Ukladáme podlahu (1.časť)

Pri opravách starších rodinných domov a chalúp je dôležité zistiť skutočný stav objektu, jeho opotrebovanie, prípadné poruchy a nedostatky celej stavby, v našom prípade podlahy. V oblasti podláh vývoj nových technológií priniesol zmenu nielen  pokiaľ ide o materiály, ale aj v ich kladení. Dnešné podlahy sa kladú novým spôsobom, zásadne odlišným od kladenia v minulosti. Aj v oblasti podkladových vrstiev nastali zmeny nielen z hľadiska použitia izolácií ale i kladenia vyrovnávacích a spádovacích vrstiev. Dnes už je zhotovenie podlahového kúrenia v rámci podlahy samozrejmosťou.

Galéria

Skôr ako sa pustíme do samotnej opravy podlahy, zistíme stav jednotlivých vrstiev pod nášľapnou vrstvou a až po zhodnotení ich kvality a posúdení celého súvrstvia môžeme navrhnúť jej opravu. Závisí od funkcií jednotlivých miestností, či sa ich účel zachová alebo zmení, a z tohto dôvodu musíme celú podlahu vymeniť. Pri rekonštrukciách je nezanedbateľná aj estetika povrchových úprav, preto sa niekedy rozhodneme vymeniť neestetickú podlahu za novú, krajšiu. Ak zmeníme funkciu a účel miestnosti, pôvodné nášľapné vrstvy vymeníme za iné, ktoré danej miestnosti lepšie vyhovujú. V tejto súvislosti musíme zmeniť aj pôvodné podkladové vrstvy za také, ktoré si nová podlaha vyžaduje.

Oprava drevených podláh
V minulosti sa do obytných priestorov bežne zhotovovali drevené podlahy uložené do pieskového alebo škvarového násypu. Do tohto násypu sa uložili hranoly – nazývame ich vankúše – a k nim sa klincami pripevnili jednotlivé hobľované dosky ako palubová podlaha alebo sa priamo na pieskový či škvarový podklad kládli vlysy, parkety. Celá podlaha sa následne prebrúsila, namorila a nalakovala. Ešte bežnejší bol spôsob povrchovej úpravy bez laku, po zbrúsení sa nechal prírodný povrch, ktorý sa musel pravidelne napúšťať pastami a voskami. Takéto podlahy sa ale ťažko udržiavali, bolo ich potrebné pravidelne drhnúť oceľovou vlnou, umývať mydlom a tvrdou cirokovou kefou. Ak chceme realizovať opravu takejto podlahy, v kúte miestnosti odstránime okrajové lišty, následne palubovky alebo vlysy a zistíme skutočný stav izolačnej vrstvy. Podkladová škvara zvyčajne po rokoch degraduje do takej miery, že z nej ostane jemný prášok, ktorý už neplní pôvodnú funkciu. Preto je nutné celú podlahu z miestnosti odstrániť, vybrať škvarový násyp a nahradiť ho novým materiálom. Značným nedostatkom konštrukcie starších podláh bolo aj nedokonalé zhotovenie izolácie proti vode a zemnej vlhkosti, čo spôsobuje ešte aj dnes v starých objektoch nevyvetrateľný pach. Často sa tak dnešní noví majitelia stretávajú aj s podlahami, ktoré vôbec neboli izolované proti zemnej vlhkosti, hoci ležia priamo na násype v prízemí objektu a nasávajú do seba zemnú vlhkosť. Bolo a je to spôsobené aj nekvalitným materiálom, prípadne zanedbaním technologickej disciplíny i degradáciou materiálu vplyvom rokov. Dnešné technológie umožňujú použiť podkladové vrstvy z izolačných dosiek nasucho alebo z materiálov namiešaných s vodou, ako sú maltové a betónové zmesi, pomocou ktorých dokonale vyrovnáme podklad do požadovanej roviny.

Dokonale osadená podlaha je prvým predpokladom jej dlhoročného a spoľahlivého fungovania. 

Závisí len od nášho rozhodnutia, či sa prikloníme k použitiu suchých materiálov bez nutnosti technologických prestávok, alebo si vyberieme klasické maltové zmesi. Tie sú samozrejme oproti tým z minulosti značne vylepšené… Zhotovenie novej podlahy si touto voľbou však predĺžime o nevyhnutné technologické prestávky potrebné na stuhnutie, stvrdnutie a určite aj vysušenie podkladu na maximálnu povolenú vlhkosť podľa príslušnej nášľapnej vrstvy.

