spodnej časti, ktorá nadväzuje na spaľovaciu komoru, smerom nahor zužuje. Vhodná výška komína, ak sa v ňom bude kúriť drevom a dreveným uhlím, je od 2,5 do 3 m.

Ak exteriérovým kozubom nechceme intenzívne vyhrievať okolie, nemusíme stavať šikmú zadnú časť spaľovacieho priestoru (tepelný reflektor), stačí postupné zúženie komína, a netreba doň ani umiestňovať dymovú klapku, ktorá by navyše mohla vo vonkajšom prostredí zhrdzavieť a zostať v nevhodnej polohe.

Hoci je dimenzovanie exteriérových kozubov jednoduchšie než interiérových, konštrukcia kozuba je náročná, preto ju treba zveriť buď do rúk odborníka alebo sa na ňu pripraviť preštudovaním odbornej literatúry z viacerých zdrojov.

Stavaný – murovaný kozub
Materiál na jeho stavbu si môžeme individuálne vybrať tak, aby ladil s bezprostredným okolím – so soklom domu, záveternou stenou, prípadne dlažbou odpočívadla (čo je výhoda oproti prefabrikovaným kupovaným záhradným kozubom). Stvárnenie celej stavby môže byť robustnejšie, murivo podľa použitého materiálu hrubšie.

Vhodným stavebným materiálom pre exteriérové kozuby je tehlové škárované murivo z klinkerových, pálených, šamotových aj klasických tehál alebo škárovaného prírodného kameňa, najčastejšie pieskovca, žuly, ruly a pod., ktorý spájame cementovou maltou. Dnes sa vo veľkej miere používajú aj moderné stavebné materiály, ako je pórobetón a presné tvárnice. Na svojpomocné stavanie si treba vybrať materiál, ktorý sa dá dobre opracovávať (bez nárokov na špeciálne rezacie zariadenia), lepiť dostupnými (špecifickými) stavebnými lepidlami, a ktorý je možné z vonkajšej strany upravovať omietkami odolnými voči vode a teplu. Ohniskové komory vymurujeme alebo obložíme žiaruvzdorným šamotovými materiálmi – doskami, tehlami, tvarovkami. Spaľovací priestor môže byť riešený aj ako samostatná vložka z liatiny alebo hrubšieho oceľového plechu.

Obr.: Typy exteriérových kozubov: A – kozub s vyvýšeným ohniskom (pohodlné pri grilovaní), B – kozub s ohniskom pri zemi (teplo sála k nohám).

Murovaný exteriérový kozub staviame na podkladovú dosku zo železobetónu, ktorá je zapustená v teréne 20 – 40 cm hlboko. Táto základová doska rozloží hmotnosť kozuba. Ak je miesto na navážke, je nevyhnutné dno jamy pod betónovú dosku najprv dôkladne zhutniť. Hlava komína má byť vybavená komínovou strieškou so zachytávačom iskier z drôteného pletiva, ktorá bráni zatekaniu dažďovej vody do vnútra konštrukcie. Vhodným materiálom je medený plech alebo oceľový – natretý čiernou silikónovou farbou. Na kozub môže naväzovať i zakryté miesto na uskladnenie dreva a zavesenie kozubového náradia. Viacúčelové kozuby môžu mať vo svojom telese aj ďalšie zariadenia, ako je udiareň, ražeň s kľukou alebo motorčekom, otočný hák na kotlík.

Skladaný – stavebnicový kozub
V súčasnosti je na trhu ponuka viacerých, i svojpomocne poskladateľných, zostáv viacúčelových grilovacích kozubov. Zostava spravidla obsahuje tieto prvky: základovú dosku, spodné nosné dielce, ohniskovú dosku, bočnice ohniskovej komory s drážkami na zasunutie grilovacej mriežky, prekladový rám pod komínový dielec, ihlanovitý zachytávač spalín (krátky komín) a komínovú striešku s bočnými otvormi.

Stavebnica sa zostavuje nasledovným spôsobom:
– Základovú dosku uložíme vodorovne do pieskového lôžka (2 – 3 cm) tak, aby jej horná hrana prečnievala asi 0,5 cm nad terén, aby na palivové drevo, na ňu položené, nezatekala voda.
– Osadíme dva spodné nosné dielce. Dostaneme základný obdĺžnikový modul, ktorý spojíme cementovo – šamotovou maltou alebo zmesou cementu, piesku, liaporu a vody. Na hornú hranu nosného modulu nanesieme spojivovú zmes a usadíme ohniskovú dosku.
– Ohniskové dielce natrieme zospodu spojivovou zmesou a usadíme na ohniskovú dosku. Prekontrolujeme vyváženosť prvkov a aj to, či sa dá grilovacia mriežka ľahko zasúvať do drážok bočníc a či je vo vodorovnej polohe.
– Na ohniskové dielce nasadíme prekladový rám tak, aby predným presahom vytvoril rímsu nad ohniskovou komorou.
– Osadíme komín a komínovú striešku (hlavu) s bočnými otvormi. Na spájanie použijeme cementovo – šamotovú zmes.
Podobný grilovací kozub môžeme postaviť aj z presných tvárnic, ktoré možno rezať pílou a frézovať. Ohniskovú časť obložíme šamotovými doštičkami hrubými 3 cm.

