Oprava starej dlažby

oprava starej dlazby

Pri rekonštrukciách starých budov ako aj pri renovácii starších bytov si často kladieme otázku: Ako opraviť polámané alebo popraskané dlaždice? Najjednoduchší spôsob znamená zavolať si stavebnú firmu, ktorá nám na starú dlažbu položí novú. Vďaka špeciálnym tmelom (maltám) je to dnes možné. Ale existuje aj iné riešenie – starú dlažbu si vlastnoručne opravíme.

Bez akejkoľvek úpravy sa dá na starú dlažbu položiť nová. Pri tomto spôsobe renovácie vzniká problém v okolí dverí, pretože nová vrstva zdvihne úroveň podlahy a dvere sa bez zrezania alebo aspoň vypodloženia krúžkami na pántoch nebudú dať otvárať. Možnosť takéhoto riešenia závisí od veľkosti vôle medzi hornou hranou dverného krídla a zárubňou.

Ak patríme medzi domácich majstrov, môžeme si dlažbu opraviť sami. Vopred si ale musíme rozmyslieť, ako budeme postupovať. Zameriame sa na výsledok, ktorý chceme dosiahnuť. Oprava sa oplatí najmä vtedy, keď sa nám dlažba páči, pretože je stará, prípadne nám pripomína sladké detstvo u babičky či honosné hrady, zámky alebo jednoducho považujeme za zbytočné kupovať 20 m2 nového materiálu kvôli dvom – trom dlaždiciam.

Pustime sa do toho
Dlažbu najprv pozorne poprezeráme z takej výšky, ako zvyčajne čítavame. Čupneme si alebo kľakneme, vezmeme do ruky fixku a krížikom označíme všetky dlaždice, ktoré sú naštrbené, prasknuté, polámané alebo majú odbitú glazúru.

Ako prvú vyberieme dlaždicu na najmenej viditeľnom mieste, a to prostredníctvom kladiva a sekáča. Zároveň si nájdeme spôsob, ktorý nám bude najviac vyhovovať aj pri vyberaní ostatných poškodených dlaždíc. Ak je škárovacia malta medzi dlaždicami porušená, málo pevná, môžeme výmenu začať v tomto mieste. Maltu spomedzi dlaždíc odstránime špachtľou – stierkou, odlamovacím nožíkom, starým skrutkovačom, obyčajným nožíkom, dlátkom alebo iným nástrojom. Ak sme škáru dostatočne vydlabali, kladivom silno udrieme na dlaždicu a potom  prostredníctvom sekáča a kladiva postupne uvoľňujeme rozbité kúsky. Môžeme použiť aj búracie kladivo s plochým nástavcom.

Pri práci potrebujeme ochranné okuliare a rukavice, pretože úlomky dlažby sú ostré. Ak sa nám dlaždica ľahko vylúpila, musíme ešte odstrániť maltové lôžko, aby sme novú dlaždicu mohli prilepiť do čerstvej vrstvy malty. Neoplatí sa skúšať lepiť nový kus klasickými lepidlami alebo „patexom“, pretože dlažba má na rubovej strane určitú štruktúru.

Vybratú dlaždicu a aj príslušné miesto si dokonale prehliadneme. Odmeriame jej presnú hrúbku, prezrieme črep zo spodnej a glazúru z lícnej strany. Presne odmeriame rozmery – šírku a dĺžku neporušených dlaždíc a premeriame aj hrúbku škár a hrúbku podkladovej malty. Ak nám ostali v zásobe pôvodné dlaždice, nemáme žiaden problém. Poškodené kusy jednoducho vymeníme za nové.

Zo starého ešte staršie

Ak pôvodné dlaždičky nemáme, čo je určite v drvivej väčšine prípadov, musíme kúpiť nové. Na nákup si zoberieme kúsok rozbitej dlaždice. Musíme sa pripraviť na to, že nedostaneme kúpiť presne taký istý druh. Máme dve možnosti: buď kúpime pár kusov dlaždíc, ktoré napodobňujú starú rímsku dlažbu – majú na povrchu jemný reliéf (nejasné kontúry väčšinou abstraktného obrázku), alebo si dáme vodným lúčom vyrezať akýkoľvek motív do dlaždíc najviac podobným našej starej dlažbe. Tak dostane dlažba starodávny a pritom v súčasnosti veľmi moderný vzhľad.

Správny výber materiálu

Pri výbere je na prvom mieste veľkosť dlaždíc. Nové kusy musia byť rovnako veľké alebo o kúsok väčšie ako pôvodné. Prebytočné časti sa dajú odrezať rezačkou a hrany skosiť pilníkom na oceľ alebo rýchlootáčkovou gravírovacou súpravou. Druhé, čo nás zaujíma, je hrúbka. Dlaždica nesmie byť hrubšia, ako je hrúbka dlažby aj s podkladovou maltou, od ktorej odpočítame dva až tri milimetre na novú podkladovú maltu, najmä v prípade, že chceme použiť dlaždice z prírodných kameňov. Hrúbka keramických alebo gresových dlaždíc nie je príliš veľká.

