Perličky v záhrade: Postrážia inú hydinu a zbavia vás škodlivého hmyzu

Veru áno, perličky sú ešte aj dnes skoro ako divé. Ich prvá domestikácia totiž prebehla len asi pred 3 000 rokmi. Staroveké národy si ich obľúbili najmä pre ich jedinečné mäso chutiace ako bažantie, ale aj pre lahodnú chuť ich vajíčok.

Galéria

Divoké perličky znášajú do hniezd skrytých v tráve 8 – 16 žltavých vajec, na ktorých sedia 24 – 27 dní.
Zaujímavý je spôsob znášania a sedenia na vajciach. Do prvého skrytého znáškového hniezda znášajú vajcia aj ďalšie perličky z kŕdľa, až kým jedna z nich na vajciach nezasadne. A môže ich tam byť aj 30. Potom si ostatné vedľa vytvoria ďalšie hniezda, až vznikne akási znášková kolónia.

PERLOVÁ PARÁDNICA

Hlavu a hornú časť krku majú perličky neoperenú. Koža na krku a tvári je modrobiela, na hrdle tyrkysovomodrá. Zobák je červenavý alebo oranžový, beháky červenohnedé.

Samec sa od samice sfarbením veľmi nelíši, iba ak veľkosťou lalokov a prilbice. Kohút chodí vzpriamenejšie, sliepka je viac predklonená. Kohút sa tiež prejavuje hlasnejším volaním. Ak perláka vypustíme z ruky, obzerá sa po sokovi, zatiaľ čo perlička uteká do úkrytu.

Perličky pohlavne dospievajú v 28 týždňoch. V prírode sú zväčša v čase hniezdenia monogamné, inak žijú vo veľkých, viac ako 100-členných kŕdľoch, ale v domácich chovoch sú polygamné. My k jednému perlákovi zvyčajne pridávame 4 – 7 perličiek.

DRUHY PERLIČIEK

Perlička prilbicová

Perlička prilbicová (Numida meleagris galeata), zaradená do čeľade bažantovitých, je pôvodnou divou formou našej domácej perličky. Domáce perličky sú väčšinou sivé, modré alebo čisto biele straky, i keď farebných rázov je ďaleko viac.

Perlička chocholatá

Perlička chocholatá (Guttera pucherani) má na hlave pekný čierny chochol a žije v lesoch s hustým krovinatým podrastom. Chýbajú jej kožovité lalôčiky v kútikoch zobáka a tiež na behákoch nemá ostrohy. Musíme ju však chovať v teple a suchu vo voliére ako iných okrasných vtákov. Znáša len 8 – 10 vajec, ale ak jej ich stále odoberáme, tak sa ich počet môže až trojnásobne zvýšiť. Nie sú dobrými kvočkami.

Perlička supia

Perlička supia (Acryllium vulturinum) pochádza zo Somálska, Kene, Tanganiky. Je to väčší a určite aj najkrajší druh perličiek, žije na „vysokých nohách“, na ktorých nemá ostrohy, ale len malé výrastky. Výborne behá, lieta len pri úniku pred predátorom. Kuriatka sú veľmi chúlostivé. Chová sa často v zoologických záhradách a je pomerne vzácna a drahá.

ZVLÁŠTNOSTI PERLIČIEK

ČISTÍ A NEHRABE

Perličky sú svojím samovýkrmom na paši veľmi rentabilné chovné tvory, ktoré sú nielen výzorom veľmi originálne, ale dávajú aj veľmi chutné, priam bažantie mäso a výborné dlho skladovateľné vajcia, takže ich chov má ďaleko viac výhod ako problémov. Je to hydina s veľmi výrazným pastevným zvykom, teda z pasienka sa dokážu samy dostatočne (najmä hmyzom) nakŕmiť, a tým dokážu pasienok očistiť od hmyzu, ale aj od drobných živočíchov. To platí aj o záhrade, takže nás vo veľkej miere môžu zbaviť škodlivého záhradného hmyzu bez toho, že by naše porasty poškodili, lebo zväčša nehrabú; nesmieme ich však púšťať medzi mladé výpestky, ale niekedy predsa len vyhrabávajú a konzumujú cibule, cesnak, pažítku i hľuzy.