Materiálovo kombinovaný kozub
Kombinovaný kozub spravidla nie je prenosný. Tieto kozuby poskytujú veľkú variabilitu v stvárnení a sú vhodné do moderných záhrad. Neprenosnú časť kozuba tvorí ohnisko s roštom alebo vyskladaná ohnisková komora. Ohnisko je stabilne umiestnené na kamennej podmurovke. Nad ním je odnímateľný alebo stabilne umiestnený plechový zberač dymu s komínom, ktorého výška nepresahuje 2 – 3 m. Plechová časť z oceľového, medeného i antikorového plechu môže mať oválny, kruhový alebo aj hranatý prierez.

Obr.: Moderný kozub so zastrešeným odpočinkovým priestorom

Výber miesta
Príjemne sálajúce teplo z otvoru ohniska na jednej strane vyvoláva na druhej strane prúdenie nepríjemného chladnejšieho vzduchu zospodu – smerom ku kozubu. Osoby sediace v jeho blízkosti sú potom z jednej strany v dosahu tepla, ale ich chrbty sú nepríjemne ochladzované. Preto je vhodné umiestniť kozub v závetrí domu, v záreze svahu, využiť terénnu vlnu alebo vybudovať záveternú stenu na obmedzenie chladného prúdu vzduchu a usmerniť teplý vzduch smerom k sediacim pomocou odrazu alebo akumulovaním tepla vo vhodnom materiále steny či múru stavby. Miesto má byť chránené aj pred prevládajúcimi vetrami. Miesto s kozubom by malo byť aj vhodne zatienené pred ostrým slnkom a kryté aj pred nepriaznivým počasím pergolou alebo strieškou, prípadne vysúvacou markízou. Kozub neumiestňujeme pod koruny stromov.

Vonkajší kozub by mal mať okolo seba dostatočne veľkú spevnenú (vydláždenú alebo posypanú nehorľavým materiálom, napríklad štrkom) manipulačnú plochu. Spevnenie je dôležité kvôli organizácii obsluhy kozuba aj pre pohodlie pri stolovaní, ak ho využívame aj na prípravu jedla. Pre obsluhu kozubu (alebo grilu) je potrebné miesto na zloženie paliva. Tieto materiály zaberajú i pre jedno posedenie pri kozube pomerne veľa miesta.

Obr.: Umiestnenie exteriérového kozuba na terase: 1 – dom, 2 – garáž, 3 – terasa, 4 – jazierko, 5 – skleník, 6 – kozub, 7 – pergola.

Na prípravu jedla sú potrebné plochy na úpravu potravín – samostatný stôl alebo vstavaná doska, miesto na uloženie nádob s prísadami (korenia, omáčky), kuchynského náradia i riadu. Vhodné je mať na mieste aj vývod s pitnou vodou, na opláchnutie rúk počas prípravy jedla, alebo miesto na nádobu s vodou. Treba myslieť aj na to, že dym z nášho kozuba môže obťažovať susedov.

Kozubové a grilovacie príslušenstvo
K základnému kozubovému príslušenstvu patrí kovový rošt, na ktorom horí palivo, a je podmienkou dobrého horenia polien alebo drevených brikiet, lebo umožňuje k nim prístup vzduchu zospodu. Má podobu mriežky z oceľových prútov na nožičkách vysokých 5 – 7 cm so zvýšenými okrajmi, aby polená nevypadávali von. Na udržiavanie ohňa potrebujeme príslušné náradie – kozubové kliešte, kutáč, dúchadlo (mech na rozdúchavanie ohňa), lopatku na horúci popol a na prípadné zmetenie žeravých uhlíkov spred kozubového otvoru.

Príslušenstvom na grilovanie v grilovacích kozuboch je grilovacia mriežka a kovový rošt alebo plytká zospodu perforovaná plechová nádoba, kde tlie drevené uhlie. K grilovacej výbave patrí náčinie na obracanie mäsa a napichovanie jedla: kliešte, vidlička a lopatka z antikorového materiálu, grilovacie šašlikové ihly a ďalšie špeciálne pomôcky, ako sú obojstranný drôtený grilovací rošt (zvierací), obojstranný rošt na ryby a krehké mäso alebo kruhový prídavný rošt s rúčkou.

Ing. Ľubica Lešinská
Fotografie a kresby: Ing. Ľubica Lešinská, Stanislav Botur a archív redakcie