Pri kúpe nových kusov dávame pozor aj na štruktúru povrchu a farebný odtieň, aby so starou dlažbou ladil. Volíme veľmi podobné materiály (najlepšie, ak majú rovnaký odtieň) povrchovo upravené tak, ako by mali patinu.

Zhrnutie: Ak je pôvodná dlažba keramická, zaobstaráme si náhradné kusy z keramiky so špeciálnou úpravou povrchu (s matným vzhľadom, s reliéfom a výstupkami, s farebnými šmuhami, navzájom do seba rozpitými) alebo také, aby nám so starou dlažbou opticky ladili. Dlaždice kúpime väčšie alebo rovnako veľké, ako sú pôvodné. Ak je dlažba z gresu, vyberieme si gres tej istej alebo podobnej farby.

 
Zo starého nové
Ak inklinujeme k moderným dlažbám, momentálne sú v trende rôzne geometrické vzory vsadené do základnej dlaždice. Kúpime si dva alebo viac farebných odtieňov dlaždíc a v špecializovaných firmách si dáme do nich vyrezať vzor vodným lúčom. Nič nám nebráni vytvoriť si vlastný erb, ktorý sa bude s rôznymi obmenami opakovať. Čo sa týka rozmerov dlaždíc, musíme dodržať pôvodný formát.

Viac poškodených dlaždíc vedľa seba môžeme nahradiť súvislou plochou z menších dlaždičiek. Ak sme si dali zhotoviť „dlažbovú intarziu“, tesne pred jej ukladaním nalepíme na rubovú stranu sieťku. Dlažbu aj s motívom otočíme lícom dolu a na rubovú stranu nanesieme vodovzdorné lepidlo, do ktorého zatlačíme vopred odstrihnutú sieťku (používa sa na omietanie). Ak by sme takto menšie kúsky dlažby nespojili, pri kladení by sa nám ich povrch „roztancoval“. Keď lepidlo zaschne, môžeme dlaždicu osadiť.

Pred samotným kladením povrch po vysekanej dlaždici pozametáme a povysávame, prípadne navlhčíme – polejeme vodou. Ak ukladáme dlaždice v interiéri, kde je podlahové kúrenie, alebo ak sa jedná o dlažbu v exteriéri, použijeme flexi maltu, ktorá odoláva objemovej rozťažnosti spôsobenej zmenami teplôt. Musíme pamätať na to, že na druhý deň dlažba ešte nie je pochôdzna. Táto malta tuhne a tvrdne omnoho pomalšie. Ak sa jedná o klasickú dlažbu na betónovom povrchu v interiéri, použijeme obyčajnú maltu na dlažbu vo vreckách, alebo dokonca tradičnú cementovú maltu v pomere 1 diel cementu a 3 až 4 diely piesku (závisí od druhu cementu a zrnitosti piesku) a vody. Potrebujeme dosiahnuť „krémovitú“ konzistenciu (pri hustej malte by sme mali problém zatlačiť dlaždicu na potrebnú výškovú úroveň a pri riedkej by sa nám malta roztekala a dlaždica by sa výškovo utopila). Na roztieranie malty na rube dlaždice používame hrebeň, ktorý zabezpečí jej rovnomernú hrúbku po celej ploche. Pri meraní sme si odmerali aj hrúbku škáry a podľa jej veľkosti si pripravíme dištančné krížiky alebo kolíky. Použitie krížikov nám veľmi zjednoduší vycentrovanie dlaždice.

Škárovanie
Možno sa to nezdá, ale okrem správneho výškového osadenia nových kusov je nesmierne dôležité škárovanie a odtieň škárovacej malty. V minulosti sa používal cementový tmel – cement a voda, alebo cementová malta – 1 diel cementu, 1 diel piesku a voda. Tieto materiály nedosahovali takú pevnosť ako škárovacia malta používaná v súčasnosti, preto sa malta v škárach často drobila a vypadávala. Ak máme škárovaciu maltu porušenú na viacerých miestach, je lepšie, ak škáry vyčistíme a celú dlažbu nanovo zaškárujeme. Ak je ale veľmi tvrdá, pevná a hrozilo by, že pri čistení odštiepime z dlaždíc, pokúsime sa daný odtieň škárovacej malty namiešať. Použijeme najbližší možný odtieň škárovačky, do ktorej na zosvetlenie primiešame biely cement, a na získanie tmavšieho odtieňa pigmenty, určené na maľovanie. Bežne ich dostať kúpiť v práškovej forme, ale lepšie sú v tekutej konzistencii (udržia farebný odtieň a ani po rokoch malta nevybledne). Nezabúdajme, že farebný odtieň neporovnávame v mokrom, ale v suchom stave. Tenkú vrstvičku malty nanesieme na papier (schne aj z druhej strany) a až po jej vyschnutí (za niekoľko minút) porovnávame odtiene starej a novej škárovačky. A ešte jedna rada – nie je šedá ako šedá. Aj pri šedej farbe musíme namiešať správny odtieň, lebo nové časti by z dlažby kričali – svietili.