STRÁŽI A ODHÁŇA

Svojím útočením a krikom dokážu odohnať mnohých hlodavcov i hadov a sú schopné priestor vyčistiť aj od ľudských i zvieracích kliešťov. Na jednej strane sú perličky veľmi ostražité, ale aj ľakavé (ich mladé až panicky), čomu musíme zabrániť pokojným a nestresujúcim prostredím, lebo by sa inak mohli aj ušliapať; dospelé perličky sa pri vystrašení či zľaknutí ozývajú silným krikom, čo je počuť až ďaleko, preto ich chov v hustej zástavbe je problematický.

MILUJE POHYB

Pre perličky je dôležitá dostatočná voľnosť pohybu, pretože sa rady túlajú, ale vždy trafia na miesto, kde sa vyliahli a kde boli vychované, lebo sú naň až extrémne viazané. Relatívne dobre lietajú; aby sme ich letové schopnosti obmedzili, je vhodné im aspoň jedno krídlo pristrihnúť. V čase tokania sa samce chovajú veľmi teritoriálne, urputne si bránia svoj hárem a mladé až tak, že napádajú samcov ostatnej hydiny, a preto perličky v období toku musíme chovať oddelene.

Za vhodných klimatických podmienok vysedia okolo 30 vajíčok, ale následne sú už zlými matkami; pre svoju túlavosť a ľakavosť často o väčšinu kuriatok prídu.

MENŠIA ZNÁŠKOVOSŤ

Vyšľachtené odrody za rok znesú 80 až 200 vajec so žltkavou, tmavoškvrnitou a veľmi pevnou škrupinou s hmotnosťou asi 40 – 50 g. Znáška je sezónna a obyčajne trvá od marca do augusta. Viac vajec získame, keď ich sústavne odoberáme a potom necháme vysedieť slepačou či morčacou kvočkou alebo v inkubátore. Vajcia majú vyšší podiel žĺtka, výraznejšiu arómu a po 3- až 5-minútovom vare majú veľmi jemnú chuť.

CITLIVÉ NA CHLAD

Malé perlíčatá sú oproti našim kuriatkam spočiatku chúlostivejšie a zimomravejšie, vyžadujú si viac starostlivosti a tepla, ale predovšetkým sucho. Perličky už od 3 – 4 týždňov veku majú silné nutkanie hradovať, čo im musíme aj v ustajnení umožniť, lebo inak sa budú snažiť hradovať na stromoch, kde budú chcieť aj nocovať, čo je pre nich nebezpečné.

USMERNENIE DIVOKOSTI

Polodivokosť a túlavosť perličiek môžeme usmerniť napríklad výchovou perlíčat dobrou slepačou kvočkou v spoločenstve aj inej „usadenejšej“ domácej hydiny na dvore.

Najjednoduchšie „manipulovanie“ perličiek je dlhodobo sa snažiť zmeniť ich zvyky aj za pomoci kŕmnej návnady. Ich prirodzenú nutkavosť hradovať a nocovať v prírode na stromoch usmerníme na bezpečné nocovanie v kuríne tým, že už od malička im umožníme hradovať aj v kurníku, kde nájdu aj dostatok krmiva. Perličky sa dosť tvrdohlavo snažia vytvoriť si skryté znáškové hniezda v prírode; do určitej miery tomu zabránime, keď ich od malička nocujeme v kuríne so znáškovými hniezdami a v znáškovom období im tam sypeme aj krmivo.
Pomôže tiež, keď perličky v páre chováme nejaký čas vo voliére s tým, že striedavo na pasienok vypúšťame len jednu perličku z páru a tá sa viazaná na tú uzavretú k nej vždy vracia.

Pri chytaní perličky nikdy nechytáme za perie, lebo ho ako väčšina divých vtákov „pustí“; pri ich chytaní za beháky zasa ľahko príde k ich poraneniu; najlepšie je ich chytať do upraveného podberáka na ryby.

CHOVNÉ ZARIADENIE

Dospelé perličky, ak sú v suchu, tak znášajú aj našu zimu, takže ich ustajnenie môže byť veľmi jednoduché. Musí však obsahovať hrady a znáškové hniezda umiestnené v tmavom a tichom kúte kurína, ktorý sa dá na noc uzamknúť. Vetranie musí byť bezprievanové.

Malé perlíčatá sú veľmi citlivé na vlhko, teplo, prievan, sú veľmi ľakavé a citlivé na náhle zmeny svetla, na prudké pohyby a zvuky. Ak odchovávame mladé perlíčatá, musíme im vytvoriť tepelne primerané podmienky a tiež ich ohrada by mala byť kruhová, lebo keď sa preľaknú, zhrčia sa do kúta, kde sa môžu ušliapať. Prvé dva týždne, teda dovtedy, kým majú prachové perie, by sa nemali namočiť.

