Ekologické záhradné jazierko
Dovolenka je najčastejšie spojená s cestou k moru alebo veľkým vodným plochám. Dopriať si pôžitok z kúpania však môžeme aj doma vo vlastnej záhrade. Ak nemáme poriadne veľký bazén, môžeme si postaviť viacúčelové jazierko so športovou (plaveckou) zónou pre celú rodinu. Tak sa k zážitku z pohybu vo vode pripojí aj vnímanie prírodného okolia, ktoré je súčasťou tejto ekologickej vodnej nádrže.
Galéria
Ekologická vodná nádrž je umelo založená viacúčelová vodná plocha na kúpanie, chov okrasných rýb i pre vodné a močiarne rastliny. Jednotlivé zóny nádrže sú vodnou masou prepojené do jednej plochy, ale pod hladinou rozdelené na zónu plytšiu – regeneračnú (pre vodné a močiarne rastliny) a hlbšiu – určenú na plávanie plavcov. Oddelenie zón sa nachádza v takej hĺbke pod hladinou, že rybám umožňuje nerušený pohyb v celom objeme nádrže.
V tejto viacúčelovej ekologickej vodnej ploche sa spájajú výhody bazéna na kúpanie s menšou náročnosťou na udržiavanie kvality vody. Pri čistení vody sa využíva filtračná schopnosť močiarnych rastlín v pobrežnej (regeneračnej) zóne. Bazénová chémia, ktorú treba opakovane aplikovať v bežných bazénoch, sa nepoužíva. Regeneračná čistiaca zóna je plytšia. Spolu s rastlinami je pred nepotrebným živným substrátom (ktorý by pri plávaní mohol víriť a znečisťovať vodu) bariérovo oddelená od plaveckej časti. Vodu v tejto nádrži nevymieňame, iba dopĺňame (odparenú a vyšpliechanú), na zimu ju nevypúšťame.
Nespornou výhodou takejto vodnej plochy (okrem menšej energetickej náročnosti) je jej prírodné pôsobenie, takže sa hodí do akejkoľvek záhrady. Nemusí byť umiestnená v blízkosti domu, lebo nie je závislá na jeho (energetických) zdrojoch. Navyše kúpanie a plávanie s pohľadom na kvitnúce lekná a iné rastliny trčiace z vody či plávajúce na pokojnej hladine je zážitkom, ktorý si v bazéne dopriať nemôžeme.
Veľkosť a rozmery
Viacúčelová vodná nádrž s prirodzeným čistením vody (bez použitia chemických prípravkov) musí mať plochu najmenej 70 m2 (rozmery 12 x 6, 10 x 7, 9 x 8 m). Z toho polovica musí pripadnúť na regeneračnú zónu (na kúpanie teda bude slúžiť 35 a na biologické čistenie tiež 35 m2 plochy). Plocha plaveckého jazierka s regeneračnou zónou môže byť aj menšia. Na plávanie potrebujeme dĺžku aspoň 8 m (na 3 – 4 tempá). Vtedy si však pri čistení vody musíme pomôcť aj ďalšími mechanickými prostriedkami (obeh vody pomocou čerpadla, filtre na riasy).
Obr.: Ekologická vodná nádrž s plaveckou a regeneračnou časťou: 1 – plavecká časť, 2 – regeneračná časť, 3 – štrkový okraj jazierka ho začleňuje do okolia, 4 – drevené plató, 5 – plaubovkový chodník, 6 – betónový okraj plaveckej časti.
Plavecká časť
Optimálna veľkosť plaveckej zóny je 50 m2, vhodná hĺbka je od 120 až do 180 cm. Je účelné, keď dno v pozdĺžnom úseku pozvoľna prechádza od plytšej po hlbšiu časť, aby ju mohli využiť aj neplavci, alebo aby sa v nej dalo postáť a oddýchnuť si. Plavecká zóna je vždy hlbšia ako regeneračná časť a je rovným úsekom v plaveckom jazierku, ktoré môže byť rôzneho prírodného tvaru (nemusí to byť obdĺžnik). Plavecký úsek je od regeneračného oddelený stenou umiestnenou 15 – 30 (50) cm pod hladinou, ktorá bráni prelievaniu bahna z plytšej regeneračnej časti a rozrastaniu rastlín, ale umožňuje voľnú výmenu vody medzi oboma časťami. To zaručuje aj vyhrievanie hlbšieho plaveckého úseku. V plytšej regeneračnej zóne sa voda rýchlejšie ohrieva (solárnou energiou). Vstup do plaveckej časti a výstup z nej spravidla zabezpečujú schodíky so zábradlím.
Regeneračná časť
Regeneračná časť obklopuje plavecký úsek. Môže byť umiestnená na oboch stranách plaveckej časti alebo (pri menších vodných plochách) len na jednej. Čím je však regeneračná časť väčšia, tým je voda v nádrži kvalitnejšia. Regeneračná zóna je omnoho plytšia než plavecká a má hĺbku od 10 do 60 – 80 cm. V tejto zóne sú pripravené podmienky pre rast rastlín, ako je pálka (Typha) a ostrica (Carex), ktoré pomáhajú filtrovať vodu – slúžia ako biologická čistička.