Podkladové vrsty
Ak by sme zhotovili novú vrstvu podlahy na jestvujúcu starú podlahovinu, mohli by sme mať problémy s rôznymi výškovými úrovňami podláh v rámci celého objektu. Vznikli by nám rôzne schodíky v rámci jedného podlažia a problém by vznikol aj s otváraním dverí. Navyše sa v podkladových vrstvách, najmä pri ich nedokonalej izolácii proti vode a zemnej vlhkosti, objavujú huby a plesne, ktorých prítomnosť v objekte veľmi zhoršuje kvalitu bývania. V niektorých prípadoch je dokonca bývanie v takýchto priestoroch zdraviu škodlivé, až nebezpečné. Ak teda prikročíme k zhotoveniu nových podláh, odstránime nášľapnú a všetky podkladové vrstvy až po vodoizolačnú. Ak sa miestnosť nachádza nad terénom nepodpivničeného objektu, je potrebné posúdiť kvalitu aj tejto vrstvy a prípadne zhotoviť novú izoláciu proti vode a zemnej vlhkosti. V prípade, že ide o miestnosť na vyššom podlaží, izolačná vrstva proti vode nie je nutná. Po odstránení podkladových vrstiev dôkladne očistíme pevný podklad a môžeme zhotovovať nové vrstvy podlahy. Spôsob odstránenia starých vrstiev je jednoduchý. Stačí nám obyčajné náradie ako kladivo, kliešte, vyťahovák klincov – pajser, lopata, fúrik, metlička, prípadne priemyselný vysávač na dočistenie. Keď sa pod vrstvami nachádza len ubitá hlina, ako prvú vrstvu zhotovujeme podkladový betón v potrebnej hrúbke. Po jeho stvrdnutí položíme asfaltovú lepenku alebo povrch natrieme tekutou lepenkou a zhotovíme vrstvu cementového poteru ako ochranu tejto vodonepriepustnej vrstvy. Na ochrannú vrstvu cementového poteru položíme tepelnú izoláciu určenú na podlahy. Potom v pravidelných intervaloch rozmiestnime vankúše – hranolčeky – na pripevnenie nášľapnej vrstvy. Medzi jednotlivé vankúše doplníme druhú vrstvu tepelnej izolácie, rozprestrieme protihlukovú izoláciu a môžeme klásť drevenú nášľapnú vrstvu. Jednotlivé dosky priklincujeme k hranolčekom v podklade. Pritom dbáme, aby sa dosky nedotýkali stien. Medzi stenami a podlahou musíme vynechať asi 1 až 2 cm medzeru, ktorú v závere prekryjeme ukončovacími ozdobnými lištami. Ak je podlaha drevená, aj lišty by mali byť zo zodpovedajúceho materiálu. Okrajové lišty pritĺkame k samotnej nášľapnej vrstve klinčekmi bez hlavičky alebo na nášľapnú vrstvu lepíme. Môžeme ich však lepiť aj na stenu. Ak použijeme plastové alebo laminátové lišty, pripevňujú sa pomocou mechanických kotiev pripevnených na stenu pomocou rozperiek a skrutiek. Z týchto konzoliek sa veľmi ľahko dajú vysunúť, ak napríklad v medzere medzi stenou potrebujeme potiahnuť nejaký elektrický vodič alebo ak maľujeme steny.

Roky používania a nedostatočná údržba sa na tejto podlahe tvrdo podpísali.	Moderné nivelizačné stierky sú výborne spracovateľné ručne i strojom.

Pri riešení problému s takouto podlahou na poschodí či v podkroví nemusíme zhotovovať izoláciu proti vode. Na podklad položíme tepelnú izoláciu, ktorú prekryjeme cementovým poterom. Po stuhnutí, podľa potreby, povrch zjednotíme a vylepšíme samonivelizačnou vrstvou.

Táto vrstva je vlastne špeciálnou maltou, ktorú za pomoci „ježka“ – valčeka s výstupkami – rozťahujeme rovnomerne po celej miestnosti. Aby sa samonivelizačná malta vôbec dala rozliať a rozprestrieť po celej miestnosti do vodorovnej roviny, je nutné podklad napenetrovať. Penetračný náter po vyschnutí zabezpečí vodonepriepustnosť podkladu, čiže podkladový betón po penetrovaní nesaje vodu z malty. Ak by sme rozliali samonivelizačnú maltu na nepenetrovaný podklad,  ihneď by stuhla a nedokázali by sme s ňou pracovať na celej ploche miestnosti. Len napenetrovaný povrch nám zabezpečí vodonepriepustnosť a malta sa dá potom kvalitne roztrieť do vodorovna. Dôležitý je aj náš správny odhad, koľko malty budeme potrebovať.

Musíme vedieť, aké veľké sú nerovnosti, pretože by sme si mali vopred a naraz pripraviť maltu na celú miestnosť. Po vyhladení a vyrovnaní „niveláku“ musíme zaradiť technologickú prestávku, aby podklad dokonale stuhol, stvrdol a vyschol. Dĺžka tejto prestávky samozrejme závisí aj od teploty v miestnosti, od vlhkosti a od hrúbky čerstvej vrstvy. Po dokonalom vysušení uložíme protihlukovú izolačnú vrstvu s hrúbkou 2 až 4 mm a môžeme začať s kladením nášľapnej vrstvy.

Text: Ing. Želmíra Kováčiková
Foto: Bona, Mapei, Witex, archív JAGA
Zodpovedný redaktor: Milan Cvečko
Zdroj: časopis Urob si sám december 2011
–>