ODCHOV PERLÍČAT

Perličie vajíčko je výživné. Znáška trvá od apríla do septembra.

Perlíčatko hneď po vyliahnutí

Perlíčatá odchovávame na 10 cm hrubej slamenej podstielke po asi 8 kusov na 1 m2, pričom asi 1/3 plochy zaberajú hrady z hranolov s hrúbkou 3 × 3 cm s ich rozstupom asi 20 cm. Asi v 3 – 4 týždňoch začínajú hradovať. V prvý deň by teplota pod tepelným zdrojom mala byť 36 °C, druhý deň 34 °C a postupne sa znižuje až na 30 °C v 3 týždňoch, 26 °C v 4 týždňoch a neskoršie na 22 – 18 °C. Ostatný priestor odchovne by mal mať 20 °C do týždňa, potom stačí 18 °C.

Odchov však ovplyvňuje aj svetelná dĺžka dňa, a preto prvé 4 týždne by dĺžka osvetlenia mala byť 20 hodín, do 10 týždňov 16 hodín, do 16 týždňov 12 hodín a do 28 týždňov 8 hodín. Predĺženie svetelného dňa na 14 – 16 hodín urýchli začiatok znášky. Intenzita osvetlenia stačí 3 W na 1 m².

Perlíčatám škodí vlhko, a preto by sme ich mali púšťať len za sucha a vtedy, keď je pasienok pokosený, a to najlepšie až vo veku 3 týždňov. Ani pri napájaní sa nesmú namočiť, a preto používame najprv klobúkové napájačky a neskoršie tzv. niplové napájačky.

Odrasteným perličkám umožníme maximálny pobyt vo výbehu s výnimkou extrémne zlého počasia. Vo výbehu by mal byť prístrešok na ukrytie sa pred prudkým slnkom i dažďom. Na 1 m² výbehu počítame maximálne 3 – 4 perlíčatá. Výbeh môže byť spoločný so sliepkami a morkami.

Výhodou morky ako pestúnky perlíčat je, že ich vodí dlhšie ako sliepka, ale nesmieme jej dovoliť voľný pohyb, kým sú perlíčatá malé, lebo by ich mohla unaviť až na smrť.

Perličky veľmi nerady menia ubytovanie, a preto vo veku 3 – 5 týždňov by sme ich mali premiestniť už do definitívneho prístreška.

Perlíčatá po niekoľkonásobnom preperení v 20. týždni sa už podobajú na dospelé a pohlavne dospievajú v 28. týždni.

VÝŽIVA A KŔMENIE PERLÍČAT

Ak pripravujeme krmivo podľa percenta dusíkatých látok (N látok), tak:
• od 1. do 4. týždňa je vhodná zmes pre morčatá s 28 % N-látok,
• do 8. týždňa je vhodná zmes pre kurčatá s obsahom 18 % N-látok,
• do 18. týždňa je vhodná zmes pre kuričky so 16 % N-látok,
• od 19. týždňa môžeme obsah dusíkatých látok ešte znížiť,
• od začiatku znášky podávame zmes pre nosnice.

Kŕmna dávka v zjednodušenej forme môže pozostávať zo zmesi šrotovaných obilnín, nastrúhaného tvarohu, sekaného zeleného krmiva, drvených kostí a minerálov s voľne prístupným gritom (piesok a drobné kamienky), ale až od 2. týždňa. Prvé dni by si mohli až na smrť preplniť hrvoľček pieskom či kamienkami. Perlíčatá, ktoré si už zvykajú na pastvu, prikrmujeme hrubo šrotovanými obilninami, prípadne naklíčenými zrninami.

K tomu sú dôležité aj dávky vápnika, ktorého by malo byť asi 10 g v 1 kg zmesi do 25. týždňa a v dospelosti až 35 g na 1 kg zmesi. Vápnikom ich však nesmieme predávkovať, lebo by mali príliš hrubú škrupinu, čo by spôsobovalo problémy perlíčatám pri liahnutí!