Umiestnenie
Vodná plocha by nemala byť v trvalom tieni ani na mieste, kde slnko svieti po celý deň. Ideálne je miesto chránené pred vetrom a oslnené zhruba päť hodín denne. Vodná nádrž tiež nemá byť umiestnená pod urastenými listnatými stromami. Mohlo by ju znečisťovať padajúce lístie v jeseni a iný biologický materiál, ktorý z nich opadáva počas vegetačného obdobia. Pre všetky prírodné vodné plochy platí všeobecné pravidlo: vodnú hladinu by mali rastliny pokrývať iba z jednej tretiny. Preto sú na čistenie vody najúčinnejšie trsnaté rastliny – močiarne trávy, ktoré trčia z vody kolmo hore (ich listy neplávajú na hladine).
Konštrukcia stavby
Viacúčelovú ekologickú vodnú plochu s plaveckým úsekom môžeme postaviť dvoma spôsobmi: ako samostatnú stavbu, alebo pristavať regeneračnú plochu s rastlinami k jestvujúcemu staršiemu plaveckému bazénu.
Pri novej stavbe viacúčelového plaveckého jazierka je najlepšie využiť fóliovo-betónovú konštrukciu. Rovná betónová stena (alebo aj dve) bude vymedzovať plaveckú časť a oddeľovať ju od regeneračnej časti. Betónovú stenu ukotvíme do terénu pomocou základu. Nepriepustnosť zabezpečíme položením (polyetylénovej, PVC alebo kaučukovej) fólie pre rybníky hrúbky 1,2 – 1,5 mm (podľa hĺbky nádrže). Hlbšie vodné plochy potrebujú hrubšiu fóliu. Položíme ju na celú plochu tak, že zakryjeme aj obe strany betónovej steny. Fóliu kladieme na hrubšiu geotextíliu, aby ju ochránila pred pretrhnutím zospodu. Geotextília je na horizontálnych plochách položená na vrstve piesku (10 cm). Ten zabezpečí ochranu fólie aj geotextílie pred pretrhnutím kameňmi a špicatými koreňmi, ktoré môžu časom pod tlakom vody vystupovať z podložia. Dno plaveckej časti tvorí fólia. V regeneračnej časti treba pripraviť pre rastliny primeranú vrstvu substrátu chudobného na živiny, ktorý koreňom poskytne oporu a ukotvenie.
Z rekonštruovaného bazéna
Na vybranú (spravidla kratšiu) stranu bazéna dostaviame plytkú regeneračnú nádrž. Spolu s pôvodným bazénom vytvára tvar písmena T alebo L. Dlhšia strana (pôvodný bazén) je určená pre plavcov. Po dostavaní regeneračnej nádrže treba ešte znížiť stenu bazéna, ktorá k nej prilieha, aby sme dosiahli prepojenie vodnej hladiny a cirkuláciu vody medzi oboma vodnými plochami. Okraj fólie môžeme upevniť vo vrstve štrku. Inou možnosťou je prichytiť ju pomocou špeciálneho systému z hliníkových profilov. Použijeme ich na brehové rozhrania najmä pri rovných tvaroch.
Dôležité je, aby izolácia novej regeneračnej časti, ktorá sa pripája k jestvujúcej stene bazéna, bola urobená kvalitne. Ak by došlo k jej prerezaniu alebo prepichnutiu na existujúcich hranách, viedlo by to k úniku vody a strate regeneračného účinku. V takom prípade treba vodu vyčerpať, nájsť poškodené miesto a zalepiť ho záplatou.
Iným riešením je zabezpečiť kolobeh vody medzi nádržami pomocou čerpadiel. Vopred však treba prepočítať kapacitu oboch nádrží, aby čistiaca sila regeneračného jazierka stačila na veľkosť plaveckého bazéna. Výhodou systému prirodzenej regenerácie je šetrenie peňazí na čistenie plaveckého úseku.
Doplnky
Nevyhnutným doplnkom viacúčelového plaveckého jazierka sú schodíky do plaveckej časti. Môžu byť kovové, ale aj drevené (najlepšie z dubového dreva). Schodnice musia byť upravené pomocou nalepenej protišmykovej fólie alebo (kovové) ryhovaným profilom. Schodíky sú dôležité najmä preto, lebo plavecká časť sa nachádza v strede, alebo je prístupná iba z jednej strany.
Vhodným doplnkom je ľahké drevené odpočívadlo – plató alebo užšie mólo – umiestnené sčasti nad vodnou hladinou na okraji plochy. Alternatívou je mostík spájajúci protiľahlé brehy na užšej strane. Drevená konštrukcia sa ľahko upevnení a je príjemne teplá na dotyk, preto sa hodí k vodnej ploche používanej na kúpanie.
