Veľa rastlinného odpadu? Máme pre vás 4 tipy, ako ho využiť na maximum

Pre niekoho odpad, pre iného poklad… Aj tak by sa dal opísať prístup záhradkárov k rastlinným zvyškom, ktoré sa práve v jesenných mesiacoch kopia na veľkých hromadách. Tráva, burina, suché lístie, konáre, zeleninová vňať či celé úžitkové rastliny, ktoré už tohtoročnú „službu“ ukončili – ako ich v záhrade využiť na maximum? Ak máte radi ekologické myslenie, nasledujúce tipy si nenechajte ujsť.

Kompostovanie

Nebude zrejme prekvapením, ak začneme tým najpraktickejším využitím rastlinného odpadu – kompostovaním. Správne kompostovanie mení organický odpad na tmavú, drobivú hmotu plnú živín a prospešných mikroorganizmov. Základom je mať dostatok zelenej hmoty (pokosená tráva, šupky zo zeleniny či ovocia, …) a hnedej hmoty (konáre, suché lístie, piliny a hobliny, …) a držať sa osvedčených pomerov a vrstvenia. Ako na to? Pozrite si články z nášho magazínu o kompostovaní, v ktorých nájdete množstvo cenných informácií – napríklad:

• Ako si v záhrade vyrobíte vlastný kompost a čo o ňom potrebujete vedieť
• Tri základné techniky kompostovania, ktoré by mal poznať každý záhradkár. Ktorá je pre vás tá pravá?
• 12 cenných tipov a rád na úspešné kompostovanie
• Ako si pripraviť kompost na zimu: Správna vrstva listov, trávy a kuchynského odpadu

Mulčovanie

Aj z tejto činnosti bude mať záhrada a rastliny v nej úžitok. Ako zelené, tak i hnedé rastlinné zvyšky viete použiť na mulčovanie. V princípe ide o pokrytie pôdy vrstvou organického materiálu. Táto vrstva plní viacero úloh. Pomáha zadržiavať vlhkosť a chráni pôdu pred odparovaním. Čiastočne obmedzuje rast buriny. V jesenných a zimných mesiacoch poskytuje prirodzenú „termoizoláciu“ a v neposlednom rade sa mulč postupne rozkladá, do pôdy postupne uvoľňuje živiny a vytvára vhodnejšie podmienky pre prácu prospešných mikroorganizmov.

Na mulčovanie sa osvedčili najmä tieto možnosti:

• vrstva pokosenej trávy – na cestičky v záhrade, do záhonov a okolo stromov;
• vrstva suchého lístia – ideálne jesenné riešenie, ako ochrániť cibuľoviny a trvalky;
• vrstva nasekaných konárikov, kôry, štiepky – vzhľadom k dlhšej životnosti je vhodná do záhonov, okolo kríkov aj stromov.

Zelené hnojenie

Ako zelené hnojenie sa označuje metóda organického hnojenia, pri ktorej sa zelené časti rastlín zapracovávajú do pôdy. Najskôr sa na voľné záhony vysejú rastliny vhodné na zelené hnojenie – napríklad strukoviny, facélia, horčica, repka, pohánka či ďatelina. Po vyrastení do určitej výšky a vytvorení dostatočného množstva zelenej hmoty sa do pôdy zaorajú. Ich rozkladom sa pôda obohatí o živiny, zlepší sa jej štruktúra a vzniknú lepšie podmienky pre užitočné pôdne organizmy.

Zelené hnojenie však môžete vyskúšať aj bez výsevu špeciálnych rastlín – aspoň „v malom rozsahu“. Použiť sa na to dajú napríklad posekané zdravé listy zo zeleniny po zbere (z kalerábu, repy, hrachu či fazule). Tieto zvyšky vrátia do pôdy živiny, ktoré rastliny spotrebovali počas rastu. Zaujímavý spôsob, ako podporiť prirodzený kolobeh!

Základ vyvýšeného záhonu

Hoci je hlavná pestovateľská sezóna za nami a záhradu čaká oddych, ak máte v ďalšom roku na pláne pestovanie vo vyvýšených záhonoch, už tohtoročný záhradný rastlinný odpad/materiál vám pomôže vyplniť ich značnú časť.

Naplniť vyvýšený záhon iba zeminou totiž zvyčajne nestačí. Pozostáva z niekoľkých odlišných vrstiev. Spodná časť vyvýšeného záhonu by mala mať drenážny charakter. Drenáž vytvoríte z konárov (aj hrubších), vetvičiek a suchého lístia. Uložte ich tak, aby vytvorili stabilný základ. Nasledovať by mala nasledovať vrstva z pokosenej trávy, slamy, nevyzretého kompostu a šupiek z ovocia a zeleniny. Až posledná vrstva, ktorá je viditeľná, je tvorená zmesou zeminy a vyzretého kompostu. Keďže takto naplnený vyvýšený záhon bude ešte do jari oddychovať, dosypte na vrch aj vrstvu mulču, aby bola zemina chránená pred nadmerným odparovaním a premŕzaním.

Text: Lucia Gogová
Foto: shutterstock.com