Kto chce, môže pripraviť aj ďalšie „lahôdky“:

• prvých 24 hodín nechá perlíčatá o hlade,
• potom im môže pripraviť variabilnú zmes pozostávajúcu z pšena uvareného v mlieku, maku, prosa, moháru, drvenej pšenice, drvenej kukurice, neskoršie celej pšenice a jačmeňa; okrem toho sa pripravujú rôzne miešanice, ktorých základom je v prvých dňoch sekané natvrdo varené vajce, strúhaný tvaroh, strúhaná mrkva a strúhanka z pečiva, mravčie vajíčka,
• od 10. dňa veku možno kŕmiť mäsovými červami, v mlieku máčaným pečivom (pozor, aby neskyslo); zo zeleného krmiva sú vhodné mladé lístky sekanej púpavy, žihľavy, hviezdice prostrednej, špenát, ďatelina, lucerka, do miešaníc možno pridať sušené drobky týchto rastlín.

Dobre prosperujúce perlíčatá by mali mať na konci uvedeného týždňa hmotnosť podľa nasledujúcej tabuľky.

Hmotnosť v gramoch pre perláka/perličku pri správnom kŕmení:
1. týždeň – 60/60
4. týždeň – 250/240
8. týždeň – 650/630
12. týždeň – 900/880
16. týždeň – 1 150/1 240
20. týždeň – 1 380/1 490
24. týždeň – 1 600/1 750

KŔMENIE DOSPELÝCH PERLIČIEK

Perličky veľmi dobre využívajú aj rôzne odpady z mlátenia a čistenia obilnín, ale i niektoré domáce odpady, najmä odpady zo záhrady. Majú rady pestré kŕmenie, ako napríklad kukuricu, ovos, pšenicu, parené zemiaky, odpady z mäsa, veľké i drobné ovocie, ovsené vločky, krúpky, mravčie kukly, múčnych červov, tvaroh, šalát, rebríček, cibuľu, žihľavu, drvené vaječné škrupiny (nepredávkovať!), drevené uhlie, kyslé mlieko.

Samovýkrm na pasienkoch maximálne zníži kŕmne nároky len na malé večerné dokŕmenie.

MÄSO AKO BAŽANTIE

Tiež sa vyšľachtili mäsové plemená, pretože ich mäso má bažantiu chuť, a tak sa v reštauráciách neraz ponúka perlička ako bažant, ktorý je v chove menej rentabilný.

PRÍPRAVA MÄSA

Po podrezaní a odkrvení perličky ju ihneď zbavíme vnútorností, z ktorých použiteľné droby očistíme a odložíme do chladu na prípravu rôznych špecialít, plnky alebo polievky a vývaru. Súčasne odstránime aj tukovú žľazu na hornej strane kostrče (zvanú biskup). Pokiaľ kuchynskú úpravu odložíme na druhý deň, tak perličku zavesíme za krk do miestnosti s teplotou okolo 4 °C. Najľahšie sa perlička šklbe za sucha, kým je ešte teplá, a potom sa na nej zostávajúce páperie opatrne odstráni jeho opálením nad plameňom, ale tak, aby sme pokožku nepoškodili. Nakoniec odstránime špice krídiel i beháky, trup opláchneme a osušíme.

Pred pečením alebo dusením môžeme perličku ešte drezírovať, teda upraviť tak, aby si aj po tepelnej úprave podržala svoj tvar. Často sa krehké časti perličky, ako sú stehienka a prsia, pred tepelnou úpravou ešte obaľujú tenkými a širokými plátkami slaniny, čo chráni mäso pri pečení pred vysušením, pričom sa slanina môže, ale nemusí aj servírovať na tanieri.

PEČENIE

Perličky zvyčajne pečieme v rúre vyhriatej najprv na 220 °C, po 15 minútach teplotu znížime a pekáč uzavrieme. Pomalšie pečenie robí mäso krehkejšie a šťavnatejšie. Pred koncom pečenia mäso odkryjeme a jeho kožku necháme ešte skaramelizovať, vyfarbiť.

Perlička sa obyčajne pečie 70 – 80 minút, ale dôležité pri tom je, aby mäso bolo vnútri dobre prepečené, čo znamená, aby jeho vnútorná teplota aspoň 80 °C mala výdrž minimálne 10 minút, teda aby sme ňou usmrtili prípadne prítomné patogény. Vzniknutý výpek často využívame na prípravu omáčky.

Aj keď sa bežne marinovanie perličiek nepoužíva, predsa pri ich grilovaní je vhodné použiť olejovú marinádu.

Text: Ing. Jaroslav Pížl :: Kresby: archív autora
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 9/2017