Rastliny
Rastliny pre vodné nádrže a pobrežné zóny
Zóna vodných rastlín pre plytké vody
Okrasa okolíkatá (Butomus Umbellatus)
Zóna močiarnych rastlín
Puškvorec obyčajný (Acomus calarus Variegatus)
Vrbica vŕbolistá (Lythrum salicaria)
Kosatec žltý (Igris pseudacorus)
Alchemilka mäkká (Alchemilla mollis)
Kukučka lúčna (Lychnis flos-cucli)
Kosatec sibírsky (Iris sibirica)
Nezábudka močiarna (Myosotis palustris)
Diablik močiarny (Calla palustris)
Prvosienka (Primula pulverilenta)
Ostrica vysoká (Carex elata)
Zóna vlhkomilných rastlín
Žltohlav európsky (Trollius europaeus)
Paprade (polystichum)
Tradeskancia záhradná (tradescantia andersoniana)
Funkia Sieboldova (Hosta sieboldiana)
Zvažujúce sa dno regeneračnej časti vytvára vodné prostredie s hĺbkou od 10 až do 80 cm. Je vhodné pre rôzne močiarne a vodné rastliny. Na okraji jazierka na rozhraní brehu sa nachádza vlhká zóna. Vyhovuje močiarnym rastlinám, ktorým neprekáža kolísanie vodného stĺpca a občas aj (mierne) vyschnutie. Plytká zóna má hĺbku vody 10 – 40 cm. Obľubujú ju močiarne a vodné rastliny vyžadujúce prostredie, ktoré je stále zaplavené vodou. Zóna hlbokej vody má hĺbku od 40 do 80 cm (a viac) a vyžadujú si ju rastliny plávajúce na vodnej hladine, ako sú lekná. Vhodný výber rastlín ovplyvňuje hĺbka, v ktorej sa nachádza dno. Premyslená skladba vodných rastlín zaistí odoberanie prebytočných živín, ale aj prípadných ťažkých kovov a dusičnanov z vody.
Z vodných a močiarnych rastlín sa najlepšie osvedčili pálka (Typha), ostrica (Carex) a trsť (Phragmites). Rákosie sa príliš bujne rozrastá (sú to odnožujúce vodné a vlhkomilné trávy), preto je nevyhnutné obmedzovať ho v raste výsadbou v nádobách, prípadne mu zriadiť oddelenú časť. Inak by postupne vytlačilo ostatné kvitnúce rastliny.
Na okraj jazierka do vlhkej zóny je vhodný kosatec sibírsky (Iris sibirica), diablik močiarny (Calla palustris), puškvorec obyčajný (Acorus calamus), kosatec žltý (Iris pseudacorus), žabník (Alisma plantago-aquatica), truskavec (Hippuris vulgaris) a ďalšie.
Zóna plytkej vody má hĺbku 10 – 40 cm, čo vyhovuje rastlinám, ako sú kosatec (Iris laevigata), kosatec Kaempferov (Iris kaempferii), okrasa okolíkatá (Butomus umbelatus), pálka (Typha latifolia, T. minima), steblovka (Glyceria maxima) a iné.
Rastliny do hlbokej vody (podvodné rastliny – potrebujú hĺbku vody od 20 do 100 cm) korenia v substráte na dne a nad hladinu vystrkujú len kvety. Sem patria aj plávajúce vodné rastliny, ako sú lekná (Nymphaea) a leknice (Nuphar), močiarka vodná (Batrachium aquatile), perutník močiarny (Hottonia palustris), rožkatec po-norený (Ceratophyllum demersum), ktoré sa musia na jeseň zredukovať, lebo sa bujne rozrastajú. Z vody odoberá živiny a bráni tvorbe rias aj eichhornia nafúknutá (Eichhornia crassipes) – vodný hyacint, tropická plávajúca rastlina, ktorá u nás nie je zimovzdorná, a vodnianka žabia (Hydrocharis morsus-ranae) ďalšie.
Údržba počas leta
Čistenie vody v prírodnom plaveckom jazierku môžeme celkom ponechať na rastliny v regeneračnej časti. Musí mať na to potrebnú veľkosť. Údržbu môžeme doplniť o skimmer na čistenie hladiny a čerpadlo s filtrom. Táto pohotovostná výbava nám vypomôže pri prípadnom premnožení rias, pri páde biologického materiálu do vody, alebo ak dôjde k jej prehriatiu pri dlhotrvajúcich teplých obdobiach. Napadané lístie a riasy treba odstraňovať (podberákmi, špeciálnymi hrabľami). Menšie znečistenie fólie v plaveckej časti sa dá odsať jednoduchým vodným vysávačom. Niekoľkoročnú usadenú hrubšiu vrstvu naplavením odsajeme výkonnejším profesionálnym vysávačom (zo špecializovanej firmy alebo požičovne). Fyzickej práci sa pri údržbe celkom nevyhneme. Aj napriek používaniu techniky a špecializovaných zariadení (napr. na ďalšiu jemnú filtráciu) nemusíme získať očakávaný efekt bezpracnej údržby.
Text: Spracovala Ing. Ľubica Lešinská podľa článku Vodná záhrada v časopise Naše krásná zahrada č. 5/2005.
Fotografie a ilustrácie: Ing. Ľubica Lešinská a archív vydavateľstva JAGA
Komentáre