 
Po zaschnutí lepiacej hmoty môžeme dlaždicu zaškárovať. Dávame si záležať na tom, aby škárovacia hmota bola rovnakej farby ako pri ostatných dlaždiciach. Prebytočnú škárovačku odstránime navlhčenou špongiou a šedý závoj po zaschnutí suchou bavlnenou handrou.

Technologický postup

Ak nová dlažba dokonale stvrdla (v interiéri a za tepla aj v exteriéri je to na druhý deň, pri nižších teplotách ako 15 oC v exteriéri a na podlahovom vykurovaní až na tretí deň), dôsledne ju očistíme. Vyberieme krížiky alebo kolíky, škáry prebehneme špachtľou alebo iným nástrojom, aby sme odstránili zbytky podkladovej malty a znova ju povysávame. Na škáry nanesieme škárovaciu maltu a postupne ju do nich zatláčame. Používame gumenú stierku alebo klasickú oceľovú špachtľu. Pracujeme presne podľa návodu na obale škárovačky a radšej s redšou maltou. Aby nám nevznikli hrčky pri jej zarábaní, sypeme prášok do vody, nelejeme vodu do suchej malty. Vody dáme radšej menej a potom hustú maltu zriedime, pretože je veľmi ťažké odhadnúť potrebné množstvo vody i celkové množstvo malty. Ak nepoužijeme škárovačku, namiešame si tradičnú maltu z cementu, piesku a vody (prípadne s pigmentmi) v pomere 1:1. Je pevnejšia ako čistý cement s vodou (cementová kaša). Po zatlačení malty do škár povrch dlaždíc pretrieme mokrou špongiou alebo necháme maltu zavädnúť a po čiastočnom obschnutí dlaždice očistíme bavlnenou handrou. Handru treba často prášiť, preto ak škárujeme vo vyšších podlažiach v obytných domoch, volíme si mokrý spôsob, aby sme nešpinili aj k susedom. Skontrolujeme, či niekde nevznikli vzduchové bublinky, ktoré ešte vyplníme maltou. Aj po prečistení špongiou a zaschnutí odstránime z dlažby jemný závoj bavlnenou handrou. Po poslednom dôkladnom očistení skontrolujeme vzhľad dlažby a môžeme sa tešiť z dobre vykonanej práce.

Tipy a triky
Do nových dlaždíc môžeme vložiť dekoratívne svetielka. Musia byť bezpečné, odolné proti tlaku od chôdze a od prenášania ťažkých predmetov, a musia byť tiež odolné proti vode (vyrábajú sa pre napätie 12 V a označené sú ako IP 68 s kvapkami vody). Na trhu sú rôzne druhy svietidiel, čo do veľkosti aj intenzity osvetlenia, a to už od 0,3 W a s priemerom od 4 cm, výškou od 4,2 cm na vnútorné i vonkajšie použitie, dokonca aj do garáží (znesú veľké zaťaženie). Prívodný vodič pretiahneme cez vyčistené škáry a pod dlaždicou sekáčom alebo búracím kladivom vysekáme potrebný otvor na teleso svietidla.
– Podľa počtu členov rodiny môžeme chýbajúce a popraskané dlaždice nahradiť znameniami zverokruhu, ktoré si zhotovíme sami. Dva odtiene dlaždíc porežeme rezačkou (nie na cirkulárke, aby nevznikal odpad a aby neboli badateľné stopy rezu), polámeme štiepacími kliešťami a následne zlepíme sekundovým lepidlom. Z rubovej strany ich podlepíme sieťkou a osadíme do malty. Dôležité je správne nasmerovanie motívu, aby dlaždica bola čitateľná od vstupu do miestnosti. Pri tomto riešení môžeme použiť aj vyradené polámané dlaždice, ktoré doplníme novým odtieňom. Všetky dlaždice musia byť rovnakej hrúbky.
– Ak je dlažba poškodená len v jednej časti miestnosti, môžeme ju nahradiť nápisom alebo motívom cez viac dlaždíc. V tomto prípade nie je nutné dodržať hrúbku pôvodných kusov – výškovo ich osadíme na menšiu alebo väčšiu hrúbku podkladovej malty.

Text: Ing. Želmíra Kováčiková
Foto: archív autorky, Rako, archív Jaga

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste



Komentáre

  1. Dobry vecer prosim vas vedeli by ste mi poradit ako odstranit cementove lepidlo z dlazby?Na chodbe sme pred 2 rokmy davali dlazbu na hladky nivelak nikto nam nepovedal ze to je nespravne teraz nam zacala dlazba na 2 miestach vaklat tam sme ju vybrali bez poskodenia ale lepidlo zostalo na dlazbe co je velmi zle nakolko to nejde ani flexou odstranit a nova sa uz neda kupit po celom sk nakolko ju uz nevyrabaju…viete mi poradit co stym ???da sa aj na taku obkladacku pouzit polyuretanove lepidlo stym ze by sa nemenila cela dlazba a bolo by to dobre?sme zufaly dakujem za odpoved a akukolvek radu.

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.